Denník N

Tak bude, ako to vyhovuje novodobým moci pánom

Dôkazy o svojskom výklade zákonov a existencie skupiny ľudí, ktorých nie je možné trestne stíhať aj napriek tomu, že si neplnia povinnosti vyplývajúce im zo zákona, zneužívajú právomoci verejného činiteľa a porušujú aj iné zákony.

Od víťazstva tzv. “Nežnej revolúcie“ ubehlo už veľa rokov. V priebehu, ktorých všetky víťazné politické strany sľubovali aj vybudovanie nového demokratického štátu na základe demokratických zákonov i základných ľudských práv. Výsledkom je, ale opak. Za tú dobu sa nazbieralo množstvo nevyriešených káuz. A teraz nastal čas na ich uzavretie. Je niekoľko možností ako uzavrieť takéto kauzy.
Ako prebieha vyšetrovanie káuz v prípade, že poškodený sa domáha svojich práv napriek tomu, že páchateľ je súčasťou alebo má krytie vládnej garnitúry?

Prvý krok je skoro vždy rovnaký, vyšetrovanie prebieha tak dlho, až vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia a iní neprídu podľa svojho názoru, ale nie podľa zákona, že môžu vyhlásiť, že došlo k premlčaniu. Pričom,z definícii “premlčanie“ vyplýva, citujem:“ Premlčanie je neuplatnenie práva v zákonom stanovenej premlčacej lehote. “.Ale oni, aj napriek tomu dokážu vyhlásiť, že došlo k premlčaniu.

V priebehu vyšetrovania, vyšetrovateľ nevie nájsť porušenie zákona, aj napriek tomu, že sa preukázateľne ne-postupovalo podľa zákona. Keď takýto postup vyšetrovateľa sa oznámi prokurátorovi, tak ani on nevedia nájsť porušenie zákona. Keď žalobca nehodlá súhlasiť s ich postupom, tak spis prejde ešte úradom inšpekčnej služby sekcia kontroly, úradom inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky úradom špeciálnej prokuratúry i generálnej prokuratúry. A ani jeden z týchto úradov nenájde porušenie zákona. A ako dôkaz toho čo všetko dokážu urobiť, aby vyšetrovanie káuz neprebiehalo podľa zákona je postup pri vyšetrovaní jednej kauzy a vyjadrenie prokurátora plk. JUDr. Antona Fábryho, Csc., vedúceho prokurátora vojenskej súčasti generálnej prokuratúry SR, ktorý došiel následnému záveru, citujem: “ Konštatujem, že vojenská prokuratúra nie je oprávnená preverovať trestné oznámenia na civilných prokurátorov ani na prokurátorov v Úrade špeciálnej prokuratúry a taktiež ani na sudcov civilných súdov. Najviac na trestný postih sudcu je potrebný aj súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej je uvedené, citujem: “ Preto som bol nútený Váš podnet na ich trestné stíhanie, ktorý som považoval za podnet na preskúmanie ich postupu, odložiť ako nedôvodný. “, koniec citátu.

Pričom z obsahu fotokópie, “ OPATRENIE “ vyplýva, že od generálneho prokurátora Vojenská prokuratúra dostala výnimku a príkaz v danej veci konať.

OPATRENIE

Na súdoch sa takéto kauzy riešia napríklad takto. Ak sudca Okresného súdu vydá uznesenie, ktoré je antidatované a na základe ničoho i z množstvom porušení zákonov, tak v odvolávacom konaní Krajský súd nezistí porušenie zákonov a potvrdí rozhodnutie Okresného súdu. Potom žalobca ešte môže použiť mimoriadne opravné prostriedky. A to trvá niekoľko rokov. Čo vyhovuje sudcom aj žalovanému. Výsledok je to, že aj napriek tomu, že sa preukázateľne nepostupovalo podľa zákona, nedošlo k porušeniu zákona, lebo nik to z nich nedá písomne. U sudcov, prokurátoroch, policajtoch i advokátoch, sa dá predpokladať, že porušujú zákony nie z nevedomosti. Z ich strany dochádza k vedomému zneužívaniu právomoci verejného činiteľa, neplneniu si povinnosti vyplývajúce im zo zákona, k porušovaniu i iných zákonov, Ústavy SR a aj základných ľudské práv, napríklad: právo na spravodlivé súdne konanie, zákaz mučenia, právo na účinný opravný prostriedok, zákaz diskriminácie a iné. Ale oni ich porušujú, ako organizovaná skupina, lebo sú si istí, že proti ním nik nezačne vyšetrovanie. Za škody, ktoré spôsobia svojím konaním, podľa nich, nik nenesie zodpovednosť. Výsledkom takých to postupov je veľa nevyriešených prípadov na polícii, súdoch i prokuratúre.

Potom na ministerstvách skonštatujú, že je to spôsobené nedostatkom pracovníkov. Vzorovým príkladom sú súdy. Predložia štatistické údaje, z ktorých jasne vyplýva, že na také množstvo prípadov je málo sudcov a je potrebné zvýšiť ich počet i zvýšiť im platy. Ale detaily ich nezajímajú, že sa jedna tiež o prípady, ktoré vytvárajú sudcovia svojimi protizákonnými rozsudkami a tiež o prípady, kedy je potrebné viesť súdne konanie do stratená. Žalobca absolvuje desiatky pojednávaní na súdoch. Od od okresných i krajských súdov dostava desiatky rozhodnutí, ktoré by nemuseli byť, ak by dodržiavali zákon. K záveru nevedia prísť, lebo v týchto kauzách vystupujú ako narušitelia zákonov.

Z toho jasne vyplýva, že pokiaľ nebudú pre každého platiť zákon rovnako, či už sa jedná o prezidenta, ministra, prokurátora, sudcu, policajta i iných, ako pre bežného občana, t.j. pokiaľ nedôjde k zrušeniu, resp. k obmedzenie ich trestnoprávnej imunity, tak k ukončeniu starých káuz nedôjde ani k obmedzeniu vzniku nových káuz. Lebo oni v týchto kauzách vystupujú ako porušovatelia zákonov, pričom sa majú starať o dodržiavanie zákonov. Stava sa i to, že počas vyšetrovania týchto káuz dôjde ku skartovaniu spisov, ktoré boli dôkazom a tak po nich zostane iba záznam, že tento spis existoval. Počas dlhodobého vyšetrovania niekedy dôjde aj k úmrtiu žalobcov, alebo žalovaných i svedkov, takže pokračovať vo vyšetrovaní je bezpredmetné. Dúfam, že len občas sa stane, že dôjde aj k ukradnutiu dôkazových materiálov neznámym páchateľom. Pričom ukradnúť iné cene veci, páchateľ nemal záujem. Kde sa nachádzali, vedel iba žalobca a vyšetrovateľ.

Pri takýchto postupov nakoniec oznámia žalobcovi , že ďalšie podnety od neho na vyšetrovanie nie sú opodstatnené, lebo v danej veci už bolo vedené vyšetrovanie a nebolo zistené porušenie zákonov. Došlo k premlčaniu a iné.

Lenže, ak žalobca aj naďalej je presvedčený, že k porušeniu zákonov došlo tak môže sa ešte obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. A ten, v jednej kauze, potvrdil, že k porušeniu zákonov došlo. Na základe tohto rozhodnutia a nových dôkazov, žalobca podal na Generálnu prokuratúru SR “Podnet na podanie stažnosti pre porušenie zákona“, v jej prílohe, aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. A po jej prešetrení, zas prokurátor nenašiel žiadne porušenie zákonov.

Z takéhoto postupu polície, prokuratúry i súdov jasne vyplýva, že postupujú vždy podľa zákona a argumentujú aj tým, že dĺžka zákonodarcom stanovených lehôt premlčania trestného stíhania vyjadruje dobu, po ktorú trvá záujem spoločnosti na postihnutí páchateľov trestnej činnosti. Po uplynutí premlčacej doby, taký záujem zaniká. Preto aj naťahujú čas vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia a i iní činní v kauzách, lebo nebudú predsa viesť vyšetrovanie proti sebe a svojim kolegom, ktorí ešte navyše majú trestno právnu imunitu. Sú schopní vyhlásiť, že nedošlo k porušeniu zákona aj napriek tomu, že sa preukázateľne nepostupovalo podľa zákona.

Z toho  jasne vyplýva, že táto, tzv. “ demokratická“ spoločnosť je zložená z ľudí, ktorí sú rozdelení do skupín. Naši novodobí moci páni patria do skupiny, ktorá je zložená z ľudí, ktorí majú trestnoprávnu imunitu zo zákona i ďalších jedincov, ktorí si svoju trestnoprávnu imunitu vybudovali svojskými metódami a proti ním nik nebude konať. Proti jedincov z nižšie postavenej skupiny, je možné viesť vyšetrovanie, ale trestne stíhať ich môžu iba za niektoré veci. Takže podávať nejaké podnety na ich trestné stíhanie, alebo na súdne konanie nemá zmysel, zaťažuje to iba políciu, prokuratúru i súdy. A ešte žalobca sa vystavuje riziku, že mu to niekto vysvetlí. A potom nasleduje zbytok a tam platia všetky zákony aj nepísané.

Takýto svojský výklad zákonov majú aj niektorí kandidáti na Ústavný súd, v inom štáte by klepali na bránu väznice, ale na slovensku klepú na dvere Ústavného súdu. Potrebujú už iba trestnoprávnu imunitu sudcu ústavného súdu i jeho plat na niekoľko rokov.

Dúfam, že už čoskoro príde čas, kedy občania tohto sa zobudia a právnymi prostriedkami donútia predstaviteľov toto štátu konať podľa zákona i v prospech občanov a nie len pre prospech svoj a svojich blízkych.

Takže, preto Vám pán generálny prokurátor JUDr. Jaromír Čižnár bola tento mesiac zaslaná “Sťažnosť na postup polície, prokuratúry, súdov, advokátov, lekárov a iných“,z obsahu ktorej jasne vyplýva, že v predmetnej kauze boli dodržané zákony, ale len o vzhľade hlavičkového papiera, na ktorý písali svoje závery. Táto sťažnosť bola e-mailami pre poslaná na vedomie aj iným organizáciám i osobám, ktorí majú nie len svoje práva ale aj povinnosti vyplývajúce im zo zákona aj voči občanom. A či sa tieto e-maily dostanú k menovaným, to má nezaujíma, je to ich problém. A keď si niekto myslí, že ich haním, tak sa môžeme stretnúť TV relácií rozobrať odborne, čo je zákon, čo je porušenie zákona, čo je neplnenie povinnosti vyplývajúce zo zákona, čo je zneužívanie právomoci verejného činiteľa, čo je organizovaný zločin, čo je korupcia, vznik skupiny ľudí, ktorá právne nie je postihnuteľná a aj iné. Aj o vyšetrovaní niektorých podaní, v ktorých polícia i iné osoby činné v danej veci, v záujme objektívnosti, prešetria žalobcu a hľadajú niečo naňho i robia všetko preto, aby ho umlčali. Ale čo robia proti žalovaným? A do TV relácie neprídete nik z vás, lebo ste si vedomí, že by ste si spravili iba verejnú hanbu. Naši novodobý moci páni si myslia, že všetky kauzy zmetú zo stola a potom ich stačí iba zamiesť pod koberec a všetko bude vybavené. Ak zoberieme do úvahy všetky staré a aj budúce kauzy, ktoré ešte nevyplávali na povrch, tak za nejakú dobu bude zo slovenska bezprávny štát.

Teraz najčítanejšie

Ondrej Tkáčik

Som hutnícky inžinier a už šťastný dôchodca, ktorý sa vydal na cestu z kopca na kopec a z jedného štátu do druhého. Cestujem, fotografujem, píšem a zaujímam sa o politické udalosti v štátoch, ktoré navštívim a na niektoré politické udalosti mám svoj názor. Spoznávam v iných krajinách nových ľudí , ich históriu, kultúru i iné veci.