Denník N

Bude Harabin alebo Fico sudcom Ústavného súdu? Teraz nie, ale o rok možno áno.

Parlament nám navolil ôsmych kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Na ťahu je prezident. Jeho rozhodnutie môže významne napomôcť tomu, že jeden z dvojice Harabin a Fico získa sudcovský talár v Košiciach.

Už sa mi nechce spomínať, kedy sa zjavne protiústavné úvahy o navolení iba časti z požadovaného počtu kandidátov na ústavných sudcov stali úplnou samozrejmosťou. A rovnakou samozrejmosťou sa stali aj úvahy o povinnosti prezidenta vymenovať sudcov aj z nekompletného zoznamu kandidátov ktorý mu Národná rada predloží.

Účastníci tejto diskusie sa oháňajú rozhodnutím Ústavného súdu, podľa ktorého je prezident povinný menovať polovicu kandidátov z predloženého zoznamu. Málokto sa v reakcii oháňa Ústavou, že áno, polovicu vymenovať musí, avšak z počtu kandidátov ktorý je dvojnásobkom uvoľnených sudcovských stoličiek. Že z nekompletného zoznamu prezident polovicu menovať nemusí sa pritom dá ukázať na triviálnom príklade – stačí si predstaviť že vo štvrtok by bol v druhom kole voľby dovolený iba jeden kandidát a zoznam zvolených kandidátov by teda zahŕňal nie osem, ale sedem mien. Prezident by teda mohol vymenovať troch či štyroch, avšak celkom určite nie požadovanú polovicu…

Áno, bezpochyby je dôležité čo najskôr odblokovať plénum ÚS; práve tento argument zrejme vyvolal (takmer celo)spoločenský konsenzus že prezident sudcov zo zúženého zoznamu kandidátov vymenuje (už to pripúšťa aj samotný Kiska). Predstavím niekoľko argumentov prečo to nie je dobrý nápad:

Hlavným argumentom je druhá polovica tohto nedávno publikovaného komentára (od podkapitoly „Poslední budú prvými“ nižšie). Bývalý ústavný sudca Ján Drgonec v ňom zrozumiteľne vysvetľuje prečo je sedemčlenný Ústavný súd väčším ohrozením ústavnosti ako súd so zablokovaným plénom.

Ďalším argumentom je hrozba ústavných žalôb zo strany neúspešných kandidátov: môžu argumentovať, že pri výbere z kompletného zoznamu by ich šance na zvolenie boli iné ako pri výbere zo zúženého zoznamu. Zároveň je veľmi reálne riziko že niektorý z odmietnutých kandidátov sa prihlási do novej voľby a bude v parlamente opätovne zvolený, čo by logicky vyvolalo ústavné žaloby ostatných uchádzačov, lebo z úhrného počtu osemnásť nominácií na deväť voľných miest by bol takýto kandidát nominovaný dvakrát (a dokonca dvom rôznym prezidentom) a získal by teda zjavne neoprávnenú výhodu.

No a v neposlednom rade tu máme argumenty politické: celý minulý rok sa opozícia snažila presadiť zmenu Ústavy, ktorá by znamenala voľbu kandidátov na sudcov kvalifikovanou väčšinou. Opozícia samotná nakoniec minulú jeseň odmietla túto novelu podporiť, a to po zmene návrhu zo strany poslancov Smeru podľa ktorého by kandidáti mali byť predkladaní prezidentovi po dvojiciach. Zavládla totiž oprávnená obava že jednou z nominovaných dvojíc by mohlo byť duo Fico a Kaliňák.

Do veľmi podobného výberu sa snaží koalícia vmanévrovať prezidenta Kisku aj teraz: namiesto toho aby obdržal balík osemnásť kandidátov z ktorých vymenuje deväť sudcov, sa koalícia snaží voľbu rozkúskovať a primäť prezidenta aby si z ôsmych kandidátov vybral štyroch. A nabudúce, v máji, z ďalších šiestich alebo ôsmych ďalších troch či štyroch. A niekedy na jeseň, dávno po parlamentných prázdninách, príde rad aj na poslednú dvojicu.

Iste, parlamentné pomery sa v dôsledku novoročných káuz od jesene zmenili. Duo Fico s Kaliňákom má nulovú šancu v akejkoľvek budúcej voľbe úspešne prejsť poslaneckým plénom. Avšak úplne iná situácia je v prípade dvojice Fico a Harabin: Obaja sú do budúcna relevantní kandidáti – prvý z nich oficiálne potvrdil záujem o talár účasťou na prvej voľbe, druhý zasa pri ohlásení svojho „víťazstva“ v prezidentských voľbách keď sa opakovane vyjadril že jediné funkcie o ktoré má záujem sú buďto prezidentský úrad alebo sudcovská stolička či už na Ústavnom súde alebo na Európskom súde pre ľudské práva. Zároveň žiadny z nich nemá šancu prejsť cez Kisku alebo Čaputovú, pokiaľ by boli v spoločnej nominácii s inými kandidátmi. Ak budú nominovaní ako dvojica, bude pre prezidenta/prezidentku problém odmietnuť ich obidvoch tak, aby rozhodnutie nebolo svojvoľné. A čo je pre úspech aspoň jedného z nich najdôležitejšie – dá sa predpokladať že sa v parlamente ľahko nájde podpora zahlasovať za takúto dvojicu: poslanci Smeru (ktorí sa zúfalo potrebujú dôstojne zbaviť Fica) zahlasujú aj za Harabina, lebo je to jediný spôsob ako zvýšiť Ficove šance prejsť prezidentským výberom; poslanci SNS a ĽSNS sa zasa nutne potrebujú zbaviť silného konkurenta Harabina, preto zahlasujú aj za Fica keďže predošlé platí aj opačne. Most svoje hlasy síce nedá a zrejme to spôsobí definitívny rozpad koalície, ale tesne pred voľbami to bude aj tak jedno.

Zhrnuté a podčiarknuté: Ak sa Kiska poddá tlaku a vymenuje štyroch ústavných sudcov z neúplného zoznamu kandidátov, bude to precedens do budúcna aby tak konal aj po ďalšej voľbe. Úrad prezidenta bude chytený do pasce, v ktorej bude skôr či neskôr na novozvolenú prezidentku číhať dvojica kandidátov nominovaná na posledné neobsadené miesto. Neviem či tou dvojicou bude práve dvojica Fico a Harabin, viem si však predstaviť, že s blížiacimi sa parlamentnými voľbami bude pokušenie zahlasovať práve za tieto dve mená v parlamente veľmi veľké.

Teraz najčítanejšie

Juraj Chovan

Som úplne normálny chalan ktorý chce žiť v úplne normálnej krajine. (A naivne verím že raz v takej žiť aj budem.)