Denník N

Otcovstvo s ručením obmedzeným

Jamu v zákonoch, kvôli ktorej dieťa nemôže spoznať svojho skutočného otca a ten zas dokázať, že nie jeho biologickým rodičom, ide štát zakryť príliš širokým poklopom.

Peter má 14 rokov. Tak, ako takmer s každým jeho rovesníkom  ním metá puberta a obaja rodičia mu lezú na nervy.  Stále niečo zakazujú a prikazujú. Vyháňajú ho od počítača, zúria, že namiesto knihy berie do ruky mobil, opakovane trepú nezmysly o dajakom športovaní a robia z neho pestúnku mladšej sestry.

Netuší, že na pozadí týchto každodenných skrivodlivostí, sa odohráva podstatne závažnejšia rodinná dráma. Jeden z rodičov tvrdí, že nie je jeho otcom a snaží sa to niekoľko mesiacov dokázať na súde. Verdikt, ktorý rozhodne o ututlávanom škandále je v nedohľadne. Ľudia v talároch tvrdia, že nemajú zákon, na základe ktorého by mohli rozhodnúť.

Tento príbeh je síce vymyslený, ale v rôznych obmenách skutočne traumatizuje život mnohým rodinám.  Môže za to diera v paragrafoch, kvôli ktorej sudcovia nevedia rozhodnúť o žalobách, ktorými chcú  muži zaprieť svoje otcovstvo.

Nenormálna situácia

K tomuto nenormálnemu stavu došlo pred štyrmi rokmi. Dovtedy platilo pravidlo, že otcovstvo  mohol manžel matky dieťaťa poprieť žalobou na súde do troch rokov, odkedy sa dozvedel o narodení dieťaťa.

Tento stav trval do jesene 2011. Ústavný súd vtedy konštatoval, že trojročná lehota na podanie žaloby je neprimerane krátka. Dokonca tak, že  nezaručovala otcovi právo na spravodlivý proces. Ústavný súd preto zrušil príslušný paragraf Zákona o rodine, odvolávajúc sa na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd.  Národná rada potom nesplnila svoju povinnosť a do šiestich mesiacov nedala do súladu ustanovenie Zákona o rodine s Dohovorom a tak prestalo platiť úplne.

Súdy naraz nemali pri zapieracích žalobách dôležité termíny, podľa ktorých by mohli rozhodovať.

Nastal problém, ktorý riešia dvoma úplne odlišnými spôsobmi. Buď umožnia manželovi, kedykoľvek od momentu, kedy sa dozvedel, že nie je otcom, podať zapieraciu žalobu o určenie otcovstva. Alebo, im nedovolia žalobu podať vôbec s odôvodnením, že sú príslušné paragrafy zrušené a nie je podľa čoho súdiť.

V praxi to znamená nespravodlivosť, ktorej sú vystavení všetci, no hlavne deti. Ak môže otec kedykoľvek podať žalobu, ktorou sa môže zbaviť svojich povinností, dieťa je dlhodobo vystavené neistote, stresu a je mu odopreté poznať svojho skutočného biologického otca.

V druhom prípade je poškodeným aj samotný manžel, ktorý nemôže dokázať svoju pravdu. Ak má maloleté dieťa, musí stále platiť výživné, ak je už dospelé má právo po ňom dediť.

 Dieťa má prednosť

Túto absurdnosť má ambíciu odstrániť návrh zákona, ktorý prichádza do parlamentu. Dieru v zákone však rieši spôsobom, ktorý nahráva skôr otcom a prehlbuje neistotu detí. Návrh umožňuje manželovi matky dieťaťa podať žalobu o zapretie otcovstva do troch rokov odo dňa, kedy sa dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich, že je otcom. Táto lehota sa mi javí ako neprimerane dlhá.  Zvlášť vtedy, ak sa o dôvodoch podania žaloby dozvie neskoro po narodení dieťaťa. To je kvôli tomu stresované a neprimerane dlho sa mu upiera právo, poznať svoj pôvod. Preto som presvedčená, že lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva má byť pomerne krátka, aby sa otázka splodenia rýchlo a spoľahlivo vyriešila. Podľa môjho názoru by nemala byť dlhšia ako jeden rok, odkedy sa manžel dozvie o dôvodoch spochybňujúcich jeho otcovstvo. Napríklad v Čechách ju môže manžel podať do šiestich mesiacov. Zaprieť otcovstvo však môže najneskôr do šiestich rokov veku dieťaťa.

Nespochybňujem, že doterajšia právna úprava diskriminovala hlavne otcov. No som presvedčená, že tento problém nemôžme riešiť na úkor detí.

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Alena Bašistová

Poslankyňa Národnej rady SR, predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci, vysokoškolská pedagogička.