Denník N

Minister školstva beží po hrádzi

že možno podporiť a pomôcť...pán ma včera oslovil...dal leták...ako som písal inde...
že možno podporiť a pomôcť…pán ma včera oslovil…dal leták…ako som písal inde…

Včera som písal pár myšlienok a otázok. Nemalo to nejakú koncepciu, išlo o to, dať fotodokumentáciu… A čo som však práve preto zabudol, bol zážitok zo stretnutia nie s hadom, ako som to písal včera, ale i s bývalým ministrom za SNS. Ja idem po hrádzi najskôr s tou taškou a on ešte s jednou pani beží oproti. Dosť dobré tempo i ukážka dynamiky, sily. Celkom prekvapenie. Potom mi došlo, či to bol tento pán. Tie fondy a tak, potom zmena na tomto poste. A keď som už išiel po tej hrádzi s igelitovým vrecom, mal som už rukavice a nevyzeral som už ako úplný bezdomovec, tak sme sa stretli pohľadom, a bol to on:-)

Prečo to spomínam?

Zhrniem teraz to, čo som chcel i včera povedať, keď som sa viac na tie obrázky sústredil, editoval…

Minulý týždeň po mohutnej kampani bola takto sobota, a nedeľa a vzrušenie, mentálne pohnutie národa, bolo veľké. Chcel som povedať, že napriek konzervatívnym hodnotám a pocitu, že sme liberáli, musíme i my sami niečo robiť. Pocit, že som dobrý, lebo mám dobrý názor, že som v dobrom tábore polarizovanej spoločnosti, zo mňa dobrého neurobí, ide o čin. A ten čin sme včera urobili. A mohli ho urobiť i tisíce iných…Máme slobodu, nik nebráni, chytiť cestou do práce , ráno, burinu a vytrhnúť ju i s koreňom.

Ak nie je kôš, pred ekonomickou univerzitou, a študenti, keď chodia tak trochu …tak asi i príklad im je dobré dať, že hospodárstvo začína i nejakou starostlivosťou, nielen počítaním. rozkazmi…že iní urobia. Môžeme mať hocijako dobrú prezidentku, keď nás je 5 miliónov, tak asi výsledok závisí i od nás.

Čítal som toho Ericha Fromma Umenie milovať a venoval sa špeciálne i školstvu. Preto som spomínal špeciálne i toho bývalého ministra. To vzdelávanie je vraj hlavne o príklade. sprevádzanie, apod… to je to,…nechce sa mi hľadať príklad…

Len ten paradox, že mi, pár ľudí, robí akože niečo „cenné“, pritom to každý človek, ktorý si asi chce vážiť sám seba, by to mal spraviť. Keď môže, pomôže, napraví, udrží, zveľadí..i hospodárstvo …i vzťahy…a ide niekto, kto za to celé zodpovedá, kto nastavuje podmienky, pýta podklady a hodnotenia od škôl a …nechcem súdiť…

Len ma zaujíma, ako sme tak po akcii, po tej brigáde spomínali na sťažnosť na našu akciu, keď sme robili film o Petržalke, pre zlepšenú identitu detí…vzťah k aktivite, miestu, kde žijú… že ako prišiel email a končil v takom štýle, v akom hovorí, podľa mňa dosť šokujúco, bývalá vedúca úradu školstva a športu, ktorá to formovala roky…a teda dotyčná pani žiada, a odporúča, aby s nami už nerobili akcie:-)

Hovorím, že mám ten dojem, že to písala jedna a tá istá osoba. A či to tak je, alebo nie, možno je to len dojem, je zaujímavé práve to, čo sa s takým „ľudským faktorom“, ktorý možno nazvať i ohováranie, či intrigy spraví. Niekto to berie (email od neznámeho ) ako naozaj dôvod sa s tým zaoberať, vyšetrovať. Iný to berie ako súd najvyššej inštancie – bez ohľadu na preverenie zdroja.

Ako potom sa čudovať, keď mládež má údajne problém s kritickým myslením, s rozoznávaním hoaxov, fejkov…keď úrad možno naozaj na základe niekoho, kto možno ani neexistuje, veď tie formulácie neboli úplne ok, prestane komunikovať….

zastávka po akcii…chcelo by to ešte hrable…

Ako bolo by to možno ok, keby samotné tie školy urobili v tom roku nejaký film. Kto im bránil dať príklad deťom? Ukázať tvorivosť? Mohli i vlastné akcie spraviť, dal som i návrhy… Výsledok, neurobili tú akciu…. Mohli rásť stromy, mohlo byť nejaké gesto, pre deti zážitok…nik to nevyžaduje, nik nikoho neberie na zodpovednosť…

dám toto foto z Brazílie, kde ukazuje pán, ktorý tam bol, miesta, kde žijú ľudia, ktorí sú pre štát „neviditeľní“, bezcenní, nemajú nejaké šance ako negramotná v štvrti, ktorá oficiálne aj sto rokov neexistuje, šance. Mám dojem, že kritizujú sa u nás „rómovia“ a už väčšinová spoločnosť , napr. vo vzťahu k poriadku, k životnému prostrediu, skôr „skĺzla“ niekam do nejakej patológie sociálnej…

Film bol o tom, čo sa zmenilo od podpisu mieru v Paríži v roku 1918…a mám dojem, že toto sa nezmenilo. Je to taký pozostatok ešte z minulých storočí, monarchií.

Ten film mohol a možno mal natočiť samotný úrad, samospráva. Stál by viac….Akoby OZ suplovalo niečo…

A mám pocit, že práve tam, kde robia viacerí niečo a občas niekto niekoho kritizuje, nemali by s tvoriť múry, ignorovať, gumovať, ale skôr tu by mal začať ten dialóg, že kto a čo, a prečo, snaha pochopiť, spojiť sily…akoby sa však písalo o akciách a činoch, ktoré sú sympatické a milé a hlavne, nemôžu ohroziť mocných… Oni nech sú za populárnych. Preto som spomínal príklad s menšinovým žánrom ako je Jazz. Nebude zaujímavý pre mocných, kto by ich tam videl, keby tam prišli napríklad na koncert? Pôjdu teda skôr niekde tam, kde sa predávajú, či lepšie povedané, rozdávajú párky…a hudba, tanec, klobása…či to je tá demokracia? Či tu majú ľudia pocit z rešpektu a moci? Alebo je to skôr cesta k štýlu krajiny ako je napr. tá Brazília? O tom som písal. Mám dojem, že tá povrchnosť, rozdeľovanie, demagógia, ignorancia, je, buď vedome či nie, tá cesta…

Teda, keď sa robia brigády, pre fotky, tam, kde je vlastne poriadok a nevšímame si, neriešime roky problém, napr. bezdomovcov, ktorí bývajú v blízkosti stanice mestskej polície a úradníci zo sociálneho oddelenia im tak maximálne na zimu donesú ponožky, je to také zvláštne…keď to prostredie má skôr charakter skládky, čiernej skládky, a spoločnosť si na to zvyká..i škola, ktorá učí „elitu“ hospodáreniu a ekonómii…

Skúsim dať nejaký obrázok: ilustračný obrázok je od aktívneho pána, možno si kúpiť dar, či byť dobrovoľník.

Teraz najčítanejšie