Obrana EÚ
V stredu 3.4.2019 sa uskutočnilo rokovanie prezidenta USA D. Trumpa a generálneho tajomníka NATO J. Stoltenberga. Okrem iného došlo na opätovné výzvy pre členské štáty NATO v Európe vynakladať 2% HDP na obranu a takisto, že by Európa vo vlastnej ochrane mala byť viac samostatná.
Druhá myšlienka je plne akceptovateľná a mimoriadne naliehavá. Čo sa týka výšky vynakladaných finančných prostriedkov na obranu, treba to považovať až za krok C. Krokom A je vypracovanie a schválenie obrannej stratégie. Krokom B koncepcia spoločných ozbrojených síl.
Nemôže to predsa fungovať ako u nás, keď ideme vyhodiť vyše 2 miliardy EUR na stíhačky a obrnené transportéry a nevieme načo a ako ich budeme používať (chýbajúca obranná stratégia) . Rečičky o ochrane zvrchovanosti sú len dymová clona na obhajobu míňania peňazí daňových poplatníkov. Len pre ilustráciu – parametre nakupovaných lietadiel sú také ako keby som si na poľovačku na kačice zobral ťažký guľomet.
Vráťme sa ale k EÚ. Aj na tejto úrovni si musíme si zadefinovať spoločnú zahraničnú politiku a spoločnú obrannú politiku. Čo zvládneme v rámci Európy sami a na čo by sme potrebovali celé NATO, teda vlastne armádu USA. Špeciálne sa treba zamerať na Schengenskú hranicu. Pri súčasnom ponímaní a realizácii jej ochrany to je ako použiť detský púder na otvorenú zlomeninu stehennej kosti. Po schválení spomínaných politík musí nasledovať koncepcia:
- Vytvorenia spoločnej armády a zloženia jej vojenských jednotiek
- Zjednocovania zbrojných systémov
- Zjednocovania výcviku
- Zjednotenia stratégií a operačného plánovania
- Zjednotenia velenia na spoločné operácie
- Zjednotenia komunikačných systémov
- Zjednotenia logistických systémov
- Zefektívnenia financovania zbrojenia a prevádzky armád
Potom môžeme rozprávať, či to budú 2 percentá alebo iné číslo. A aj keď to v konečnom dôsledku nemusí byť menej peňazí, určite to bude znamenať viac bezpečnosti.
Mgr. Ludvík Posolda
