Denník N

Prečo Smer nie je sociálnou demokraciou

Ruža ako symbol sociálnej demokracie
Ruža ako symbol sociálnej demokracie

Smer bol, je a bude stredová konzervatívna strana zameraná na kšefty a lacný ľavicový populizmus.

Strana Smer bola založená na základoch post-socialistických štruktúr, ktoré urobili deal s ľuďmi z biznisu s cieľom, aby prevzali moc a rozoberali si našu beztak zúboženú krajinu. Keďže v tom čase ešte stále existovali etablované socdemácke strany ako SDĽ a SDSS, Smer išiel svojou treťou cestou, ktorá bola pre ľudí slabo čitateľná a neposkytovala želaný politický potenciál. Kým SDSS bola irelevantnou stranou, SDĽ dosiahla v roku 1998 slušný výsledok, pomohla poraziť Mečiarizmus, ale následným paktovaním s pravicou a kauzami svojich politikov išla postupne do zabudnutia a Smer sa presunul do voľného priestoru vľavo od stredu, pričom sa onálepkoval ako sociálna demokracia.

Sociálna demokracia je liberálnou ľavicou, tzn. že na ekonomickej osi je vľavo od centrizmu a na sociálnej osi sa nachádza zásadne v jej liberálnej časti [viď veľmi (ale fakt veľmi) zjednodušený graf, ktorý som musel upraviť, aby sa do neho vmestili popisky, neobsahuje anarchokapitalistov, anarchokomunistov, atď. a jednotlivé body si treba predstaviť skôr ako oblasti, keďže ľudia majú rôzne názory a na svete nenájdete dvoch ľudí, ktorých všetky názory by sa úplne zhodovali].

Veľmi zjednodušený politický kompas

Sociálna demokracia uznáva právo na súkromné vlastníctvo, uznáva nevyhnutnosť kapitalizmu, a teda trhového či zmiešaného hospodárstva, chápe potrebu konkurencie, podnikania a bohatnutia ľudí, pokiaľ tým samozrejme nikomu neubližujú a platia dane a odvody. Na druhú stranu, sociálni demokrati si uvedomujú nedostatky ekonomického systému, nerovnosti medzi regiónmi, zmenšovanie strednej vrstvy, efekty dlhodobej chudoby a nezamestnanosti, potrebu vzdelávania ľudí ako hlavného činiteľa v rozvoji spoločnosti a ekonomiky, potrebu kvalitného zdravotníctva pre všetkých bez rozdielu a vízie do budúcna vytváraním pracovných miest s vyššou kvalifikáciou v službách, výskume a kreatívnej oblasti.

Skrátene môžeme povedať, že ľavica podporuje verejný sektor (public sector), z čoho má v konečnom dôsledku prosperovať celá spoločnosť. To je v protiklade s pravicou, ktorá podporuje súkromný sektor (private sector), konkrétne podnikateľov, z čoho má v konečnom dôsledku prosperovať celá spoločnosť. Tieto definície nehovoria o veľkosti štátu, s čím často argumentujú laici. Aj pravica môže vytvárať alebo udržiavať veľký štát, keď chce podporovať súkromný sektor. Dobrým príkladom sú stimuly pre zahraničných investorov, ktorými sa deformuje trh. My si kupujeme investície a fabriky nie sú umiestňované na základe sociálnych, environmentálnych, logistických a iných faktorov, ale ide o to, kto ponúkne väčší obnos financií. Nejde však len o stimuly. Súkromný sektor potrebuje cesty, bezpečnosť, obranu, spravodlivosť, dotácie a zasa len kvalitné školstvo, zdravotníctvo, atď. Laici často hovoria o väčšom či menšom množstve regulácie. Nuž, pravica ľúbi reguláciu, ktorá podporuje súkromný sektor, čiže aj tieto kvázi definície sú nepresné. Ľavica a pravica majú svoje populistické verzie vo forme zvyšovania dávok alebo znižovania daní a odvodov.

Ako sme si už povedali, sociálna demokracia podporuje verejný sektor. Gro tvorí dostupné a kvalitné školstvo, lebo práve vzdelaní ľudia si nájdu lepšie uplatnenie, budú rozumnejší vo svojich životných rozhodnutiach a nebudú inklinovať k extrému. To Smeru akosi nevonia. Historicky bolo školstvo najmenej atraktívnym ministerstvom pri tvorbe vlád na Slovensku a je chronicky podfinancované, čo sa už prejavuje v podobe rôznej úrody. V roku 2020 sú voľby a každý občan tejto krajiny by mal ostro sledovať, kto sa stane ministrom školstva, aký rozpočet bude mať k dispozícii a čo v tejto funkcii urobí. Výchova však začína už v škôlkach, ktoré sú slabo dostupné a na Slovensku niet sily, ktorá by rozšírila sieť predškolskej výchovy s dostatočnými kapacitami vo všetkých kútoch tejto krajiny. To ide ruka v ruke so zamestnávaním ľudí s nižšou kvalifikáciou aj v najzašitejších regiónoch Slovenska.

Pán premiér bol zhrozený, keď sa dozvedel o plesnivých stenách v nemocniciach. Nuž, mal by niektoré z nich aj navštíviť, aby videl, v akom zúfalom stave sa nachádza naše zdravotníctvo. Naše nemocnice „fungujú“ len zo solidarity lekárov voči nám všetkým, len z ich dobrej vôle a prísahy, ktorú kedysi zložili, lebo pracovať v tých podmienkach a za také peniaze je obdivuhodné. Pre laikov… reč je o nemocničných lekároch a nie o ambulantných lekároch.

Sociálna demokracia sa drží Keynesiánskych pravidiel, ktoré sa opakovane osvedčili a niektorým krajinám pomohli skrátiť trvanie ekonomických kríz. Od ostatnej ekonomickej krízy prešiel značný čas a momentálne beží konjunktúra, ktorá nemusí mať dlhé trvanie, lebo sme neurobili dostatočné kroky voči tomu, aby sme napravili chyby, o ktorých vieme. Európa nasadila politiku nízkych úrokov, ľudia si požičiavajú a zadlžujú sa vo veľkom a na trhoch sa naďalej obchoduje s toxickými produktami. Keby bolo po mne, tak zruším možnosť krátkodobých investícií na akciových trhoch, ale o takom niečom sa ani len nediskutuje.

Sme v konjunktúre a podľa Keynesiánskych pravidiel by sme mali v celkovom meradle šetriť a po prepuknutí krízy výrazne zvýšiť investície, aby sme sa z krízy dostali čo najrýchlejšie. Počas ekonomickej krízy totiž zlyháva súkromný sektor, začína šetriť, prepúšťať ľudí a nie je až tak ochotný investovať, a teda musia byť objemy týchto investícií nahradené verejným sektorom, ktorý znova nakopne ekonomiku a rozprúdi spotrebu a výrobu. Pre laikov… reč je o rozumných investíciách a nie o kradnutí, plytvaní či prejedaní zdrojov. Slovensko je však stále špeciálnym prípadom, kde zaostáva za západnými krajinami, pričom ich chce a musí dobehnúť. Sociálna demokracia by bola prvá, ktorá by sa ozvala a vyžadovala zvýšenie investícií. U nás však neexistuje.

Minulý rok sme neodovzdali a neobjednali ani kilometer novej diaľnice. V tejto oblasti by sme si mali brať príklad z takých Chorvátov, ktorí nás totálne zahanbili a svoju hlavnú diaľnicu s množstvom tunelov postavili veľmi rýchlo. Intenzívne jazdím po Slovensku a nie len ako politici… pár mesiacov pred voľbami. Je smutné, že tretie najväčšie mesto na Slovensku, Prešov, dostal svoj obchvat len nedávno, pričom stále chýba jeho úsek diaľnice a dopravná situácia východ-západ je kritická, čo si vyžaduje urýchlené vybudovanie severného obchvatu. Smer na Čadcu a štátne hranice je totálne zabitý. Žilinčania majú hlavu v smútku a tak skoro sa to nezmení. Všetci sa stretávame v kolóne pri Ivachnovej, na Krupinu si nik ani len nespomenie, južný koridor už mal dávno stáť, cesty po Slovensku pripomínajú skôr tankodróm a tá provizórna opacha, ktorú máme medzi Bratislavou a Trnavou, tak za ňu sa môžeme hanbiť pred celým svetom. To je len cestná doprava… tá železničná má u nás ešte menšiu prioritu. Rýchle spojenie severnou vetvou je v nedohľadne a staré zúbožené lokomotívy nám horia namiesto toho, aby si užívali dôchodok dakde v múzeách.

So sociálnou demokraciou sú spojené aj zelené témy. Kým pravičiari veria, že štát, ktorý im neslúži, je zlý a súkromný sektor si všetko vyrieši sám, je to práve sociálna demokracia, ktorá presadzuje zelené témy. Environmentalizmus je totiž pravicou vnímaný ako ideológia, ktorá obmedzuje podnikanie. Sociálna demokracia by mala bojovať za naše lesy, za naše ovzdušie, vody, pôdu, … Kde je realita? Ktorý minister za Smer profituje z ťažby dreva úplne najviac? Akým kšeftom bolo zatepľovanie, výstavba solárnych elektrární, bioplynových staníc, atď.? Smeru je naše životné prostredie totálne ukradnuté. Pardón, chyba… SmerOM je naše životné prostredie totálne ukradnuté.

Liberálne témy. Pamätáte si definíciu… liberálna ľavica. Áno, presne ten liberalizmus, na ktorý prská poslanec, ktorého meno sa nevyslovuje, pričom len nedávno mával dúhovou zástavou. Sociálna demokracia je liberálnou ľavicou. Sociálna demokracia má raziť témy ako pro-choice, práva rôznych menšín, odluku cirkví od štátu, eutanáziu, legalizáciu ľahkých drog, atď. Lebo dámy a páni zo Smeru, ak sa pokladáte za konzervatívnu ľavicu, tak ste komunisti. Premenujte si stranu na Smer – komunistická džamahírija.

Nuž a vrchol tohto všetkého je spolupráca Smeru s fašistami. Už roky vidieť tichú spoluprácu medzi týmito bandami a najnovšie sa Smeráci nechali počuť, že by nebolo dobré, keby sa fašistická strana jednoducho zakázala. Dámy a páni zo Smeru, ak spolupracujete s fašistami, tak kolaborujete s fašizmom. Naopak, boj proti fašizmu je jedným zo základných pilierov sociálnej demokracie. Skromne si myslím, že to vadí aj vašim voličom a pevne dúfam, že si to všimne aj Party of European Socialists a budú vás riešiť.

Smer bol, je a bude stredová konzervatívna strana zameraná na kšefty a lacný ľavicový populizmus. Ja som Smer našťastie nikdy nevolil, a to som sociálny demokrat, skutočný sociálny demokrat a nehanbím sa za to.

 

Teraz najčítanejšie

Vladimír Olej

Zakladajúci člen hnutia Progresívne Slovensko a autor kníh Fire Worshipers: Samo's Empire a The Corner of Death: Czechoslovaks in the Second World War.