Denník N

Duše Beskýd

Nikdy nehovor nikdy. Táto floskula nemôže platiť, keď dejiny potvrdili, že má hodnotu len ako prázdna fráza či bezobsažný výraz. Krátka úvaha približuje prezentáciu výstavy vo svidníckej expozícii Historického vojenského múzea k stému výročiu ukončenia Prvej svetovej vojny, ktorá sa priamo dotkla Podduklianskeho regiónu. Jej súčasťou sú tri a pol desiatky diel akad. mal. Pavla Michaliča. Naštartovať umeleckú dráhu tomuto seneckému umelcovi umožnila kvalitná výtvarnoumelecká príprava na bratislavskej VŠVU. Svoj výtvarný program začal naplno rozvíjať koncom osemdesiatych rokov v trojzáprahu klasických výtvarných disciplín – voľná maľba, grafika, kresba.

DUŠE BESKÝD

Nikdy predtým nepostavila žiadna vojna proti sebe tak obrovské masy, ako to bolo počas tej, ktorej dnes hovoríme Prvá svetová.

Nikdy predtým žiadna vojna nehubila armády vojakov tak mechanizovane a v takom množstve ako pred vyše sto rokmi – v Európe rozrytej frontami, v bahne zákopov, v hrôzach krvavých bojov, v nesmiernej biede ľudských tvorov.

Nikdy predtým žiadna vojna nepriviedla tých, ktorí v nej mali byť obetovaní, k tak hlbokému a prenikavému precitnutiu.

Aktualizovaním historických javov spred viac ako jedného storočia si svidnícke Vojenské historické múzeum s pietou pripomína nasilu umlčané a neprávom zabúdané hlasy. Duše Beskýd.

Pred umelcom vyvstali dilematické otázky

Michaličov umelecký konštrukt je zložený na interakcii vnemov umeleckého diela a vnímateľovho JA, nadväzujúceho na javy minulosti, oživotvorené historickými faktami. Vytvoril fenomenálne pole odkazov. Spomedzi nich hodno zvýrazniť ten, čo hovorí: Človek je viac ako sila, ktorá ho ničí!

Umelcovým zámerom nebolo pripomenúť niekoľkými zlomkami zabudnutej pravdy o vojnovej kataklizme to, čo zaznamenali učebnice dejepisu, ale to, ako vojnovú skazu s ťažkými osobnými útrapami či sociálnymi následkami prežívali zo dňa na deň obyčajní ľudia v Podduklianskom regióne.

Keď pripustíme, že priame svedectvo o vojne je nenahraditeľné, ako možno dosiahnuť ex post autentickú umeleckú výpoveď? Ktorým aspektom Veľkej vojny dať prednosť? Nakoľko môže umelec prednostne vyzdvihovať výtvarno-fiktívne zobrazenia oproti objektívne jestvujúcim faktom či prežitej skutočnosti? Kde hľadať priame svedectvo, ak – parafrázujúc protivojnového spisovateľa Georgea Duhamela – pravda o vojne spí naveky v desiatkach miliónov rozbitých lebiek zahrabaných na bojiskách, a sú to iba mŕtvi, čo o nej ešte niečo vedia? I s takýmito otázkami sa nevdojak musel popasovať  majster Michalič.

Dynamika odkazu

Treba oceniť umelcov flexibilný prístup k téme. Jednotlivé námety spracoval cez svoje vnútorné videnie. Svojim viac ako trom desiatkam diel vtlačil humanistický koncept. Z jeho kreatívno-umeleckého prístupu vyžaruje hlboko empatické porozumenie s ťažko skúšaným regiónom, akým kraj pod  Duklou bezpochyby je.

V jednotlivých opusoch akcentoval emocionálny rozmer svojej umeleckej výpovede. Vidno to na obrazoch, keď i v najkrutejších podmienkach – ba práve preto – sa hlási o slovo potreba družnosti či citového vzťahu k iným ľuďom. Zo zdanlivej anonymity šedivých, s blatom frontov splývajúcich más, hoci len čiastkovo, no zreteľne vystupujú obrysy nezmyselne zničených ľudských životov.

Nie všetko je autorovou fikciou

Michaličove obrazy sú postavené na tom, aby evokovali, asociovali, provokovali v divákovi jeho vlastné predstavy a fantazijnosť. Základom jeho kreatívnych postupov pri práci s farbou je vnímanie jej optických kvalít. Jeho maľba svojím poňatím je spätá s lyrickou expresivitou. Okrem maľovania premietol ako excelentný grafik a kresliar svoje videnie do rôznych grafických techník. Jeho kresbová línia je presvedčivá, pokiaľ ide o reprodukciu reality, a kreatívna, metaforická, pokiaľ ide o nadreálne uchopenie témy.

Tam, kde má recipient na jednej strane pocit ilustratívnosti, na strane druhej ho samotné dielo presviedča o svojej autonómnosti s nárokom na samostatnú a nezávislú existenciu. Dokazujú to triezve, vecné i popisné kresby, zasahujúce nás dojímavým výrazom nálady či citu.

Teraz najčítanejšie