Denník N

Ako do Trenčína prenikla medzivojnová moderna

Fotografia z časopisu Nové Slovensko ukazuje čerstvo postavenú budovu Obchodnej akadémie. Priľahlý bulvár, Rázusova ulica, je ešte len staveniskom.
Fotografia z časopisu Nové Slovensko ukazuje čerstvo postavenú budovu Obchodnej akadémie. Priľahlý bulvár, Rázusova ulica, je ešte len staveniskom.

„Urbanistické zakomponovanie objektu Obchodnej akadémie je vynikajúce- také šťastné, že dodnes reprezentuje jeden z najúčinnejších mestotvorných prvkov Trenčína. Silbersteinova obchodná akadémia je jednou z najvýznamnejších architektúr, ktoré v polovici tridsiatych rokov vznikli na Slovensku.“
(Ing. arch. Štefan Androvič, hlavný architekt mesta, 1970)

Slovensko ako štátotvorná súčasť novovzniknutej demokratickej Československej republiky zažilo v 20. a 30 rokoch čulý spoločenský rozmach. Rozmach stavebný však v Trenčíne tomu spočiatku nenasvedčoval- mesto stratilo na dôležitosti degradáciou z kráľovského župného mesta na obyčajné okresné mesto. Napriek tomu od tridsiatych rokov prišiel funkcionalizmus naplno aj do centra stredného Považia prišiel a zanechal v Trenčíne množstvo pozoruhodných stavieb, ako napríklad budovu Mestskej sporiteľne na Mierovom námestí, budovu železničnej stanice a mestského úradu či už asanované budovy letnej plavárne a Sázelovej vily na Piaristickej ulici v Kollárovej štvrti.

No najvýznamnejším urbanistickým a stavebným počinom Prvej republiky na území  mesta Trenčín bolo vybudovanie úplne novej modernej mestskej štvrte na naplaveninách Váhu pod názvom Sihoť. Hneď na jej začiatku, na križovatke Rázusovej a Študentskej ulice, sa nachádza budova Obchodnej akadémie, ktorá nesie meno po československom premiérovi a štátnikovi Dr. Milanovi Hodžovi, čestnom občanovi mesta Trenčín. V čase svojho vzniku to bola najmodernejšia školská stavba na Slovensku. Je dielom architekta Ferdinanda Silbersteina – v tom čase mladého architekta. Ten je niekedy uvádzaný aj ako autor regulačného plánu Hornej Sihote. Jeho autorstvo však iné zdroje vylučujú a prisudzujú ho architektovi K. Říhovi. Stavba OA bola naprojektovaná v roku 1932 a otvorená o päť rokov neskôr, v roku 1937, na sklonku existencie Prvej československej republiky.

Stavba je zaradená medzi najlepšie na Slovensku. Architekt Dulla ju vo svojej publikácii opisuje nasledovne: „Hranolová skladba hmôt vstupného nárožia s blokom schodiska obloženým keramickými obkladačkami spolu s funkcionalistickým stvárnením zaraďujú objekt medzi architektonicky najhodnotnejšie v meste. Škola je usporiadaná ako dvojtrakt, pričom učebne sú obrátené do ulice. Chodba kratšieho krídla je priestrannejšia. Neskôr školu dostavali a blok zo zadnej strany uzavreli.“ (Dulla, M: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok)

Obchodná akadémia po nástupe boľševickej totality: „dekorovaná“ sovietskou vlajkou a s odstráneným názvom, ktorý pripomínal medzivojnového demokratického premiéra ČSR. Foto: Jan Hajduch

Architekt Silberstein nestál len za budovou obchodnej akadémie, ale je i autorom budovy Mestskej (dnes Slovenskej) sporiteľne vrátane Kina Metro na centrálnom Mierovom námestí. Silberstein neskôr emigroval pred hrozbami nastupujúceho nacizmu do Austrálie, kde navrhoval napríklad plavecký štadión v Melbourne. Práve emigrácia mu zabránila v tom, aby dokončil v Trenčíne svoje dielo. Na jeho stole ležalo ešte asi 7 projektov, ktoré chcel uskutočniť v Trenčíne. Ich zhmotnenie by istotne obohatilo naše mesto. Vzhľadom na jeho predchádzajúce realizácie je zrejmé, že by išlo o objekty vysokých architektonických kvalít.

No nielen Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu, ale i celá „Stará Sihoť“ nesie nepopierateľnú pečať architektonického funkcionalizmu. Hlavnou osou sídliska je Rázusova ulica (za socializmu dočasne premenovaná na Triedu Maxima Gorkého), ktorá oddeľuje Sihoť I. od Sihote II. Tá bola budovaná ako moderný mestský bulvár so širokými cestami a chodníkmi a bohatou sviežou zeleňou na chodníkoch i v stredovom ostrovčeku. Po oboch jej stranách možno sledovať viaceré bytové domy, ktoré boli v čase svojho vzniku výnimočné nielen rapídnym pokrokom v úrovni kvality bývania, ale mnohé i po technickej stránke.

Nová a krásna časť starobylého Trenčína je vo výstavbe. V strede budova obchodnej akadémie, napravo od nej bytový dom nasledovaný sídlom slovenskej armády. V minulosti sídlo Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky, dnes Pozemných síl OS SR.
Križovatka Rázusovej a Hodžovej ulice v plnej kráse. V cípe križovatky má dnes pamätník architekt Silberstein. A úplne zaslúžene. Foto: Jan Hajduch

O nadčasovom myslení vtedajších projektantov svedčí aj riešenie prepojenia novej mestskej štvrte so starým mestom. To bolo plánované viacerými mimoúrovňovými križovaniami popod železničnú trať Bratislava – Žilina. Z týchto boli pôvodne realizované iba dva podjazdy- jeden pri budove finančných úradov (dnes ZUŠ Karola Pádivého, autorom je opäť F. Silberstein) a druhý podjazd výlučne pre nemotoristov a osobné vozidlá, ktorý dnes slúži ako podchod pre peších popod Hasičskú ulicu. Nerealizoval sa napríklad podjazd, ktorý mal vzniknúť v predĺžení Kukučínovej ulice. Ostatné križovania trate boli teda, napriek pôvodným zámerom, neskôr riešené úrovňovo. (Pozn. autora: Dnes sú v rámci projektu Modernizácie železničnej trate železničné priecestia zrušené a vystavané sú nové podjazdy a nadjazdy. Dá sa teda povedať, že pôvodná myšlienka autora je od roku 2016 zrealizovaná.)

Pohľad z Námestia SNP smerom na Rázusovu ulicu a Sihoť I. Tá sa formálne začína za podjazdom arch. Silbersteina (cca. v strede fotografie). Prvá budova na ľavej strane za podjazdom je Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu od rovnakého architekta. Vpravo na obrázku, pred budovou finančných úradov (dnes ZUŠ Karola Pádivého) môžeme vidieť súsošie generála Štefánika a slovenskej rodiny od sochára Pospíšila. To bolo po nástupe komunistov rozobraté a nahradené fontánou autora J. Fízela. Zo sochy M. R. Štefánika sa zachovala len hlava, ktorá bola dlhé roky v úschove u súkromnej osoby a po Nežnej revolúcii sa stala dekoráciou priestorov MsÚ. Z nich zmizla za súčasného vedenia a jej osud je nejasný.
Nielen Obchodná akadémia, ale i jedna z ulíc nesie meno po prvom československom premiérovi slovenskej národnosti: Hodžova ulica so zástavbou funkcionalistických činžiakov. Foto: Jan Hajduch

Režim Prvej republiky dal však na Sihoti vzniknúť aj iným verejným budovám. Rast životnej úrovne a z toho vyplývajúci rozmach i v športovej a spolkovej oblasti spôsobil aj v Trenčíne rastúci dopyt po masovom športe a len neďaleko od obchodnej akadémie vznikli objekty Sokolovne (vôbec prvý objekt otvorený na Hornej Sihoti), futbalového štadiónu a funkcionalisticky moderného Letného kúpaliska s unikátnou panorámou Trenčianskeho hradu podľa projektu Ing. Jána Černocha, ktoré dnes už práve kvôli stavbe modernizovanej železnice nestojí. V súvislosti s umiestnením vojenského veliteľstva v Trenčíne bola tejto ustanovizni v strede Ulice Martina Rázusa postavená nová sídelná budova podľa projetku Ing. arch. Domanského.

Na starom letnom trenčianskom kúpalisku
Foto: Nové Slovensko 1940

Nové sídlo získala aj hlavná pošta na Mierovom námestí. Ako tomu však už pri podobných urbanistických štúdiach a plánoch, nie všetky sa podarili realizovať. Nepostavená napríklad zostala preložka štátnej cesty popri Nosickom kanáli, výstavba rímskokatolíckeho kostola na Sihoti (tú zmaril nástup komunistického režimu) a nerealizovateľný ostal aj plán, aby bola Horná Sihoť novým administratívno-správnym centrom Trenčína. Túto funkciu od začiatku 21. storočia prevzalo Dolné Mesto s množstvom inštitúcií, ktoré v ňom sídlia, ako sú napr. Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja, budovy Finančnej správy SR, budovy Okresného a Krajského súdu a prokuratúr a podobne.

Napriek tomu, že nie všetko sa podarilo, keď sa spätne obzrieme na kvantitu a najmä architektonickú a stavebnú kvalitu realizovaných budov a štvrtí, môžeme povedať, že vznik Československej republiky a jej optimistické vyhliadky v medzivojnových časoch sa nakoniec preniesli aj do mesta pod hradom Matúša Čáka. Naplno tu zvíťazila architektonická moderna a Trenčín sa menil každým dňom. Stávalo sa z neho čím ďalej tým väčšie, upravenejšie a krajšie mesto, ktoré plným právom nieslo hrdé pomenovanie „Perla Považia“.

Teraz najčítanejšie