Denník N

Ivo Žďárský a jeho prelet do Viedne

Mal 23 rokov a postavil si doma vlastné ultraľahké lietadlo. V lete v roku 1984 na ňom o tretej nadránom vzlietol pri Lozorne, preletel ponad rieku Morava a doletel až do Viedne. Na svitaní zakrúžil okolo riadiacej veže letiska Schwechat, dosadol na letiskovú dráhu a zaparkoval svoj ultralight pod krídlom Boeingu 747. Vystúpil, zamával neplatným pasom v ruke a požiadal o politický azyl. Dnes je z neho úspešný americký konštruktér vrtúľ pre ultraľahké lietadlá a žije v „meste duchov“ Lucin v Utahu.

Ivo Žďárský (* 11. 10. 1960) bol už v mladosti veľký fanatik do lietania. Bol členom klubu bezmotorového lietania v Zväzarme, ale z predpisov si nerobil ťažkú hlavu a za nedisciplinovanosť bol z klubu vylúčený. Lietania sa však vzdať nechcel a lietal aj bez povolenia. Československo mu bolo príliš tesné. Nemohol sa venovať svojej vášni a chcel podnikať. Bol študentom leteckého inžinierstva, takže jeho následný plán bol jasný.

Pripravoval sa poctivo. Zašiel aj do Múzea Zboru národnej bezpečnosti, kde si dobre poobzeral vírnik, ktorý použil pri neúspešnom pokuse o prelet na Západ v roku 1977 Vojtěch Vala. A začal si zostrojovať svoje ultraľahké lietadlo. Doma v obývačke a v garáži. Skonštruoval ho tak, aby ho v demontovanom stave mohol nenápadne prevážať v osobnom aute. Použil okrem iného motor z Trabanta a nádrž z motorky. Prvý prototyp nebol uspokojivý a až s druhým modelom sa mohol pustiť do skúšobných letov.

Pri jednom takom ho však pristihli. Letel z Prahy do Orlických hôr, ale minulo sa mu palivo a musel pristáť pri Dobruške. Pritom mu už však asistovalo vojenské lietadlo vyslané protivzdušnou obranou, ktorá jeho let zachytila. Na zemi ho skontrolovala Verejná bezpečnosť a ultralight mu samozrejme zabavili. Hrozila mu vysoká pokuta. Východočeské oddelenie Štátnej bezpečnosti poslalo do Prahy hlásenie, ale nevedno prečo sa stratilo a lietadlo mu dokonca v júli Verejná bezpečnosť vrátila.

Ivo Žďárskýzdroj: Česká televize

Ivo dlho neváhal a na začiatok augusta 1984 si naplánoval útek. Demontovaný stroj naložil do škodovky a vyrazil do Lozorna. Stačilo nepozorovane preletieť rieku Moravu. Do Marcheggu to bolo len 12 kilometrov. O 3. hodine nadránom, kedy je pozornosť okolia najnižšia, odštartoval na svojom ultraľahkom lietadle. Bez problémov preletel ponad radarovú stanicu a hladko sa dostal nad rakúske územie. Pôvodne chcel pristáť čo najskôr, ale uvedomil si, aké je to v tme na neznámom mieste riskantné, hoci stroj vybavil aj svetlami. Paliva mal dosť a tak letel až do Viedne. Tu ešte hodinu krúžil a čakal na svitanie. Až potom sa rozhodol pristáť. A to priamo na letisku Schwechat.

Už na druhý deň 5. augusta 1984 mali rakúske noviny na titulnej stránke príbeh senzačného úteku mladého československého študenta. Pretože sa však Ivo necítil vo Viedni v bezpečí pred ŠtB, s pomocou organizácie zameranej na pomoc utečencom sa mu v rekordne krátkej dobe 6 týždňov podarilo vycestovať do USA. Tu naplno rozvinul svoje nadanie a vybudoval firmu Ivoprop zaoberajúcu sa výrobou vrtúľ pre ultraľahké lietadlá a vrtuľové člny. Ivo Žďárský sa tak svojím útekom cez Železnú oponu stal živým symbolom slobody lietania a tiež praktického spôsobu, ako sa k slobode prepracovať.

Ivo_Žďárský_v_súčasnosti

Ivo Žďárský v súčasnosti (zdroj: s dovolením p. Iva Žďárského)


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Zdroje:

Příběhy železné opony: Let za svobodou

Ivoprop Story

Titulný obrázok:

s dovolením p. Iva Žďárského

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie