Denník N

Andrej Danko zmenil parlament na svoje divadlo

Parlamentné plénum má byť miestom, kde tí najlepší zo všetkých kútov politickej mapy zvádzajú zápas o čo najlepšie smerovanie krajiny. Má byť dôstojným partnerom vlády a prezidenta. Slovensko je parlamentnou demokraciou. Všetka moc pochádza z rúk jeho občianok a občanov a najviac sa jej koncentruje priamo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

Dnešná Národná rada však predstavuje len nedôstojnú slúžku ambícií Andreja Danka. Rokovania sú skrátené a za koalíciu v nich takmer nikdy nikto nevystupuje. Vládna väčšina si tento týždeň nedala ani tú námahu, aby verejnosti v rozprave vysvetlila, aké sú jej kritériá na výber kandidátov na ústavných sudcov. Schôdze sa zmenili na sled hlasovaní a volieb dohodnutých na koaličnej rade. A jej predseda lieta po svete a robí si fotky s ľuďmi zo sankčných zoznamov. Cielene tak znehodnocuje miesto, ktoré on sám považuje „za najsvätejšie“.

Keď Andrej Danko nastúpil do svojej funkcie, bol som za ním opýtať sa ho, čím by sa parlament pod jeho vedením mal stať. Povedal mi, že mu chce vrátiť silu a dôstojnosť. Dal som mu vtedy jeden návrh – aby podobne ako majú legislatívne odbory ministerstiev silného partnera v legislatívnom odbore parlamentu, zriadil pri Národnej rade silný tím ekonomických analytikov. Nezávislý tím, ktorý bude vedieť prepočítať dopady jednotlivých zákonov a poslancom bude vedieť dodať podklady, aby sa tí nemuseli spoliehať len na čísla ministerstva financií. Andrej Danko však namiesto toho dal na budovu nový nápis, nechal ostrihať kríky okolo busty Alexandra Dubčeka a na hrad priniesol gýčové vianočné trhy.

Sila parlamentu ako inštitúcie je dôležitým ukazovateľom sily demokracie ako takej. Jeho predseda by mal dbať na to, aby platili písané aj nepísané pravidlá a aby činnosť zákonodarného a ústavodarného orgánu bola príkladom pre dodržiavanie pravidiel kdekoľvek inde. Zákonodarná iniciatíva je jedným zo základných práv poslanca Národnej rady. Naozaj si nepamätám, kedy by sa stalo, že väčšina parlamentu vytrhne prekladateľom zákon z rúk a uprace ho bokom len preto, že ho potrebuje skopírovať a schváliť v zrýchlenom legislatívnom procese tak, ako sa to stalo pri návrhu na zrušenie Dankovej „potravinovej dane“, ktorý sme predkladali spolu s kolegom Mihálom.

Plénu Národnej rady som sa ospravedlnil za slovník, ktorý som v reakcii na tento počin použil. Stále si však stojím za tým, že postup predsedu Národnej rady Andreja Danka bol amorálny a v prípade môjho vykázania z rokovania parlamentu išlo aj o zneužitie právomocí ústavného činiteľa. A túto pozíciu rád odprezentujem aj na Mandátovom a imunitnom výbore NR SR, ak v budúcnosti dôjde k avizovanému disciplinárnemu stíhaniu.

Našim deťom musíme ísť príkladom nielen slovníkom, aký používame, ale aj tým, že sa verejne postavíme proti neprávosti tam, kde sa deje. Je dôležité pomenovať veci pravými menami.

Privoluje ten, kdo mlčí, když múže mluviti,

a svým slovem takej zlosti konec učiniti.

     Upevňuje druhých v zlosti svú mlčanlivosťú,

   jako by se sám obíral s takú nepravosťú.

– Hugolín Gavlovič, Valaská škola mravúv stodola

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Poliačik

Politik, pedagóg a filozof, lektor kritického myslenia. Poslanec Národnej rady SR, člen výboru pre školstvo. Člen slovenskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Člen predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko.