Denník N

Keď sa povie sexuálny útok…

Opustená tmavá ulička. Počuť rýchly klepot opätkov a za ním ťažké kroky. Osamelá žena sa snaží čo najrýchlejšie uličkou prejsť. Nestíha. Zrazu ju tvrdý úder strhne na zem. Snaží sa brániť, ale márne. Útočník si rozopína nohavice…
Takúto alebo podobnú predstavu pravdepodobne máte, keď počujete slovné spojenie „sexuálny útok“. Hovorí sa tomu „klasický scenár znásilnenia“. V skutočnosti to však takto prebieha len vo veľmi málo prípadoch.

Pozrime sa preto, čo nám na jednotlivé časti tohto scenára hovoria čísla:

  • Páchateľmi sexuálnych útokov sú neznámi muži

Nie je to pravda. Podľa prieskumu, väčšina žien, ktorá sexuálny útok zažila, svojho páchateľa poznala. Išlo najmä o ich partnerov (38%), známych (28%), kolegov alebo príbuzných. Len 12% žien útočníka vôbec nepoznalo.

  • Sexuálne útoky sa odohrávajú vonku, v tmavých lokalitách

Hoci sa ženy v takýchto priestoroch necítia bezpečne, väčšina sexuálnych útokov sa odohráva v interiéri. Uviedlo to až 78% žien. Najčastejšími miestami, kde k násiliu došlo, boli dom alebo byt niekoho iného (19%), pracovisko alebo škola (17%) a u ženy doma (16%).

  • Útočník použije hrubú silu

V skutočnosti násilníci použili fyzickú silu len v 28% útokov a v 14% sa jej použitím vyhrážali. Ženy sa častejšie podvolili zo strachu, čo by mohlo nasledovať, ak by tak neurobili, po dlhodobom psychickom nátlaku alebo zastrašovaní násilníkom.

  • Na obeti vidieť stopy zápasu

S predchádzajúcim mýtom súvisí aj predstava, že na žene vidieť fyzické stopy útoku. 63% žien v prieskume neuviedlo žiadne fyzické následky a aj u tých, ktoré ich uviedli, išlo najmä o modriny a škrabance (26%). Veľa žien sa totiž vôbec nebráni, či už z emocionálneho šoku, strachu o svoj život alebo o to, že páchateľ naplní vyhrážky týkajúce sa jej povesti, či blízkych. Aj keď sexuálne útoky nemajú často fyzické následky, psychické majú vždy. Takmer všetky ženy v prieskume uviedli, že trpeli niektorým zo symptómov posttraumatickej stresovej poruchy a u mnohých sexuálny útok dlhodobo ovplyvnil ich partnerský a sexuálny život.

  • Sexuálni útočníci sú devianti a psychopati

Nie je to pravda. Výskumy ukazujú, že väčšina páchateľov sexuálnych útokov sú muži bez akejkoľvek diagnostikovateľnej psychosexuálnej poruchy. Podobne, len časť sexuálnych zneužívateľov detí je diagnostikovateľných na pedofíliu. Hoci násilníci môžu mať psychické problémy (napr. úzkosť, depresia, nadužívanie alkoholu), väčšina z nich je schopná bez problémov v spoločnosti fungovať.

Sexuálne útoky sú oveľa častejšie motivované snahou preukázať moc a prevahu ako snahou uspokojiť sexuálne impulzy. V mnohých prípadoch páchatelia jednoducho zneužili situáciu.

Medzi rizikové faktory pre páchanie sexuálneho násilia, ktoré literatúra uvádza, patria vysoká miera rodových stereotypov a tradičného chápania mužskosti a ženskosti, nedôvera voči ženám, konzervatívne postoje voči sexualite a akceptácia násilného správania ako takého.

 

Autorka textu:  Mgr. Zuzana Očenášová, PhD.

Ilustračná fotografia: Pixabay

Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia  na ženách (KMC) Inštitútu pre výskum práce a rodiny je súčasťou národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01., ktorý sa realizuje vďaka podpore  z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Zastavme násilie

Zastavme násilie je blog Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie (KMC), ktoré bolo zriadené Inštitútom pre výskum práce a rodiny (IVPR). Hlavným poslaním KMC je predchádzať a znižovať násilie na ženách a domáce násilie prostredníctvom komplexnej celoštátnej politiky. Chceme sa s vami podeliť o zaujímavé informácie, inšpiratívne rozhovory a blogy. Zároveň vám chceme sprostredkovať, aké aktivity realizujeme a ako sa nám darí v prevencii násilia.