Luke ma vyhodil pri múzeu a išiel na túru po meste.

Múzeum bolo v procese reštaurácie, takže z celej prehliadky som videla len Antarktídu, čo bolo celkom zaujímavé, hlavne 3D fotky a filmy. Ďalej tu bol koloniálny nábytok z huónskej borovice, ktoré im darovala MONA.

Všetci hovoria, že sa máme ísť pozrieť do MONY, ale Luka zaujíma tak ako mňa železiarstvo. Vraj sa tam dá stráviť celý deň, no ale presvedč Luka na celodenný výlet do galérie, keď už teraz máme dvojdňové meškanie.

MONA je trojposchodová budova, čo nevytŕča do výšky, ale je celá pod zemou. Každá miestnosť je vraj zaujímavá eklektická zmes. Nikto mi nevie povedať, čo to znamená, vraj to treba zažiť. Postavil ju multimilionár za peniaze, ktoré vyhral v kasínach.

Na moje prekvapenie, Tasmánske múzeum nemá ani jedného vypchatého tasmánskeho tigra, mäsožravého vačkovca s telom vlka a tigrími pruhmi na chrbte. Posledný jedinec, ktorého držali v zajatí, zomrel v roku 1936 v zoo v Hobarte.

Keď Európania priniesli začiatkom 19-teho storočia ovce, tasmánsky tiger sa stal ich úhlavným nepriateľom a preto sa ponáhľali s jeho vykynožením. Doniesť jeho skalp na úrad znamenalo peňažnú odmenu a tak si viem predstaviť, že netrvalo dlho, kým ho vykynožili.

Vraj na nedostupných miestach ostrova ešte stále žijú jedince. Kde-tu sa niekto ozve, že jedného zazrel, ale nikto nepredložil dôkazy, takže najjednoduchšie je asi vybrať sa do Railtonu, mesta známeho pre topiari, umenie tvarovať rastliny. Medzi rozličnými zelenými zvieratami, ale aj zelenými ľuďmi, čo jazdia na bicykli, alebo si čítajú na ležadle, je aj tasmánsky tiger.

Tasmanian Museum and Art Gallery:

https://www.tmag.tas.gov.au/

MONA:

https://mona.net.au/