Denník N

Legalizácia marihuany – 100 rastlín na živnosť

Listy konopy siatej (cannabis sativa)
Listy konopy siatej (cannabis sativa)

História a využitie, Stav vo svete, Legalizácia vs. dekriminalizácia, 100 rastlín na živnosť, Medicínske využitie

História a využitie

Pestovanie konopy siatej malo v našich končinách stáročnú tradíciu. Počas monarchie bola dokonca populárnejšia ako ľan a ľudia ju využívali na výrobu oblečenia, špagátov a iných produktov. Od polovice 19. storočia začala byť nahrádzaná inými surovinami, a tak jej osevná plocha, ktorá vtedy predstavovala vyše 20 tisíc hektárov, postupne klesala a pred Druhou svetovou vojnou padla na 5 tisíc hektárov. Ešte počas Druhej svetovej vojny bola konopa siata u nás a vo svete vnímaná ako veľmi prospešná rastlina a v tom období vznikol aj krátky americký propagandistický film Hemp for Victory, ktorý mal motivovať farmárov k pestovaniu tejto plodiny, ktorej vlákna sa využívali na výrobu lodných lán.

Keďže konopa siata obľubovala teplejšie podnebie, dominovala najmä v južných oblastiach Slovenska. Po vojne bola však zaujímavá už len v priemyselnej výrobe. V roku 1955 jej osevné plochy vzrástli na skoro 9 tisíc hektárov, ale od toho momentu už len klesali a pestovala sa už len výlučne na západnom Slovensku. Mnohí z vás si ešte pamätajú rozsiahle polia v okolí Galanty, Šale a iných miest. To všetko išlo postupne do útlmu a u nás sa rokom 1987 prestala pestovať. Stalo sa tak aj napriek tomu, že došlo k výraznému zvýšeniu výnosnosti na hektár a boli vyšľachtené naše národné odrody ako napr. Rastislavické, ktoré malo zaujímavú výnosnosť na hektár, avšak teraz už len pomaly umiera v Génovej banke Slovenskej republiky.

Konopa siata, ktorá sa u nás pestovala, bola stále potentnou rastlinou, a teda obsahovala kanabinoidy, ktoré sú na základe našich právnych predpisov zakázané. Nezmyselnosť právneho stavu spôsobila, že na Slovensku bolo prakticky nemožné pestovať jednu z najužitočnejších rastlín na svete, ktorú ľudstvo využívalo po tisícročia a v dnešnej dobe sa z nej dá vyrobiť okolo 25 tisíc produktov (najviac v potravinárstve a kozmetike). Konopa siata sa dá spracovaním rozdeliť na vlákno, pazderie, kvety a semená, pričom listy a korene sa kompostujú. Stonka sa mláti v trepacích linkách, v ktorých sa oddeľuje vlákno od pazderia. Vlákno sa využíva na výrobu kvalitných tepelných izolácií (ktoré majú výnimočné tepelno-vlhkostné vlastnosti a odpudzujú hlodavce), lán, izolačných motúzov, bioplastov, oblečenia, veľmi kvalitného papiera (ktorý je trvácnejší ako bežný papier) a iných produktov. Pazderie sa využíva ako plnivo do betónu, palivo alebo ako podstielka.

Kvety konopy siatej sa využívajú v medicíne (o tom si povieme nižšie), ale taktiež majú obrovské využitie v kozmetike v boji s problematickou pleťou, ale aj s ekzémami, popáleninami a inými problémami. Čoraz populárnejšie sú aj konopné čaje, kávy a iné potraviny, ktoré však často obsahujú aj konopné semená. Semená konopy siatej sú veľmi zdravé a používajú sa na priamu konzumáciu, vyrába sa z nich múka, sladkosti, alebo zaujímavo chutiaci konopný olej, ktorý patrí medzi zdravšie oleje.

Z právneho hľadiska sú problematické práve kvety, ktoré boli v časoch legálneho pestovania v našich končinách potentné a dali sa využiť na tzv. rekreačné účely. S týmto „problémom“ sa ľudstvo popasovalo a boli vyšľachtené technické odrody konopy siatej, v ktorých sa množstvo kanabinoidov približovalo k nule a pokusy o ich rekreačné využitie by neviedli nikam. Ich masívne rozšírenie by bolo najlepším spôsobom boja proti ilegálnemu pestovaniu marihuany vo voľnom priestranstve, keďže samčie rastliny technickej konopy by aj na veľkú vzdialenosť oplodnili potentné rastliny ilegálnych pestovateľov, ktorým by zostali rastliny plné semien a nie želaných kvetov.

Na Slovensku sa však nedialo nič, až kým sa veci nechytili nadšenci a nevybojovali zmenu právnych predpisov, vďaka ktorým je od roku 2009 pestovanie technickej konopy znova legálne. Prečo teda nevidíme polia plné technickej konopy? Lebo vybudovať najmä spracovateľský priemysel od nuly nie je jednoduché a bez záujmu zo strany štátu to nepôjde. Technická konopa sa dá pestovať v akomkoľvek slovenskom okrese a keď chceme vytvárať pracovné miesta v chudobnejších regiónoch, pestovanie a spracovanie tejto rýchlo a jednoducho rastúcej ekologicky šetrnej rastliny je nevyhnutnosťou.

Stav vo svete

Pioniermi v oblasti dekriminalizácie marihuany boli Holanďania, ktorí už v roku 1972 upravili svoje právne predpisy tak, aby držanie do 30g rastliny bolo považované len za priestupok. Od roku 1976 je marihuana v Holandsku dekriminalizovaná a jej užívanie je tolerované, avšak s obmedzeniami. Princíp je taký, že užívatelia by mali svoj produkt spotrebovať v špecializovaných coffee shopoch a domov si nosiť len veľmi obmedzené množstvo. Vďaka tomuto kroku sa z Holandska stala konopná Mecca a krajinu navštevovali turisti z celého sveta práve kvôli voľnejším zákonom. Spokojní boli výrobcovia, predajcovia, užívatelia a hlavne samotný štát, ktorý na celom biznise trhol najviac. Tomu sa hovorí win-win.

V roku 2013 sa prvou lastovičkou medzi krajinami, ktoré plne zlegalizovali užívanie marihuany, stal prekvapivo Uruguaj, kde si domáci môžu produkt kúpiť a môžu pestovať do 6 rastlín. Užívatelia musia mať nad 18 rokov a musia byť zaregistrovaní. Marihuana, ktorá sa oficiálne predáva, je produkovaná štátom, čiže Uruguaj vytvoril pracovné miesta, má zisky z produkcie a dane z predaja. V Uruguaji ako aj Holandsku je legálne aj medicínske využitie marihuany. Druhou krajinou, ktorá plne zlegalizovala užívanie marihuany je Kanada, kde bolo medicínske využitie zlegalizované už v roku 2001 a rekreačné užívanie v roku 2018. Detailné pravidlá si v Kanade určujú jednotlivé provincie.

Špeciálnym prípadom sú Spojené štáty Americké, ktoré nezlegalizovali užívanie marihuany na federálnej úrovni, ale situácia sa zmenila v jednotlivých štátoch. Momentálne je rekreačné užívanie marihuany legálne v 10 štátoch, 2 teritóriách a D.C. a medicínske využitie v 33 štátoch, 4 teritóriách a v D.C., pričom sa na zmenu pripravujú ďalšie štáty, lebo nie sú slepé pred úspechmi svojich susedov. Rekreačné užívanie marihuany je dekriminalizované v ďalších 14 štátoch a jednom teritóriu. Ako je možné, že marihuana je v USA stále ilegálna na federálnom leveli a legálna či dekriminalizovaná v niektorých štátoch? Nuž, súvisí to s históriou samotnej krajiny a udržiavania si silného stupňa nezávislosti jednotlivých štátov. Američania svoju krajinu milujú, ale keby im federálna vláda siahala na nezávislosť ich štátu, zvažovali by vystúpenie zo Spojených štátov.

Na priloženej mape môžete vidieť krajiny, ktoré zlegalizovali rekreačné užívanie marihuany, dekriminalzovali ho, je v nich naďalej ilegálne alebo ilegálne bez uplatňovania.

Právny stav rekreačného užívania marihuany vo svete. Modrá – legálne, oranžová – ilegálne ale dekriminalizované, ružová – ilegálne ale bez uplatňovania, červená – ilegálne.

V susednej Českej republike je rekreačné užívanie marihuany dekriminalizované, tzn. že ak užívateľa prichytia s menej ako 15g rastliny alebo menej ako piatimi rastlinami, tak je vec riešená len ako priestupok a dotyčný nepôjde do väzenia. Česká republika sa však posúva ďalej a tieto veci sa už väčšinou neuplatňujú. Krajina totiž chápe, že polícia a súdy majú dôležitejšie veci na práci, ako riešiť drobných užívateľov nejakej rastlinky.

K situácii v Uruguaji a Kanade sa blíži Gruzínsko, kde Ústavný súd v roku 2018 potvrdil legálnosť držania a užívania marihuany na rekreačné účely, ale výrobný a distribučný systém je stále ilegálny. Blízko k cieľu má aj Juhoafrická republika, kde je taktiež držba a užívanie legálna, ale už nie výrobný a distribučný systém.

Za zmienku stojí aj Izrael, ktorý dekriminalizoval užívanie marihuany na rekreačné účely a je jednou z popredných krajín vo výskume medicínskeho využitia látok obsiahnutých v tejto rastline. Zaujímavý je aj prípad Mexika, kde sa Najvyšší súd uzniesol, že bránenie ľuďom v pestovaní marihuany je porušením ich ľudského práva na slobodný rozvoj osobnosti. Niektoré krajiny sú nútené tolerovať užívanie marihuany z náboženských a kultúrnych dôvodov, ako je to napr. u Rastafariánov na Jamajke alebo počas hinduistických festivalov v Nepáli.

A čo naše Slovensko? Basa až do 8 rokov za držanie aj drobného množstva marihuany. Týmto sa dámy a páni zaraďujeme medzi najzaostalejšie krajiny sveta.

Legalizácia vs. dekriminalizácia

V čom je rozdiel medzi legalizáciou a dekriminalizáciou? Dekriminalizácia znamená, že užívaním alebo pestovaním marihuany nepáchate trestný čin, ale dopúšťate sa len priestupku, ktorý sa dá porovnať napr. zo zlým parkovaním. Krajina si stanoví, aké množstvo (v gramoch alebo počte rastlín) je priestupkom a aké množstvo už indikuje, že s marihuanou obchodujete a predstavuje trestný čin. Dekriminalizácia však nerieši veľkopestovateľov a ilegálny obchod. Zisky z týchto segmentov tak zostávajú v súkromných rukách a sú nezdanené. Dekriminalizácia má svoje výhody, keďže polícia, súdy a väznice sú odľahčené od riešenia užívateľov a svoju energiu môžu venovať skutočnej kriminalite.

Ako sami vidíte, dekriminalizácia je nedokonalým stavom a ako bolo preukázané vyššie, toto už chápu aj mnohé krajiny sveta. Pri legalizácii sa stanovia jasné pravidlá podobné s užívaním iných legálnych drog, ako je napríklad alkohol či tabak. Veľkopestovatelia a predajcovia musia svoje biznisy zlegalizovať, čo predstavuje príjmy do štátneho rozpočtu z priamych daní, spotrebnej dane z konopy a dane z pridanej hodnoty. Legalizácia má však ešte jeden veľmi pozitívny efekt, a tým je paradoxne boj s dílermi, ktorým je týmto odobraná výrazná časť ich príjmov a pre ľudí sa skúšanie iných drog stáva menej zaujímavým. Reči o marihuane ako „bráne k iným drogám“ boli, sú a budú nezmyslom. Práve Holandsko nám svojimi skúsenosťami ukázalo, že marihuana sa pre miestnych ľudí stala menej zaujímavou… až nudnou a celý biznis ťahajú viac či menej turisti.

100 rastlín na živnosť

Slovensko by malo prekročiť medzistupeň dekriminalizácie a zobrať si príklad z krajín, ktoré sa dali na cestu legalizácie a majú z tohto procesu reálne skúsenosti. Cieľom našej spoločnosti by malo byť to, aby sme nepostihovali drobných užívateľov a aby sme dali ľuďom aj v najzašitejších regiónoch prácu a zároveň zvýšili návštevnosť našej krajiny a príjmy do štátneho rozpočtu.

Keďže by sa v našich podmienkach jednalo u úplne nový systém, musel by byť dobre premyslený. Po krajine by vznikali certifikované špecializované a jasne označené podniky (podobné krčmám), kde by bolo možné si daný tovar kúpiť a zobrať domov, alebo ho na mieste spotrebovať. Odkiaľ by tento tovar pochádzal? Jedna možnosť je, že by všetko zabezpečoval štát, ako to je bežné vo svete pri pestovaní rastlín na medicínske využitie. Takýto kolos by však nevedel  flexibilnejšie reagovať na potreby trhu, v našich podmienkach by otváral možnosti rozkrádania a chýbala by mu určitá ľudská stránka. Naopak, oveľa jednoduchšie by bolo ponechať tento biznis na ľudí, ktorí by stáli za svojim produktom. Každý produkt by mal označenie druhu, miesto výroby a meno živnostníka, ktorý ho vyprodukoval. Zjednodušene povedané, miestni by teda vedeli, že Janove veci sú lepšie ako Ferove, alebo že veci od Joža z Medzilaboriec sú z celej krajiny najlepšie.

Pestovatelia by si založili živnosť, požiadali o certifikát a boli by pravidelne kontrolovaní. Prečo len 100 rastlín na hlavu? Ak by sme nezaviedli podobné obmedzenie, trh by skôr či neskôr obsadilo niekoľko veľkých firiem, ktoré by produkty vyrábali masovo a centralizovane. Cieľom je, aby sme pomohli ľuďom v rôznych a hlavne najchudobnejších regiónoch. 100 rastlín by stačilo na kontinuálne zásobovanie niekoľkých prevádzok a dotyčný pestovateľ by zarábal peniaze, ktoré v dnešných fabrikách neuvidí. Človek by mohol pracovať z domu, mohol by byť zdravotne postihnutý, alebo by sa popri tom mohol starať o rodičov. Dotyční by mali viac času na svoje deti, komunitu, nevyľudňovali by sa naše obce v chudobných regiónoch a tak ďalej.

Štát by mohol umožniť niekoľkým pestovateľom, aby sa spojili a sčítali množstvo rastlín, ktoré by mohli pestovať. Traja certifikovaní pestovatelia by tak mohli pestovať až 300 rastlín súčasne, čo by mohli vykonávať v spoločnom priestore a znížiť tým svoje finančné náklady a zaťaženie životného prostredia. Všetci traja by boli uvedení na svojom produkte a stáli by si za ním, tzn. vytvárali by značku.

Systém by spôsobil výrazné zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, a to hlavne v podobe priamych daní, spotrebnej dane z konopy a DPH. Bolo by hlúpe obmedziť spotrebu len pre občanov Slovenskej republiky, a tak by pribudli príjmy z prepravy, ubytovania, stravovania a relaxovania turistov, ktorí by okrem zrejmého lákadla pochopili, akou krásnou krajinou je Slovensko. A teraz si predstavte, ako by tento systém pomohol našej ekonomike a ľuďom a kde by sme boli o 5 či 10 rokov.

Medicínske využitie

Konopa obsahuje minimálne 133 rôznych kanabinoidov. Kanabinoidy sú skupinou chemických zlúčenín, ktoré pôsobia na kanabinoidné receptory nachádzajúce sa v každom človeku a vyšších živočíšnych druhoch. Spolu tvoria kanabinoidný systém, ktorý ovplyvňuje vašu náladu, apetít, krátkodobú pamäť a bolesť.

Právny stav medicínskeho užívania marihuany. Zelená – legálne na predpis, modrá – legálne bez predpisu, sivá – ilegálne.

Najznámejším a najpsychoaktívnejším kanabinoidom je tetrahydrokanabinol (THC), ktorý výrazne dominuje nad inými kanabinoidmi, a to tak v konope indickej (cannabis indica), ako aj konope siatej (cannabis sativa). Konopa ho produkuje ako ochrannú látku proti negatívnym vplyvom z prostredia. Práve THC je zaujímavé pre rekreačných užívateľov marihuany, avšak má aj medicínske využitie. U pacientov, ktorí vďaka svojej chorobe strácajú chuť do jedla, čo samozrejme nepomáha ich liečbe, pomáha práve THC, ktoré zvyšuje chuť do jedla. Pacientom podstupujúcim chemoterapiu zase pomáha potlačiť nevoľnosť a potrebu zvracania. THC taktiež zmierňuje príznaky roztrúsenej sklerózy zmiernením bolesti, svalových kŕčov a iných symptómov. Výskum pri iných ochoreniach je zatiaľ nedostatočný, keďže bol dlhodobo brzdený politickými rozhodnutiami. Veľké množstvá THC však môžu spôsobiť stavy úzkosti, a tak by to s ním nemal nikto preháňať a už vôbec nie deti vo vývoji. Výskum negatívnych účinkov je zatiaľ taktiež nedostatočný.

Oveľa zaujímavejším kanabinoidom je kanabidiol (CBD), ktorý nemá psychoaktivitu ako THC (nie je z neho rauš, lebo sa neviaže na CB1 a CB2 kanabinoidné receptory, ktoré sa nachádzajú v našej centrálnej nervovej sústave a bunkách imunitného systému) a dokonca potláča psychoaktívne účinky THC. Pacienti, ktorí berú čisté CBD, nie sú teda ovplyvnení raušom a môžu normálne fungovať. Hlavným benefitom užívania CBD sú jeho antipsychotické účinky, a to konkrétne v potláčaní pocitu úzkosti (čiže pôsobí presne opačne ako THC). CBD pomáha bojovať proti zápalom, potláča chronickú bolesť a využíva sa pri liečbe epilepsie.

Čo sa týka budúcnosti, svet by sa mal zamerať na výskum účinkov všetkých kanabinoidov na rôzne choroby a ich symptómy. Slovenská republika by mala zlegalizovať medicínske využitie kanabinoidov a mala by rozbehnúť aj svoj vlastný výskum. Odopierať pacientom efektívnejšiu liečbu je nehumánne a pevne dúfam, že aspoň v tomto sa zhodneme. Cieľom je nahrádzať niektoré lieky na chemickej báze za lieky na prírodnej báze a ak to bude vhodné v súvislosti s diagnózou, radšej umožniť pacientovi, aby si svoju medicínu vypestoval sám, ako by mal zaťažovať rozpočet zdravotnej poisťovne.

Viac info:

http://www.konopa.sk

https://en.wikipedia.org/wiki/Cannabis

https://en.wikipedia.org/wiki/Legality_of_cannabis

https://en.wikipedia.org/wiki/Medical_cannabis

https://en.wikipedia.org/wiki/Tetrahydrocannabinol

https://en.wikipedia.org/wiki/Cannabidiol

15 facts you may want to know about CBD

https://www.facebook.com/olejvladimir/

Teraz najčítanejšie