Smer padá, niečo si želajme.

Potenciál strany Smer pomaly ale isto upadá. Je to dlhotrvajúci trend a každé ďalšie meranie síl či už v prieskumoch verejnej mienky alebo vo voľbách dáva tomuto tvrdeniu za pravdu. Posledné merania relevantných agentúr uvádzajú strane Smer potenciál niekde okolo 20%. Takýto výsledok by zrejme potešil každú stranu, no ak prihliadneme na to, že je to o 8 percentuálnych bodov menej ako vo voľbách pred troma rokmi a o vyše 30 percentuálnych bodov pod maximom nameraným pred štyrmi rokmi, je už dôvod na paniku. Strata troch pätín potenciálneho elektorátu v priebehu štyroch rokov, čo je dĺžka volebného obdobia (hoci merania majú presah medzi obdobiami) je vskutku markantný pokles, ktorý sa môže do volieb, ktoré sa konajú o rok ešte prehĺbiť.

Podľa aktuálneho správania sa jednotlivých členov v strane je ťažké predpokladať, do akej miery tieto fakty zasiahnu do rozhodnutí v strane. Na jednej strane barikády stojí napr. premiér Pellegrini či dosluhujúci minister financii Peter Kažimír, ktorí otvorene hovoria o probléme a porážku v prezidentských voľbách berú ako vážny katalyzátor na vyvolanie zásadnej vnútrostraníckej debaty. Na druhej strane stojí Róbert Fico, ktorý hovorí o tom, že Smer vyšiel z volieb posilnený a na máj pripravuje ohlásenie nových sociálnych balíčkov. Aké množstvo a do akej miery boli naplnené predošlé sociálne balíčky je hodné polemiky. Hodné polemiky je aj to, do akej miery budú voliči tejto strany počúvať na ďalšie sľuby, ktoré prichádzajú ani nie rok pred parlamentnými voľbami, a do akej miery sa Robertovi Ficovi oplatí ohrozovať verejné financie týmito balíčkami. Za otázku tiež stojí, či s volebnými preferenciami nahor posunú vyjadrenia Roberta Fica o Márii Troškovej, ktorej by sa vraj médiá mali ospravedlniť.

Je totiž dosť možné, že masívny odklon od strany je výsledkom množstva káuz bytostne spätých s jej predsedom. Dosť možné je aj to, že strana skutočne neponúka žiadne viditeľné reformy a idey, ktoré by Slovensko posúvali výraznejšie vpred a odolnosť voličskej základne strany Smer už proste presiahla kritický bod vyústený do frustrácie z nenaplnenia nádejí, ktoré si mnohí do tejto strany vkladali. Tu však vyvstáva otázka, čo bude dôsledok tejto frustrácie a komu sa podarí odídencov strany Smer získať.

Ako možný scenár, ku komu sa voliči Smeru môžu s veľkou pravdepodobnosťou prikloniť rád uvádzam výsledky parlamentných volieb v mojej rodnej vieske (Nová Bystrica) v rokoch 2012 kontra 2016. V tých prvých má strana Smer – SD podpru 72,62%. V roku 2016 táto podpora klesla na 45,88%. Na radosť z tohto poklesu však nie je priestor. Podpora strany ĽSNS totižto stúpla za štyri roky z 1,17 na 12,32%. Strana SNS zisk takmer zdvojnásobila z 8,77 na 15,78% a takmer 4% dostala aj strana Sme rodina. Úbytky strany Smer – SD sa zásadným spôsobom prekrývajú so ziskom týchto strán.

Výrazný posun však možno postrehnúť aj na porovnaní prvého kola volieb prezidenta v rokoch 2014 a 2019. V prvom kole v roku 2014 Robert Fico zvíťazil s viac ako 54% a v druhom kole to bolo jeho jednoznačné víťazstvo v pomere 76,2 k 23,8. V roku 2019 však v prvom kole zvíťazil Maroš Šefčovič iba o tri percentá (27 a 24) pred Marianom Kotlebom a Štefan Harabin získal takmer 23%. Zuzana Čaputová získala 17,2%. Pred druhým kolom bol môj tip na základe výsledkov z prvého kola jasný. Zuzana Čaputová podľa nich nemôže svoj zisk nijako výrazne zvýšiť. Skutočnosť dala za pravdu a Maroš Šefčovič tu zvíťazil so ziskom vyše 71%.

Z grafov vyššie vyplýva, že Smer síce stratil bezprostredný výtlak svojich voličov, no tí sú však stále ochotní sa mobilizovať a dať svoj hlas kandidátovi tejto strany v prípade, že ich bezprostredný kandidát zostane izolovaný. Pre Smer však táto skutočnosť neveští pred parlamentnými voľbami nič dobré. Na rozdiel od druhého kola prezidentských volieb budú mať voliči Maroša Šefčoviča na výber viacero možností.

Tieto skutočnosti by mali na vedomie zobrať predovšetkým opozičné strany, ktoré sa pokladajú za demokratické, proeurópske a proatlantické, pretože voličov, ktorí odchádzajú od Smeru je množsto a bude ich stále viac. Mali by sa správať tak, aby ich bolo počuť v každom kúte Slovenska, nie však pre ich vulgárnosť či hlučnosť. Týmito „danosťami“ už niektoré parlamentné strany oplývajú a výsledok je citeľný na podpore radikálnych strán, osôb a ich názorov medzi obyvateľmi. Snáď novozvolená prezidentka nastavila svojou slušnosťou a otvorenosťou nasledovaniahodný trend. Pri páde Smeru je to to, čo si úprimne želám.