Severovýchod Slovenska ako bašta antisystému a extrémizmu ?!

Už je to týždeň, čo nám skončili prezidentské voľby, ktoré sa v celoslovenskom merítku ukázali ako úspech z jednoduchého dôvodu, a to že sme si na základe výsledkov prvého kola, nemuseli v tom druhom vyberať medzi demokratickým kandidátom a predstaviteľom tzv. anti systému, ale medzi dvoma prozápadne orientovanými a demokratickými kandidátmi. Ak však vezmeme do úvahy volebný výsledok tzv. anti systému a extrémizmu v prvom kole prezidentských volieb, tak zistíme, že vlastne ten Harabin možno nakoniec predsa len vy-hral. Nie síce na Slovensku, ale na severovýchode našej krajiny určite a jednoznačne. Poďme sa teda pozrieť, čo nám ukázali voľby v regionálnej rovine, čo sa zmenilo a čo môžeme očakávať v budúcnosti v kontexte severovýchodu Slovenska. Ja ako obyvateľ severovýchodného Slovenska, ktorý zastáva proeurópske a demokratické hodnoty, som bol v prvej chvíli s výsledkom prvého kola prezidentských volieb nadmieru spokojný, veď kto by na mojom mieste nebol. Na druhý deň som sa však bližšie pozrel na volebnú mapu okresov a pozrel si, ktorý kandidát v ktorom uspel. A úprimne, keď som uvidel ako dopadli voľby na severovýchode Slovenska, moju optimistickú náladu vo mne vystriedal pocit sklamania až hnevu. Štefan Harabin jasne ovládol okres Svidník, kde získal cez 25 percent, v okrese Snina mu na výhru chýbali 3 slovom tri hlasy, v okrese Stropkov skončil tretí s viac ako 19 percentami a v okrese Medzilaborce druhý s viac ako 23 percentami. Rovnako nemôžeme zabúdať na volebné výsledky Mariána Kotlebu, ktorý v každom spomenutom okrese okrem Sniny získal nad 10%. Je možné v týchto výsledkoch vidieť nejaký náznak optimizmu ? Ja si myslím, že nie. Po oficiálnom vyhlásení týchto volebných výsledkov som si uvedomil, že severovýchod Slovenska už nie je len stálou baštou Smeru, ktorý tu má silné postavenie od začiatku svojho pôsobenia, ale pomaly sa stáva baštou anti systému a extrémizmu. Rád by som sa mýlil, no volebné percentá hovoria jasne. Dosť bolo ale môjho opúšťania a poďme si rozanalyzovať príčiny rastúceho volebného potenciálu anti systému a extrémizmu v tomto regióne.

1. Rómska problematika 

Prvá príčina súvisí viac s osobou Mariána Kotlebu než s osobou Štefana Harabina. Dlhú dobu na Slovensku sa rómska problematika riešila buď v malom rozsahu, alebo sa neriešila vôbec. To viedlo k narastajúcej proti rómskej rétorike, ktorú si za hlavný volebný nástroj od začiatku svojej politickej kariéry vybral Marián Kotleba . Vráťme sa teda do roku 2013, kedy sa na Slovensku konali župné voľby, a v ktorých na župana v Banskobystrickom kraji kandidoval aj Marián Kotleba. Ak zoberieme do úvahy, že ešte krátko pred voľbami dávali prieskumy Kotlebovi mizivé šance na úspech, tak by si vtedy len málokto pomyslel, že Kotleba sa môže dostať k moci v Banskobystrickom kraji.  Prvé obavy a varovania sa ale začali napĺňať už po prvom kole, kedy sa Kotlebovi podarilo dostať do druhého kola župných volieb spolu s kandidátom SMERu. Ešte dodnes si pamätáme výrok nášho bývalého premiéra, že Kotlebu porazí aj vrece zemiakov. Opak sa stal pravdou a Marián Kotleba na päť rokov zasadol na čelo úradu v Banskej Bystrici. Od tohto momentu sa popularita Mariána Kotlebu postupne zvyšovala a extrémisticke sily sa dokázali dokonca v roku 2016 dostať až do parlamentu. Kotleba ale nevyhral len z dôvodu protestnej voľby menšieho zla voči kandidátovi SMERu, pánovi Maňkovi. Výraznú podporu dokázal získať u obyvateľov Banskobystrického kraja ( prevažne v okresoch, v ktorých tvorila rómska komunita veľké percento ) vďaka proti rómskej rétorike, v ktorej sa nebál nazvať Rómov ako skupinu parazitov, ktorí len vyciciavajú štát. Tento populárny trend nenávistnej politiky ĽSNS  začal od župných volieb narastať a po prvom kole prezidentských volieb 2019 sa nielenže v jednotlivých  okresoch Bystrického kraja udržal, ale dokonca sa postupne rozšíril aj na severovýchod našej krajiny. Keď som sa rozprával s pár voličmi Kotlebu v našom regióne a opýtal sa ich na dôvod prečo ho volia, tak väčšina z nich mi odpovedala klasickou vetou: „Že však on tu s nimi urobí poriadok.“ Žiaľ, milí voliči nemáte pravdu, viď práca Mariána Kotlebu v Bystrickom kraji. Ako študent UMB v Banskej Bystrici sa v kraji pohybujem a nemám pocit, žeby sa za jeho päťročného pôsobenia na župe vo veľkej miere riešila rómska problematika ako sľuboval pred voľbami.  Presuňme sa ale pomaly na severovýchod. V prvom rade je potrebné zdôrazniť fakt, že na severovýchode našej krajiny žije veľmi početná rómska komunita, ktorej počet každým rokom stúpa ( V Stropkove je to už pomaly viac ako 10% z celkového počtu obyvateľov ). Nikdy som však nemal pocit, žeby som túto tému mal považovať za najväčší problém, ktorý by mal priamo ohrozovať spolunažívanie ľudí v našom regióne.  Druhý problém, ktorý vidím v rámci rómskej problematiky v regióne, spočíva v tzv. hádzaní Rómov do pomyselného „jedného vreca“. Na jednej strane väčšina Rómov  je síce v našom regióne neprispôsobivá, ale určite existujú v rómskych komunitách aj ľudia, ktorí si predstavujú svoj život inak, študujú a snažia sa adekvátne zamestnať. Tretí problém spočíva v tvrdení, podľa ktorého ak by Rómovia nevyciciavali štát na sociálnych dávkach, mali by sme na severovýchode pomaly platy ako v Nemecku. Ak sa nemýlim, zvyšovanie platov a zlepšovanie podnikateľského prostredia je v kompetenciách vlády, a teda milí voliči Kotlebu, Róm naozaj nemôže za to, že máte nižšie platy oproti západu. Za to sa v prvom rade poďakujte najprv komunistom, potom Mečiarovi, Dzurindovi a nakoniec Ficovi, že sú na severovýchode platy aké sú.  Proti rómska rétorika sa tak stáva v našom regióne veľmi populárnou témou. No milí voliči ĽSNS, prosím vás nešírte v našom regióne zbytočnú nenávisť, ale snažme sa skôr tento problém riešiť iným spôsobom, ako len podprahovým nadávaním a bezvýznamným volením Kotlebu. Nechcem teraz pôsobiť ako nejaký anjel naivného humanizmu a porozumenia, ale Kotleba nie je cesta, leda tak do záhuby. Je dôležité sa začať zaoberať rómskou problematikou nielen na regionálnej úrovni, no predovšetkým na štátnej úrovni. Je pekné o tomto probléme rečniť a poukazovať naňho z poslaneckého kresla, ale v prvom rade treba začať navštevovať problematické oblasti na severovýchode Slovenska vo väčšej miere a pokúsiť sa nájsť vhodné a adekvátne riešenia, ktoré by zrýchlili socializáciu problémových Rómov do spoločnosti. Je nutné im vysvetliť a rázne dať najavo, že keď si zničia bytový dom, tak im už štát nový nepostaví. Naši páni poslanci musia začať prijímať vhodné zákony, ktoré síce s veľkou určitosťou nevyriešia problém v celku, no páni poslanci verte tomu, že ak mnohí ľudia v našom regióne uvidia akúkoľvek vašu snahu aktívnejšie riešiť túto problematiku, tak sa Vám za to vo voľbách adekvátne odvďačia. Na druhej strane by som ale vyzdvihol mnohé úspešné projekty, ktoré sa v mestách na severovýchode ( Svidník, Stropkov ) zrealizovali, vďaka ktorým sa veľké množstvo rómskeho obyvateľstva adaptovalo v pracovných sférach, či už v podobe krátkodobých výpomocných prácach, alebo v podobe miestnych občianskych hliadok.

2. „Dolina hladu“

Región severovýchodu Slovensku patrí k najchudobnejším regiónom na Slovensku, vďaka čomu severovýchodné okresy patria k najmenej rozvinutým okresom na Slovensku. Okresy ako Stropkov, Svidník alebo Medzilaborce sa potácajú s mierou nezamestnanosti okolo 10%. V oblasti je veľmi slabo rozvinutá dopravná infraštruktúra, pričom okresy Svidník a Stropkov patria k dvom z troch okresov na Slovensku, ktoré nemajú vybudovaný na svojom území ani jeden kilometer železničnej trate. O diaľnici nemôže byť samozrejme v tomto prípade ani reči. Jedinou väčšou firmou, ktorá sa v regióne ako tak úspešne drží, je podnik známy výrobou elektrotechnických produktov, Tesla a.s., sídliaci v Stropkove a zamestnávajúci niečo viac ako 800 ľudí. Čo je to však v porovnaní s niekoľko krát väčšími podnikmi na západnom Slovensku. Severovýchod sa radí k najhorším regiónom, s celkovo najnižšou priemernou mzdou a s najnižšími platmi na Slovensku. Z tohto dôvodu veľké množstvo ľudí ( prevažne mladí ľudia ) logicky odchádza za lepšie zaplatenou prácou buď na západ Slovenska, alebo do zahraničia, čím dochádza k postupnému vyľudňovaniu regiónu. To som spomenul len relatívne malé množstvo ekonomických problémov,  s ktorými sa severovýchod Slovenska musí potýkať. Ako však súvisí ekonomický potenciál regiónu s voľbou anti systému a extrémizmu ?  Odpoveď je veľmi jednoduchá. Jedným slovom vláda. V rámci ponuky dnešných finančných podmienok  môžeme na Slovensku sledovať pokračujúce sa formovanie a prehlbovanie tzv. ekonomickej línie „bohatý západ a chudobný východ.“ Zvyšovanie platov a dôchodkov, zlepšovanie pracovných podmienok a zlepšovanie podnikateľského prostredia sú kompetenciami vlády, ktorá na severovýchode Slovenska nevytvára adekvátne finančné a pracovné podmienky, ktoré by postupne zvyšovali životnú úroveň ľudí v regióne ale práve naopak, núti ľudí odchádzať za lepšie platenou prácou do iných regiónov Slovenska. Vláda vôbec nereflektuje prosby občanov tohto regiónu, čím zvyšuje nedôveru v tzv. systémové strany. Vo voľbách sa táto nedôvera logicky prejavuje v protestnej voľbe anti systémových alebo extrémistickych strán a kandidátov, ktorá je do väčšej miery skôr považovaná za emocionálnu voľbu zo sklamania až hnevu voči systému než za voľbu racionálnu a opodstatnenú. Žiaľ, ani zvyšovanie minimálnej mzdy, výsmešné zvyšovanie dôchodku a rozdávanie sociálnych balíčkov už nestačí a je potrebné urobiť pre občanov viac. Pokiaľ sa nevybuduje potrebná infraštruktúra v podobe plánovanej rýchlostnej cesty R4, nevytvorí sa konkurenčné prostredie v podobe príchodu nového investora a impulzu do regiónu, nezačnú sa vo väčšej miere podporovať malí a strední podnikatelia  a nezačnú sa presadzovať systémové zvyšovania platov ( nie, že si tu budeme strieľať od buka do buka číslo minimálnej mzdy bez diskusie so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov; pekný príklad prepustenie sto šičiek vo Svidníku kvôli zvýšeniu minimálnej mzdy kedy sa zamestnávateľ rozhodol presunúť časť svojej výroby do Srbska), tak protestných hlasov bude pomaly len a len pribúdať. Je jasné, že zo dňa na deň sa z chudobného regiónu nestane okamžite daňový raj, ale povedzme si úprimne, času na vyrovnávanie ekonomických a sociálnych rozdielov medzi západom a východom a prijímanie ekonomických reforiem bolo až až. Lenže vďaka nečinnosti kompetentných, severovýchod Slovenska už upadol do takej ekonomickej recesie, že bude veľmi ťažké z neho v najbližších rokoch vybudovať  konkurencieschopný región.

3. Liberalizmus vs Konzervativizmus

Severovýchod Slovenska patrí k regiónom, ktorého historický vývoj je veľmi úzko spätý s formovaním kresťanských a konzervatívnych hodnôt, ktoré sa v regióne udržujú dodnes.  Región je typický vysokým zastúpením obyvateľstva, ktorých správanie a konanie v niektorých oblastiach života je vo veľkej miere determinované práve kresťanskými dogmami a ideálmi. V mnohých obciach aj mestách na severovýchode Slovenska je návštevnosť kostolov oveľa vyššia ako kdekoľvek inde na Slovensku, vďaka čomu si Cirkev vo veľkej miere udržuje svoje silné postavenie a vplyv v severovýchodnom regióne. Nechcem kritizovať Cirkev v celku aj keď som prísny ateista a mám na ňu svoj názor, no treba zdôrazniť príliš konzervatívne, v niektorých prípadoch až nenávistné výroky niektorých predstaviteľov Cirkvi mnohokrát tesne pred voľbami. Týmito svojimi politickými odporúčaniami nepriamo ovplyvňujú určitú časť nábožensky orientovaných ľudí, ktorí na základe ich výrokov tak determinujú svoj výber vo volebnej miestnosti, pričom v mnohých prípadoch sa v danom momente nemusí javiť tento výber ako správny. Netvrdím, že ich ovplyvňovanie je niečo čo by som mal kritizovať, veď aj liberáli sa snažia podobne ako konzervatívci presadiť svoju pravdu. Zväčša si však neuvedomujú, že svojimi neuváženými kontroverznými výrokmi a svojim vystupovaním nepriamo kážu ľuďom voliť práve extrémisticke konzervatívne sily zastúpené či už Mariánom Kotlebom, alebo v prezidentských voľbách aj Štefanom Harabinom. Cirkev má vďaka viere silnú moc, ktorú však v niektorých prípadoch využíva viac na šírenie nenávisti, namiesto toho aby ľudí spájala. Veď ako sa vraví: Miluj blížneho svojho ! A práve prezidentské voľby sa od začiatku volebnej kampane ukazovali ako hodnotový boj konzervativizmu a liberalizmu nielen na severovýchode Slovenska, ale na celom Slovensku. Liberálne témy ako gender ideológia, strašenie utečencami a adopcie detí homosexuálnymi pármi využívané v rámci volebnej agendy Štefana Harabina a Mariána Kotlebu, ktoré boli cielené práve proti liberálnej kandidátke Zuzane Čaputovej, mali zásadný vplyv na rozhodovanie voličov na severovýchode Slovenska. Liberálne hodnoty v tunajšom regióne nemajú tak silné korene a výrazné zastúpenie ako majú napríklad v okolí Bratislavy a celkovo na západnom Slovensku. Naopak existuje tu predpoklad, že určitá časť konzervatívnych voličov Harabina a Kotlebu sa stotožnilo s vlnou tejto agendy a jednoducho hodili svoj hlas buď Harabinovi, alebo Kotlebovi. Pokiaľ však nemajú elementárne znalosti o prezidentských kompetenciách a veria konšpiračným článkom o tom, že na Slovensko sa hrnú tisícky migrantov, že na Slovensku hrozí homosexuálna revolúcia a že tu Soros chystá prevrat, tak mi len ostáva dúfať a veriť v zmenu ich zmýšľania a ideológie.

4. Svidník – upadajúce Biľakove mesto 

Svidník, okresné mestečko nachádzajúce sa pomaly na konci sveta na hlavnom cestnom ťahu smerom na Poľsko s počtom obyvateľov presahujúcich niečo viac ako 10 000. Región okolo Svidníka je známy svojim historickým vývojom a významom. V prvej svetovej vojne prebiehali na území severovýchodu mohutné boje, ktoré sa tu počas druhej svetovej vojne, v roku 1944 vrátili v podobe Karpatsko-duklianskej operácie, pričom práve KDO mala zásadný vplyv na oslobodení nielen Svidníka, ale aj celého Slovenska. Aj dodnes ostávajú obyvatelia Svidníka hrdí na svoju vojenskú históriu a vojakov, ktorí za oslobodenie mesta neváhali položiť svoje životy. Každý rok, 6. októbra tak prichádzajú do Svidníka najvyšší štátni predstavitelia aby si uctili pamiatku tejto historickej udalosti a padlých vojakov. Po víťaznom februári 1948, kedy sa k moci dostali komunisti sa Svidník postupne transformoval na mesto so silne komunistickou voličskou základňou. Mesto je rodiskom kontroverznej postavy, Vasiľa Biľaka, ktorý je známy a kritizovaný najmä vďaka jeho podpisu na pozývacom liste pre okupačné vojská do Československa v roku 1968 a ako ideológ následnej normalizácie. Svidník patril vždy k mestám, kde vyhrávali silné autoritárske osobnosti. Mečiar tu dokázal vždy zvíťaziť, Fico tu získal o polovicu viac hlasov ako Kiska v prezidentských voľbách v roku 2014 a najnovšie môžeme k nim zaradiť už aj osobu Štefana Harabina. Okres Svidník sa stal jediným okresom na Slovensku, kde dokázal Harabin v prvom kole prezidentských voľbách vyhrať. Čo však podnietilo Svidníčanov voliť práve Harabina ?  Prvý dôvod súvisí s nemocnicou vo Svidníku a zrušením jej pôrodnice. V decembri roku 2018, na základe malého počtu pacientov a narodených detí,  sa prevádzkovateľ totižto rozhodol zatvoriť pôrodnicu vo svidníckej nemocnici. Zatvorenie pôrodnice sa stretlo s veľkou kritikou obyvateľov regiónu, mnohými protestnými akciami a spisovaním množstva petícii. Ministerstvo zdravotníctva nedokázalo situáciu vyriešiť, a tak ľudia v regióne dostali ďalšiu ranu pod pás, čím sa ešte viac zvýšila nedôvera v systémové strany. Ľudia v regióne už majú štátu po krk a začínajú pomaly strácať trpezlivosť.  Jediný kandidát, ktorý sa aktívnejšie zaujímal o stav pôrodnice bol práve Harabin a dá sa povedať, že práve tento fakt mu potencionálne dokázal nahnať hlasy. Druhý dôvod tkvie v slabom záujme politikov o severovýchod Slovenska. Svidník patrí k najvzdialenejším mestám od Bratislavy, a teda sa nemôžeme čudovať, že sa tu objaví politik raz za uhorský rok. No presne táto pasivita a nezáujem vyvolávajú pocity v ľuďoch, že na nich politici zvysoka kašlú. Navštívili Zuzana Čaputová alebo Maroš Šefčovič v rámci svojej volebnej kampane Svidník alebo Stropkov ? Nie máte pravdu  nenavštívili. Zuzana Čaputová pravdepodobne vyhodnotila fakt, že Svidník a severovýchod nie je regiónom, kde pravica pravidelne vyhráva a rozhodla sa sústrediť skôr na regióny kde žije viac potencionálnych pravicových voličov. Maroš Šefčovič na druhej strane zase veril silnej voličskej základni SMERu na severovýchode, pričom sa domnieval, že Svidník,Stropkov aj Medzilaborce mu aj napriek pasivite tie hlasy aj tak dajú. Harabin za to prichádzal do Svidníka ako do svojho rodného mesta. Zúčastňoval sa mnohých tunajších plesov a ľudia v ňom videli osobu, ktorá o nich aspoň javí aký taký záujem. Aj to bol jeden z faktorov, vďaka ktorému sa mu podarilo v okrese Svidník vyhrať. Politici si musia uvedomiť, že Slovensko nekončí za Popradom a je potrebné obetovať aspoň jeden, dva dni voľna, pricestovať do vzdialených okresov Svidníka, Stropkova alebo Medzilaboriec a diskutovať s ľuďmi o tom, čo ich trápi a čo považujú za hlavný problém v regióne, inak sa im to môže nepríjemne vypomstiť.

5. Záver

O rok tu máme voľby do parlamentu a je teda na mieste sa zaoberať, či my ako obyvatelia tohto malebného regiónu chceme severovýchod Slovenska ponechať ako baštu SMERu, baštu anti-systému, alebo baštu pravice. Voľba je na nás. Po výsledku prezidentských volieb ostávam na pochybách, ale verím, že sa nájdu ľudia, ktorí zmenia svoje zmýšľanie a ktorí majú racionálne uvažovanie a nebudú podporovať strany, ktoré v modernom demokratickom svete nemajú opodstatnenie, len kvôli hnevu zo systému. Aj ja som nahnevaný volič, no nebudem voliť ľudí, ktorých hlavným cieľom ich programu je šírenie nenávisti a ekonomická samovražda. Budem voliť program, ktorý bude najbližšie reflektovať potreby nášho kraja a pomôže naštartovať náš región. Dúfam, že sa taký nájde. Je tu však veľký predpoklad, že ak sa nezačne vláda aktívnejšie zaujímať o problémy severovýchodného Slovenska, víťazstvo Kotlebu  v parlamentných voľbách na severovýchode Slovenska, môže budúci rok dostať reálne kontúry. Potom už bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom !