Denník N

Lubyovej seno a pár faciek učiteľom

Ministerka Lubyová napísala komentár, ktorý hovorí o potrebe dialógu, svojím nadpisom však znevažuje oponentov. Čo chcela ministerka učiteľom medzi riadkami povedať odkazom na nevkusnú komédiu z normalizačného Československa? | Reprofoto – TV Nova
Ministerka Lubyová napísala komentár, ktorý hovorí o potrebe dialógu, svojím nadpisom však znevažuje oponentov. Čo chcela ministerka učiteľom medzi riadkami povedať odkazom na nevkusnú komédiu z normalizačného Československa? | Reprofoto – TV Nova

Témy týždňa 1. 4. 2019 – 7. 4. 2019 | Parlamentná väčšina opäť odmietla opozičné a schválila koaličné školské návrhy • Kritizovaný Lubyovej zákon parlamentom prešiel • Diskutuje sa o zmysle a podobe testovania

Výrok týždňa

„V ostatnom čase zažívame krízu dialógu. Stalo sa módou obracať sa na ministerstvá otvorenými listami, petíciami, ultimátami, negatívnou medializáciou ešte pred tým, než príde k rokovaniu. Petície založené na falošných informáciách, petície, ktoré nikto nedoručuje adresátom, vlastne ani nie sú petíciami. Sú výrazom neochoty viesť dialóg, prejavom anarchizmu.“

Martina Lubyová (nom. SNS)
ministerka školstva
v komentári Petície, seno, jahody pre Hospodárske noviny | 3. 4. 2019

 

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni parlament prerokoval viaceré školské návrhy. Už tradične podporu nezískali tie opozičné:

x návrh skupiny poslancov hnutia OĽaNO, ktorým chceli obmedziť používanie elektronických zariadení žiakmi v školách počas vyučovania;

x návrh poslanca Ota Žarnaya (Spolu-OD), ktorý sa snažil zmeniť spôsob výberu riaditeľov škôl.

Parlamentná väčšina naopak podporila vládne návrhy a návrhy koaličných poslancov:

x do druhého čítania sa dostal vládny návrh o Fonde na podporu vzdelávania (FNPV), ktorý má zaviesť tzv. stabilizačné pôžičky pre študentov ­­tých vysokoškolských odborov, ktorí absolvovaním štúdia získajú predpoklady na výkon povolania ohrozeného nedostatkom pracovných síl;

x podporu získal aj návrh novely zákona o stimuloch na výskum, ktorým chce skupina poslancov SNS podmieniť získanie stimulu zápisom do registra partnerov verejného sektora.

To, že novela zákona o stimuloch neprinesie kvalitnejší výskum ani inovácie, si myslí riaditeľka projektu To dá rozum Renáta Hall.

• Parlament schválil veľkou časťou pedagogickej verejnosti kritizovaný návrh zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, voči ktorému vznikla petícia s doteraz viac ako 20-tisíc podpismi.

Zástupcovia školských organizácií pri tomto návrhu zákona kritizovali to, že neboli dodržané pravidlá legislatívneho procesu a rozsiahle zásahy do návrhu zákona neviedli k zopakovaniu pripomienkového konania. Viacerí kritici vidia nedostatky aj v obsahu zákona. Členovia petičného výboru, ktorí sa usilovali o stiahnutie návrhu z rokovania parlamentu, avizovali, že prezidenta Andreja Kisku požiadajú, aby zákon s pripomienkami vetoval.

• Jednou z významných noviniek, ktoré zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch prináša, je zmena kreditového systému, ktorý nahradí systém tzv. profesijného vzdelávania. Podľa Slovenskej komory učiteľov (SKU) ide o zmenu k horšiemu. Okliešťuje možnosti pedagógov vzdelávať sa,“ vyhlásil riaditeľ SKU Vladimír Crmoman.

Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavel Ondek kritike v súvislosti so zmenami v profesijnom vzdelávaní učiteľov oponoval. „Prechodné obdobie je sedem rokov. Za tú dobu sa môžu pedagogickí zamestnanci vzdelávať v tom, čo si vyberú a môžu si naskladať 12 %,” povedal Ondek.

O tom, že ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) učiteľov zavádza, keď neustále tvrdí, že pri príplatkoch učiteľom všetko zostáva po starom, písal v komentári týždenníka Trend Tomáš Nejedlý.

• Ministerstvo školstva zverejnilo podmienky verejného obstarávania na nákup učebníc matematiky pre prvý a druhý stupeň základných škôl (tutu). Z predbežných opatrení o spôsobe výberu vyplýva, že bude nakupovať 60-tisíc učebníc pre každý ročník každý rok. Podľa doterajšej praxe obstarávalo učebnicu na päť rokov s možnosťou predĺženia o ďalších päť.

„Teraz sa ale ministerstvo podľa zverejnených podmienok obstarávania rozhodlo obstarávať od víťaza učebnice alebo pomôcky každý rok. A to pre 1. až 4. ročník a následne pre 5. až 9. ročník v druhom tendri,“ uviedol Miroslav Tokarčík, konateľ vydavateľstva Taktik. Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu vo svojom texte pre Trend dodáva, že „ľudia z brandže vidia za aktuálnou súťažou skôr blížiace sa parlamentné voľby a štedrú zákazku pre vyvolené firmy.“

• Debatu o kvalite výučby matematiky na stredných školách otvorili zástupcovia zamestnávateľov, vysokých škôl a ministerstva školstva počas konferencie Matematické vzdelávanie – zmeny pre budúcnosť. Autori analýzy požiadaviek trhu práce z pohľadu matematickej gramotnosti Dušan Šveda, Milan Ftáčnik Miroslav Repovský označili súčasný stav matematického vzdelávania za nevyhovujúci, čo podľa nich potvrdzujú aj medzinárodné merania. „V prvom rade chceme zmeniť spôsob vyučovania. Matematika sa má tvoriť, matematika sa nemá učiť,“ poznamenal Šveda.

Tomu, že niektorí zamestnávatelia požadujú povinnú maturitu z matematiky, ale aj povinnú angličtinu a väčšiu podporu technického a prírodovedného vzdelávania, sa venovala aj reportáž RTVS.

• Na maturantov sa zameral aj najnovšie zverejnený analytický komentár Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) pri ministerstve školstva. Opisuje vzdelávacie cesty maturantov, ktorí sa rozhodli študovať učiteľské programy a následne sa v školstve aj zamestnali.

„Študenti učiteľstva, ktorí maturovali z toho istého predmetu, aký študovali na VŠ (…), dosiahli nadpriemerné maturitné výsledky. Učitelia taktiež dosahujú nadpriemerné výsledky, ak zároveň študovali učiteľský program, z ktorého maturovali (…). Výnimkou sú učitelia, ktorí maturovali z náročnejších jazykových úrovní – z nich sa v školstve zamestnali tí menej úspešní,“ uvádza autor komentára Samo Varsik.

Nielen o hodnotení tohtoročných maturitných skúšok sa zhováral zakladateľ Komenského inštitútu Juraj Hipš so šéfom IVP Michalom Rehúšom. Celý rozhovor si môžete prečítať tu.

To, že by cieľom písomných maturít malo byť overenie reálnych vedomostí a nie snaha nachytať študenta, si myslí Barbora Dobó, ktorá začiatkom marca písomné maturitné testovanie absolvovala.

• Celoslovenské testovanie z matematiky, slovenčiny a iného vyučovacieho jazyka v uplynulom týždni absolvovali deviataci a deviatačky základných škôl a kvarty osemročných gymnázií. Išlo o takmer 42-tisíc žiakov na celom Slovensku.

Výsledky Testovania 9 získajú školy elektronicky 30. apríla a v listinnej podobe 13. mája. Podrobné informácie o testovaní za aktuálny školský rok sú dostupné tu. O tom, že podľa mnohých odborníkov súčasná podoba testovania nemôže dostatočne vyhodnotiť nadanie a kvality detí a meria len vedomosti v danom čase, píše v článku Tomáš Nejedlý.

• Koalícia za spoločné vzdelávanie (Inklukoalícia) zverejnila stanovisko k oblasti vzdelávania v Správe Európskej komisie o Slovensku 2019. Konštatuje v ňom, že:

x správa v obmedzenej miere uvádza dôvody, ktoré vedú k umiestňovaniu detí so zdravotným znevýhodnením do ústavnej starostlivosti;

x až 45 % detí so zdravotným znevýhodnením je vzdelávaných oddelene od svojich rovesníkov v špeciálnych triedach a špeciálnych školách, pričom stovky detí sú zo vzdelávania vylučované úplne, pretože školy v dôsledku nedostatočnej podpory štátu nie sú schopné vytvoriť im ani základné podmienky na vzdelávanie;

x prijatie Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania nie je zárukou realizácie potrebných zmien, pretože nemá krytie v štátnom rozpočte;

x správa nereflektuje akútny nedostatok odborných zamestnancov v materských, základných a stredných školách, vrátane nereflektovania potreby budovania odborných tímov v školách aj s finančným krytím zo štátneho rozpočtu;

x za posledných sedem rokov až o tretinu vzrástol počet detí, ktoré sú vzdelávané doma kvôli ich zdravotnému znevýhodneniu.

 

Všimli sme si

• Rada mládeže Slovenska zverejnila výsledky prieskumu, ktorý sa zameral na rozhodovanie mladých ľudí v prezidentských voľbách. Zistenia poukázali na to, že ich ovplyvňuje najmä internet. Podľa prieskumu 45 % mladých ľudí politické informácie na sociálnych sieťach sleduje pravidelne a 51 % občasne. Iba 5 % mladých tvrdí, že tento typ informácií na internete vôbec nesleduje.“

• Na minulý utorok pripadol Svetový deň povedomia o autizme. Tomu, ako sa autizmus prejavuje u detí už v predškolskom veku, no aj počas chodenia do školy, sa venovala Česká televízia.

• „Diskusiu o zneužívaní v školstve, táboroch či reedukačných zariadeniach, ktorá vypukla na Slovensku, možno uvítať jediným slovom: „Konečne!“ Svet je totiž v ochrane zverených osôb oveľa ďalej. A tiež v ochrane dospelých, ktorým sú neplnoletí zverení,“ píše pre .týždeň Marína Gálisová.

• Nezisková organizácia CEEV Živica vyhlásila 4. ročník vzdelávacieho programu Komenského inštitút. Program je určený učiteľom a riaditeľom základných a stredných škôl, ako aj vysokoškolským študentom učiteľského zamerania z celého Slovenska. Prihlásiť sa možno do 30. apríla. Živica zároveň vyhlásila 2. ročník súťaže Učiteľ Slovenska, ktorá je súčasťou súťaže Global Teacher Prize a nominovať do nej možno výnimočných učiteľov a učiteľky.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie