Denník N

Pohľad z praxe – po dvoch rokoch stále žiadna zmena

Ilustračný obrázok, zdroj https://www.pexels.com/photo/learning-schooling-text-54597/
Ilustračný obrázok, zdroj https://www.pexels.com/photo/learning-schooling-text-54597/

Zamyslenie sa nad problematikou VŠ vzdelávania, vedy, výskumu a potrebách na pracovnom trhu od prof. Sergeja Hlocha, ktoré napísal už v máji 2017. Odvtedy sa toho u nás na poli akademickej pôdy veľa nezmenilo. Esej prof. Hlocha ponúka aj mnohé riešenia a inšpirácie na skvalitnenie výuky.

[Poznámka na úvod od Žijemvedu.sk: Tento blog by sme chceli poňať interaktívne. Prosím, napíšte nám Vaše postrehy a prípadné body, ktoré Vám chýbajú a dajú sa doplniť do jednotlivých statí článku.]

 

Motto:
„Civilizácia sú preteky medzi vzdelaním a katastrofou.“
H.G. Wells

Súčasnosť

Pokračuje rastúci trend smerom k dynamickej a otvorenej globálnej ekonomike. Naša spoločnosť sa vyvíja takým spôsobom, že v rámci jednej generácie zdroje našej planéty nebudú dostatočné na udržanie ľudského obyvateľstva. Vedecké štúdie ukazujú, že očakávaná populácia deviatich miliárd v roku 2050 bude potrebovať zdroje šiestich planét Zeme, ak majú mať ľudia rovnakú životnú úroveň, ako majú v súčasnosti v západných spoločnostiach. To znamená, že civilizácia čelí obrovskej ekologickej (a spoločenskej) výzve s obrovskými ekonomickými dôsledkami. Je predpoklad, že počas nasledujúcich rokov bude mnoho veľkých spoločností prechádzať zásadnými zmenami vplyvom environmentálnych globálnych výziev. Na dosiahnutie technologického rastu s konceptom „Nature First“ bude vyžadovať presun vedeckých poznatkov do multidiscpiplinárneho prostredia. Z tohto dôvodu budú univerzity posudzované z hľadiska prínosu pre spoločnosť a podľa medzinárodnej vedeckej excelentnosti. V riešení globálnych výziev budú univerzity zohrávať osobitnú úlohu vďaka svojej nezávislej pozícii v zdôraznení základného a dlhodobého výskumu a rozvojov talentov. Dostupnosť talentov a nových lídrov pre konkrétne odvetvia sa stane čoraz rozhodujúcim faktorom. Kompentencie požadované od týchto pracovníkov, čo by produktov univerzít, budú zahŕňať vedeckú excelentnosť, podnikanie a schopnosť riešiť nové problémy.

Vízia

  • Vychovávať absolventov na všetkých stupňoch štúdia a viesť prelomový vedecký výskum. Byť príkladom dynamickej a inovatívnej organizácie, sledujúca vedúcu pozíciu v EÚ meradle, prispievať k hospodárstvu a spoločnosti.
  • Zvýšiť štandard vzdelávania prostredníctvom výučby.
  • Prilákať vysoko-motivovaných študentov so záujmom o danú vednú disciplínu.
  • Prijímať, udržiavať a rozvíjať špičkových akademických pracovníkov.
  • Zvýšiť povedomie verejnosti o činnosti inštitútu/fakulty.
  • Vyučovať študentov o profesionálnej a etickej zodpovednosti.
  • Naučiť sa študentov učiť. Naučiť študentov kritickému a kreatívnemu mysleniu.
  • Produkovať kreatívnych študentov s analytickými schopnosťami, ktorí budú prispievať k rozvoju spoločnosti.
  • Poskytovať dôkladné vzdelanie, skúsenosti z najnovšieho výskumu, podporovať „sny/vízie“ študentov.
  • Byť lídrom vo výcviku novej generácie tvorivých mysliteľov, ktorí budú prinášať potrebné riešenia mnohých najväčších výziev, ktorým čelí ľudstvo.
  • Slúžiť spoločnosti prostredníctvom inovácií a excelentnosti vo výučbe a výskume.

Hodnoty byť In…

Iniciatíva, Inovácia, Invencia, Integrita, Interdisciplinarita, Intelekt, Inšpirácia, Internacionalizácia, Spoločenstvo, Životné prostredie, Partnerstvo, Kolegialita, Kritické myslenie, Kreatívne myslenie.

Na základe vyššie uvedeného bude potrebné riešiť alebo prehodnotiť nasledovné:

  • Zastaraný systém prenosu znalostí.
  • Prehodnotiť využívanie výučbových nástrojov (je rozdiel medzi pozerať a vidieť).
  • Nejestvuje žiadna multidisciplinárna alebo tímová práca.
  • Autoritatívny vťah profesor – študent.
  • Študenti zriedka potrebujú kontaktovať niekoľko pedagogických/odborných pracovníkov na riešenie zadaného problému.
  • Vzdelávanie bez ohľadu na potreby.
  • Statický prenos výučby.
  • Znalosti bez potrebnej hĺbky.

Súčasná profesia inžiniera by mala zahŕňať:

  • Náročnejšie, komplexnejšie a dlhodobé projekty zohľadňujúce: finančné, sociálne, environmentálne, ekonomické a politické otázky.
  • Využívanie nových, upravených, vylepšených materiálov.
  • Silný vplyv na neustále sa rozvíjajúce technológie (nekupovať technológie, ale predávať technológie).
  • Rastúca potreba napraviť dôsledky súčasnej ekonomiky (preplnené mestá, nefunkčná dopravná a inžinierska infraštruktúra, veľké množstvá odpadu, nedostatok pitnej vody, devastácia lesov, zmena klímy, situácie po živelných pohromách – záplavy, veterné smršte).
  • Prekrývanie and/or definovanie profesionálnych oblastí – interdisciplinarita.
  • Zrýchlená potreba modernizácie a zdokonaľovania našich osobných poznatkov a zručností.
  • Schopnosť prispôsobiť sa alebo opätovne vymyslieť prirodzenú povahu inžinierskych odborov.

Prenos poznatkov (Obr. 1)

  • Podporovať vôľové vlastnosti namiesto „chcem“, podporovať vnútornú motiváciu študentov, odhodlanie a konzistenciu, aby sa vytvoril integrálny rámec a zmysel pre zodpovednosť za ich vlastnú prácu.
  • Nezanedbávať empatiu a emočnú inteligenciu, ktorá je podmnožinou sociálnej inteligencie, zahŕňajúca schopnosť sledovať vlastné emócie a ostatné pocity, rozlišovať medzi nimi a používať tieto informácie na usmerňovanie intelektuálnej činnosti.
  • Trénovať kritické myslenie vs. kreatívne myslenie.
  • Aktívne sa vedieť orientovať v odbore v dvoch cudzích jazykoch. Písanie záverečných a habilitačných prác v anglickom jazyku.
  • Spolu s odbornými zručnosťami pomáhať študentom rozvíjať meta-kompetencie („mäkké“ zručnosti), požadované od súčasného inžiniera: schopnosť spravovať informácie, schopnosť ovládať myslenie, schopnosť riadiť spoluprácu, schopnosť riadiť postoj.
Obr. 1. Gnozeologický model [zdroj: archív autora]

Synergia: Učiteľ + študent = 3

  • Nepotrebujeme izolované póly, ale pokročilú interakciu študenta (znalosť a túžba po poznaní) a učiteľa (skúsenosť a otvorenosť).

Záverečné poznámky

  • Zmena nášej súčasnej perspektívy, čo sa týka inštitucionálneho vzdelávania.
  • Najlepší spôsob ako to urobiť, je uplatňovanie strategického myslenia metódou (Čo?, Prečo?, Ako?) na všetkých úrovniach.
  • Porozumenie ľudskému správaniu, za účelom zlepšenia procesu prenosu znalostí.
  • Kľučová úloha je učiť študentov ako sa učiť a získať zodpovednosť za vlastné kontinuálne ďalšie vzdelávanie.

Spracoval: prof. Sergej Hloch

Dňa: 26.05.2017

 

Referencie
[1] Where we will find enough food for 9 billion. http://www.nationalgeographic.com/foodfeatures/feeding-9-billion/
[2] [D. Markulak, D. Varevac, Z. Marić, S. Takač: Neka iskustva u primjeni suvremenih proračunskih i eksperimentalnih metoda na primjerima izvedenih građevina, Zbornik radova sa skupa Suvremena građevinska praksa 2012, Andrevlje 17.-18. 5.2012
[3] National Academy of Engineering: The Engineer of 2020: Visions of Engineering in the new century, The national academy press, Washington, DC, 2005
[4] P. Salovey, J.D. Mayer: Emotional intelligence, Baywood Publishing Co., Inc., 1990
[5] M. Gosper, D. Ifenthaler, (Editors): Curriculum Models for the 21st Century – Using Learning Technology in Higher Education, Springer, New York, 2014
[6] Peggy Klaus: ‘Soft Skills get little respect, but will make or break your career’.

Teraz najčítanejšie