Denník N

Vyšší hospodársky rast – menej detskej práce a chudoby. Zbytočné regulácie rast znižujú min. o 50%

Voľný trh produkuje najväčší rast, zvyšuje dôveru medzi ľuďmi, kvalitu životného prostredia a znižuje aj podiel destkej práce. Centrálne banky nerovnosť zvyšujú. V minulosti bol rast 2x vyšší ako dnes – bez pomoci internetu ktorý ho (network efektom) dnes výrazne amplifikuje.

Vela sa v poslednej dobe hovori o zvysovani socialnej nerovnosti ( ktoru znacne zvysuju aj centralne banky), jadro problemu je ale inde. Treba si polozit otazku: co treba spravit, aby sme sa vsetci (aj „chudoba„) mali co najlepsie?
Odpovedou je volny ( minimalne regulovany*) trh. Nielen ze produkuje najviac bohatstva a zvysuje doveru medzi ludmi, ale je navyse aj ekologickejsi ako zregulovany a dotovany ( stav environmentu zlepsuje hlavne technologicky pokrok ). Alebo sa staci pozriet na dopad agro (40% rozpoctu EU), ci „zelenych“ dotacii (1, 2, 3).

slobodne ekonomiky maju ovela menej chudobnych ludi

Aj ked data hovoria jasnou recou, politici robia vacsinou pravy opak. Podla jednej studie prijmanie novych regulacii od r 1949 sposobilo ze medianovy prijem domacnosti dosiahol namiesto 330k $ len 53k $ a HDP je 3.5x nizsi. Poviete si „to su len odhady“, pravda ale je, ze v obdobi 1870-1900 bol rast HDP dvojnasobny ako dnes, bez existencie internetu! Ten pomocou network efektu rast vyrazne urychluje – instante spaja navzajom miliony ludi a tisice sluzieb, co vtedy mozne nebolo.
Regulacie navyse podporuju aj monopolizaciu, proti ktorym ich zastancovia tak vehementne „bojuju“, podobne aj dotacie a stimuly ktorych cerpanie je z podstaty nefektivne (1, 2, 3). Vyrazny dopad maju aj patenty – najvacsi nepriatel inovacie. Rast je navyse najvyznamnejsi faktor v poklese detskej prace.“

Preco a ako teda nepotrebne regulacie a s nimi casto spojene dotacie vznikaju? Hlavne dovody su dva: strach a vplyv lobby. Velka cast verejnosti a aj politikov ma strach z negativneho dopadu javu xy ( utok na zakladne pudy **). Politici na to nasledne zareaguju regulaciou a casto aj dotaciami zasiahnuteho odvetvia.
Tie si dokazu korporacie a velke firmy (cez lobbistov) „vykomunikovat“ s politikmi (podplatit ich) ovela jednoduchsie ako siroka verejnost. Drobnu konkurenciu regulacie vyrazne oslabia a oni este dostanu aj dotacie.

Uvolnenie trhu, privatizacia statnych podnikov ( vratane skol a nemocnic) rezultuje vo zvysenie bohatstva spolocnosti, co znamena aj viac prostriedkov pre socialny system, dobrocinne ucely, investovanie ci cestovanie. Zmeny na trhu (prace) su vyzaduju aj zmeny vo vzdelavani a skolstve, pricom to uz dnes vyrazne „nestiha s dobou“.

sloboda vzdelavania je klucom k jeho efektivite

Automatizacia a rozmach internetu transformuju cele trhove odvetvia na co doplacaju ludia s nedostatocnym uzitocnymi zrucnostami. Konvecne skolstvo uci „pruskym“ stylom vytvorenym za ucelom „produkcie“ robotnikov do tovarni a oddanych vojakov. Osnovy, poziadavky na kvalifikaciu ucitelov sa urcuju centralne, kariernymi uradnikmi ktori nevedia ake zrucnosti a vedomosti su pre zivot skutocne potrebne. Tieto zalezitosti treba nechat v kompetencii skol.
Zdrave konkurencne prostredie vzdy zvysuje kvalitu sluzieb, dokonca aj v sukromnych skolach v slumoch. Nutna je aj zmena sposobu vyucovania: viac nestrukturovaneho casu, teoria doma ( s pomocou videa ), prax (hlavne) v skole. Problemy vzdelavania rozobrate podrobnejsie, vyborne to vysvetluje aj Salman Khan (khanacademy.org) v jednom zo svojich TED talkov.

Ked chceme vybudovat harmonicku spolocnost, potrebujeme volny trh – zdravu konkurenciu a slobodne skolstvo. Potom je mozne vygenerovat dostatok prostriedkov aj pre stedrejsi socialny system ktory dokaze zmiernit „neferovost“ zivota.
Optimalne by bolo postupne nahradit suboptimalny centralizovany socialny system, decentralizovanym. V tom pomozu obcianske zdruzenia, moznost zahrnut prispievky do nakladov, resp odratat od dane z prijmu, vyuzitie spatnej vazby a reputacneho systemu (vid eBay, AirBnB…). System ktory menej domestikuje ( potlaca spravanie „nemusim sa snazit sak dostanem“, resp „naco pomahat, dostanu davky“), naopak motivuje k aktivite a spolupraci.
Napriklad, pri participacii vo „verejnoprospesnych“, ci komunitnych aktivitach si clovek zvysi reputaciu, co znamena vyssiu sancu dostat materialnu a financnu pomoc, ci asistenciu pri rekvalifikacii. Samozrejme si moze reputaciu aj zhorsit za nasilne ci ine skodlive spravanie.

zivotna uroven zavisi najma od ekonomickej slobody

Centralnych regulatorov straty netrapia, maju obmedzenu spatnu vazbu (od zakaznikov), konkurenciu takmer ziadnu a neznasaju nasledky svojich rozhodnuti. Najprv treba vycerpat moznosti sukromnych regulacii ( napr. platformy zdielanej ekonomiky ), decentralizacie resp. lokalnej regulacie ( Svajciarsko, Rojava, ci stredoveky Island ) a az potom ziadat o pomoc centralnu autoritu.
To sa potvrdzuje aj pri pohlade na rebricek krajin podla ekonomickej slobody a zavislosti zivotnej urovne od nej ( co este skresluje nerastne bohatstvo a aj turisticky potencial). Dobrovolnymi vztahmi (aj tymi zmluvnymi) a spolupracou sa da dosiahnut ovela viac ako si vacsina ludi dokaze predstavit.

* pri neexistencii plosnej regulacie, su tie prospesne nahradene sukromnymi alebo aj miestnymi regulaciami a ostrakizaciou. To funguje efektivnejsie, lebo taka regulacia ma znacny dopad na toho kto ju zaviedol (napr eBay/Taobao, Uber/Lyft, Airbnb…).

**Strach je v nasom mozgu „zakodovany“ z dob ked bola obava o potravu, predatorov v okoli, ci zle pocasie beznou sucastou zivota. Technologicky a spolocensky pokrok je ale ovela rychlejsi ako vyvoj mozgu a myslenia – rozsirenie mutacie genu v populacii trva aj tisicky rokov, zatial co za rok mikroprocesor zvysi svoju kapacitu ~2x a pribudnu nove platformy zdielanej ekonomiky.

Teraz najčítanejšie