Vo voľbách vyhrala zmena, inú si žiadali slabé regióny

Hospodárske témy, vraj, už nehýbu Slovenskom a aj v budúcich parlamentných voľbách sa budeme baviť zhruba o tom istom, čo v prezidentských – o závažných hodnotách. Nuž, obávam sa, že naša planá ľudová debata o hodnotách je v skutočnosti debata o zástupných témach a zastieranie skutočných hospodárskych problémov.

Výsledky prezidentských volieb boli ovplyvnené mnohými faktormi, ako národnosť, náboženstvo, kampaň a pod. Podľa môjho názoru do veľkej miery museli ale byť ovplyvnené tým, ako sa ľuďom v danom okrese vodí – či majú dobrú prácu, alebo aspoň nejakú prácu, či vidia v svojom okolí starostlivosť a rast, alebo skôr pokračovanie úpadku; a v súvislosti so svojimi súčasnými skúsenosťami ako vnímajú minulosť – či sa tešia z prítomnosti a budúcnosti, alebo, v oblastiach najviac postihnutých transformáciou priemyslu, spomínajú na rozvoj minulý.

Predstavme si, že v prvom kole boli len traja kandidáti –  Čaputová, Šefčovič a Harabin /Kotleba (kandidát 1, 2 a 3, pre milovníkov konšpirácií a džendžeru). Je to pristrihnuté za uši, ale všetci štyria obhajovali tri odlišné pohľady na svet – Čaputová jednu zmenu, Šefčovič status quo a Harabin s Kotlebom druhú zmenu.

Priemerný výsledok kandidátky 1 podľa okresov bol 37 %, v mestách 41 % a na vidieku 28 %. Kandidát 2 mal 20 %, v mestách 19 % a na vidieku 18 %. Kandidát 3 mal 27 %, v mestách 25 % a na vidieku 27 %. Ukazuje sa, že kandidát 3 bol úspešnejší, ako kandidát 2 a navyše dokázal osloviť rovnako mesto, ako vidiek. V 14 okresoch vyhral aj v meste aj na vidieku: v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín, Detva, Krupina, Poltár, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Svidník, Vranov n/T., Gelnica a Sobrance.

V NRO prehrala kandidátka 1 pred kandidátom 3 v pomere 8 : 12 napriek tomu, že vyhrala v mestách NRO v pomere 13 : 7.

Jednoduchá korelácia medzi podielom hlasov kandidátky 1 a priemernou mierou nezamestnanosti v okrese za minulých 10 rokov je záporných 0,69 (po logaritmickej transformácii). Pani prezidentku volili v prvom kole hospodársky silnejšie okresy.

V 2. kole prezidentských volieb vyhrala kandidátka 1 v 50 okresoch, vyhrala v mestách v 58 okresoch (z toho 9 okresov má Bratislava a Košice) a na vidieku 37 okresov. V meste aj na vidieku vyhrala v 45 okresoch (rátame tu aj BA a KE, ktoré sú čisto mestské okresy). Vyhrala v meste ale prehrala na vidieku v 13 okresoch a prehrala v meste ale vyhrala na vidieku v 1 okrese Tvrdošín.

Kandidát 2 vyhral v 29 okresoch, v mestách v 21 okresoch a na vidieku v 33 okresoch. Vyhral v meste aj na vidieku v 20 okresoch, vyhral v meste ale prehral na vidieku v 1 okrese Tvrdošín a prehral v meste ale vyhral na vidieku v 13 okresoch.

Jednoduchá korelácia medzi podielom hlasov a priemernou mierou nezamestnanosti v okrese za minulých desať rokov je pre prezidentku záporných 0,54. Je to, prirodzene, nižšia závislosť než v prvom kole, ale vzhľadom na jednoduchosť vysvetľujúcej premennej stále pomerne silná.

V NRO prehrala s kandidátom 2 v pomere 8 : 12, remizovala v mestách a prehrala na vidieku v pomere 8 : 12.

Vyplýva z tejto jednoduchej analýzy, že kandidát 2, ak chcel uspieť, sa mal zamerať na druhú zmenu? Ponúkam pozitívnejšie závery:

• Nestačí osloviť mesto, je treba pracovať aj s vidiekom
• November 89 priniesol väčšine okresov na Slovensku nebývalý rast, mnohým však priniesol ťažkú a bolestivú transformáciu priemyslu a poľnohospodárstva, z ktorej sa dosiaľ nespamätali. Zároveň, miera nezamestnanosti za dlhšie obdobie je v zásade dobrým ukazovateľom, ale neberie do úvahy sociálne náklady a nespokojnosť spojenú s prácou týždňovkárov, takže svoju pozornosť treba zamerať širšie
• Hospodársky slabé okresy v 1. kole volili zmenu predstavovanú kandidátmi Harabín a Kotleba. Len keď v 2. kole nemali iný výber volili status quo. Sú to okresy, s ktorými treba pracovať nástrojmi regionálneho rozvoja (ako ich poznáme zo zahraničia a do istej miery z NRO) / rozumných regiónov a miest, kam treba rozumne investovať stovky miliónov eur z EŠIF.
• Môžeme vyprávať o hodnotách, ale je to mlátenie prázdnej strany, múdrejší z tých debát nebudeme. Je treba začať robiť hospodársku politiku.

Prečo treba využiť skúsenosti z NRO?

V roku 2015 som sa vďaka ministrovi financií začal dôkladne venovať zaostávajúcim regiónom. Dali sme dokopy tím expertov a prijali sme tézu, že chyba nie je v ľuďoch, ale v nastavení systému, ktorý nevyužíva potenciál (bohatstvo) regiónov. Zamerali sme sa na tie, ktoré vykazovali vysokú mieru nezamestnanosti, ale vedeli sme, že to je len začiatok – bolo zrejmé, že mnoho regiónov platí za svoje dobré výsledky na trhu práce vysokú daň vo forme sociálnych dopadov dochádzania za prácou na týždňovky. Postup našej práce nevyhnutne kopíroval skúsenosti z iných vyspelých štátov a z príručiek o rozumných mestách a regiónoch – partnerstvo a komunikácia bola na prvom mieste, nasledovala identifikácia potenciálu a analýza bariér rozvoja. Cieľom bola formulácia konkrétnych opatrení a aktivít, za ktorými stáli reálny ľudia a hlavne pomoc vlády pri ich realizácii.

Problém nastal v podstate v momente, keď sme si svoje zadanie spolu s okresmi splnili. Potvrdila sa téza, že problém je skôr v Bratislave, než v okresoch. Konkrétne, že vládam v Bratislave dlhodobo chýbala znalosť potenciálu regiónov Slovenska, že im chýbali jasné hospodárske ciele a že ich zadaním nebola aktívna hospodárska politika sledujúca rast, ale skôr plnenie iných straníckych záväzkov. Dnes vidíme dôsledky nielen v školstve, na trhu práce, v životnom prostredí a prírode, ale nevyhnutne aj v sformulovanej frustrácii voličov.

Rôzne politické strany prijímali našu prácu s nedôverou založenou hlavne na nevedomosti a na nedostatku vízie ako údržbári toho, čo tu máme. Neskôr sa síce našiel návrh (ideologicky starý viac než 15 rokov), ktorý sľubuje rôzne odvodové režimy v susedných malých okresoch, čím je nesplniteľný, inak je však pusto. O hospodárskej politike a hospodárstve nediskutujeme, lebo o tejto téme prekvapujúco málo vieme a chceme vedieť.

Čo s tým? Z úcty k obetiam hlavne druhej svetovej vojny a k našej spoločnej budúcnosti a s využitím poznatkov a skúseností vyspelých hospodárstiev by sme sa mali zamerať na jasné definovanie slovenských hospodárskych priorít, na ktoré musia nadviazať svojimi prioritami kraje, tie nemožno z hospodárstva vynechať. Tieto priority musia byť financované – špeciálne výskum a vývoj – a musia im byť podriadené investície do infraštruktúry a práce na vytvorení predvídateľného podnikateľského prostredia. Školy nemôžu byť neužitočné – to je to prepojenie na reálny život na úrovni nielen základných a stredných, ale aj regionálnych vyšších škôl či univerzít.

Stačí sa držať toho, čo v Európe po druhej svetovej vojne vymysleli konzervatívci spolu so sociálnymi demokratmi a to je sociálno-trhové hospodárstvo a nezatĺkať. Dobré mzdy, dobré podnikanie a dobré regióny, nič menej.