Čakajú nás zápisy do škôlok, väčšina detí so zdravotným znevýhodnením sa opäť nedočká

Materské školy navštevuje menej ako polovica detí so zdravotným znevýhodnením
Na základe údajov Asociácie poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie je na Slovensku približne 14 000 detí so zdravotným znevýhodnením od 0 do 7 rokov.[1] Približne 5 500 z nich je vo veku, kedy by štandardne mali navštevovať materskú školu.[2] Ich počet v materských školách (MŠ) je však omnoho nižší. V školskom roku 2018/2019 dochádzalo do MŠ 2 221 detí s diagnostikovaným zdravotným znevýhodnením. To znamená, že podľa odhadov až 60 % detí so zdravotným znevýhodnením v súčasnosti MŠ nenavštevuje. Ich nízke zastúpenie na úrovni predškolského vzdelávania je zjavné aj pri porovnaní ich podielu na vyšších stupňoch vzdelávania. Kým v školskom roku 2018/2019 tvorili deti so zdravotným znevýhodnením 1,35 % všetkých detí v materských školách, v základných školách bol ich podiel takmer desaťnásobne vyšší (11,07 % zo všetkých žiakov).[3]

Len pätina bežných škôlok je pripravená na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením
Jedným z dôvodov nízkej miery zapojenia detí so zdravotným znevýhodnením do predškolského vzdelávania je nepripravenosť bežných materských škôl na ich vzdelávanie. Ako ukazuje graf nižšie, len pätina respondentov spomedzi riaditeliek, učiteliek, asistentov učiteľa a odborných zamestnancov v bežných materských školách, ktorí sa zúčastnili dotazníkového prieskumu To dá rozum, sa domnieva, že ich škola je pripravená na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. Nepripravenosť tohto stupňa vzdelávacej sústavy na začleňovanie detí so zdravotným znevýhodnením je ešte výraznejšia pri porovnaní s odpoveďami respondentov zo základných a stredných škôl.

Nízka miera pripravenosti materských škôl na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením môže vyústiť až do neschopnosti zabezpečiť dostupnosť vzdelávania v MŠ pre túto skupinu detí. Túto skutočnosť potvrdilo 37,1 % riaditeliek materských škôl, ktoré sa zúčastnili dotazníkového prieskumu. Zároveň na to poukazovali aj viaceré riaditeľky materských škôl v rámci kvalitatívneho zberu dát projektu To dá rozum: „Nemáme ani kvalifikovaný personál, ani priestory na to, aby sme poskytovali vzdelávanie deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s hendikepmi. Takže sú tu iba zdravé deti.“

Neschopnosť zabezpečiť podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením vedie k odmietaniu ich prijímania do materských škôl. Keďže ministerstvo školstva v prípade materských škôl „prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neukladá ako povinnosť“ [4], riaditeľ nemusí prijať dieťa so zdravotným znevýhodnením, pokiaľ na jeho vzdelávanie nemá vytvorené vhodné podmienky. Voči takémuto rozhodnutiu sa rodičia nemôžu odvolať, pretože sa naň nevzťahuje zákon o správnom konaní. Ako skonštatovala zástupkyňa organizácie, združujúcej rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, v prípade zamietavého rozhodnutia, „nemáte možnosť sa odvolať. Vy nemáte šancu, vymožiteľnosť práva neexistuje a rodičia sú vlastne na holičkách.“

Najväčšou prekážkou je príliš veľa detí v triedach
V rámci dotazníkového prieskumu To dá rozum boli identifikované viaceré prekážky, ktorým materské školy čelia pri podpore vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu, respondenti z bežných materských škôl za najväčšie problémy považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup kvôli vysokému počtu detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením, ako aj nepripravenosť učiteľov pre prácu s deťmi so ŠVVP.

Takmer dve tretiny respondentov (64,5 %) z materských škôl sa domnieva, že kvôli vysokým počtom detí v triedach nemajú vytvorené dostatočné podmienky na uplatňovanie individuálneho prístupu k deťom, ktorý je nevyhnutný pri začleňovaní detí so ŠVVP. Keďže v mnohých mestách a obciach sú v súčasnosti kapacity materských škôl naplnené na maximum, počet detí v triedach nezriedka dosahuje najvyššiu možnú hranicu. Na túto skutočnosť poukazovali aj viaceré riaditeľky v rámci individuálnych rozhovorov: „Ale ako to mám ja spraviť? Keď učiteľka má 23 detí v škôlke. Ako? To povedzte. Dá sa to?“

Podporné služby pre deti so špeciálnymi potrebami v škôlkach absentujú
Ďalším významným problémom z pohľadu respondentov z materských škôl je nedostatok asistentov učiteľa (45,8 %) a odborných zamestnancov (30,9 %), kvôli ktorým nie je možné zabezpečiť potrebné podporné služby pre deti so ŠVVP. V školskom roku 2018/2019 pôsobí celkovo len 183 asistentov učiteľa v 138 materských školách. To znamená, že asistenta má len 4,6 % zo všetkých materských škôl na Slovensku. Odborných zamestnancov je ešte výrazne menej, keďže v 3 001 škôlkach ich pracuje len 19. [3]

Vzhľadom na to, že materské školy sa nemôžu uchádzať o financovanie asistentov učiteľa od ministerstva školstva a zároveň nie sú prijímateľom navýšených prostriedkov na vzdelávanie detí so ŠVVP zo štátneho rozpočtu, zabezpečenie asistentov a odborných zamestnancov je výhradne na pleciach zriaďovateľov. Ako sa však vyjadrili viaceré riaditeľky materských škôl v rámci kvalitatívneho prieskumu, ochota financovať takéto náklady je zo strany mnohých zriaďovateľov pomerne nízka: „u mňa v materskej škole na asistenta nedostanem ani euro, mne by to musel dať zriaďovateľ a viete, zriaďovatelia nechcú na to dávať peniaze. […] Na základných školách je to hradené z ministerstva školstva, keď požiadajú. Ale my, čo sme originál kompetencie, tak nám na to štát peniaze nedá.“

Financovanie materských škôl ako originálnych kompetencií miest a obcí priamo z podielových daní spôsobuje problémy aj pri zabezpečení ďalších podporných opatrení (ako napríklad pomôcok či bezbariérovosti prostredia). Nedostatok financií v tejto oblasti považuje za problém až 28,5 % respondentov dotazníkového prieskumu To dá rozum spomedzi riaditeliek MŠ. Na základe vyjadrení riaditeliek materských škôl to tvorí priamu prekážku začlenenia týchto detí: „Ale ako ho má tá učiteľka alebo riaditeľka integrovať, keď nemá na asistenta, nemá na úpravu prostredia, nemá na úpravu pomôcok, nemá na vzdelávanie učiteľov, aby sa v tom smere teda vzdelávali. Tak, teraz mi povedzte, že ako ho ja mám zobrať?“

Na vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami nie sú pripravené ani učiteľky materských škôl
Ďalším problémom je nepripravenosť učiteliek na prácu s deťmi so špeciálnymi potrebami. Deklarovalo to 28,3 % respondentov dotazníkového prieskumu a zároveň na to poukazovali aj viacerí účastníci individuálnych rozhovorov. Slovami špeciálnej pedagogičky a učiteľky v MŠ, „neviem si to tu predstaviť, že kto by s nimi robil, proste tu chýba kvalifikovaný personál. Chýba to celoplošne, celoslovensky, pripravenosť tých učiteliek nie je.“ Na chýbajúce ďalšie vzdelávanie učiteliek materských škôl v oblasti práce s deťmi s rozmanitými potrebami poukazujú aj odpovede učiteliek MŠ v dotazníkovom prieskume projektu To dá rozum. Až 76,8 % učiteliek a učiteľov bežných materských škôl neabsolvovalo žiadne ďalšie vzdelávanie v tejto oblasti, no zároveň 66,3 % cíti potrebu sa ďalej vzdelávať.

Špeciálnych materských škôl je málo a bojujú tiež s mnohými problémami
Popri bežných materských školách majú deti so zdravotným znevýhodnením možnosť navštevovať špeciálne materské školy (ŠMŠ). V školskom roku 2018/2019 do 74 špeciálnych materských škôl dochádzalo 1 667 detí, teda 66,3 % z detí zo zdravotným znevýhodnením, navštevujúcich MŠ.[3] Aj táto možnosť je však vo viacerých ohľadoch problematická. Dostupnosť špeciálnych materských škôl v rámci Slovenska nie je rovnaká – až v 40 % okresov sa žiadna nenachádza. V prípade záujmu o umiestnenie dieťaťa do špeciálnej materskej školy tak mnohí rodičia s deťmi musia nezriedka dochádzať desiatky kilometrov alebo musia dieťa v útlom veku umiestniť na internát. Navyše, jednotlivé ŠMŠ sú väčšinou určené pre deti s konkrétnym druhom postihnutia, čo podľa vyjadrení rodičov detí so zdravotným znevýhodnením ešte zhoršuje ich dostupnosť. Zároveň, špeciálne materské školy sa na základe výpovedí respondentov v dotazníkovom prieskume stretávajú s podobnými problémami ako bežné materské školy. Rovnako pociťujú nedostatok asistentov učiteľa, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí a v dôsledku vysokých počtov detí nevedia vytvoriť dostatočné podmienky na individuálny prístup. Navyše, podľa respondentov zo ŠMŠ je problematická aj rozmanitosť potrieb detí v triedach, keďže do nich nezriedka dochádzajú deti s rôznym stupňom postihnutia.

Z pohľadu rodičov je v prípade ŠMŠ zároveň problematická aj izolácia a vyčleňovanie dieťaťa z bežnej skupiny rovesníkov. Ako to zhrnula mama dieťaťa zo špeciálnej materskej školy, možnosť navštevovať bežnú školu by pre ich rodinu znamenala, že „dcérka by nebola vytrhnutá z komunity rovesníkov v obci. Tiež možnosť pre zdravé detí plynule si vytvárať vzťahy s inak obdarenými deťmi. Možnosť pre mňa zapojiť sa pracovného pomeru a nie len robiť transportéra a byť stále uštvaná presunmi.“[5]

Cestou k zmene je odstránenie bariér v bežných MŠ
Hoci v súčasnosti bežné MŠ prijímajú deti so zdravotným znevýhodnením len v pomerne obmedzenej miere, v prípade zabezpečenia dostatočnej podpory by sa situácia mohla zmeniť. Naznačujú to výpovede respondentov z materských škôl v dotazníkovom prieskume To dá rozum, podľa ktorých je vhodnou formou vzdelávania pre deti s väčšinou typov znevýhodnenia bežná materská škola (bežná alebo špeciálna trieda). Vyčleňovanie detí so zdravotným znevýhodnením z materských škôl teda nie je spôsobené apriórnym odmietaním tejto skupiny detí, ale skôr konkrétnymi prekážkami, ktorým materské školy čelia. Cesta k riešeniu spočíva preto v odstránení bariér a vo vytvorení podmienok pre začlenenie detí so zdravotným znevýhodnením do bežných materských škôl.

Vylučovanie nemalej časti detí so zdravotným znevýhodnením z možnosti navštevovať materskú školu má totiž nepriaznivý dopad nielen na deti samotné, ale aj na ich rodiny. Deťom je odopieraná jedna z významných možností na rozvoj ich schopností, zručností, ako aj sociálnych vzťahov. Odmietnutie prijatia dieťaťa do materskej školy pre rodinu zasa často znamená, že jeden z rodičov zostáva s dieťaťom doma a rodina tak prichádza o jeho príjem, čo najmä v prípade domácností s jedným rodičom môže znamenať vážne existenčné problémy. A úlohou štátnych politík by predsa nemalo byť znásobovanie počiatočných znevýhodnení, ale naopak vytváranie rovných príležitostí pre všetkých. A to aj na úrovni predškolského vzdelávania.

Miroslava Hapalová,
analytička projektu To dá rozum

Článok je skrátenou verziou kapitoly Deti so zdravotným znevýhodnením v MŠ v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/19081119130001dnx1/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
[1] FRIČOVÁ, M., MATEJ, V., TICHÁ, E. Správa o stave včasnej intervencie na Slovensku. Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie, 2018. [cit. 2019-03-28]. Dostupné na: https://asociaciavi.sk/wp-content/uploads/2018/10/Spr%c3%a1va-o-stave-v%c4%8dasnej-intervencie-na-Slovensku-2018.pdf
[2] Štatistický úrad SR, 2019. DataCube – Demografia a sociálne štatistiky – rok 2018. [cit. 2019-02-02]. Dostupné na: http://datacube.statistics.sk/
[3] CVTI SR. Štatistická ročenka 2018/2019, [cit. 2019-02-12]. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia.html?page_id=9580
[4] MŠVVŠ SR, 2018. Prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materskej škole – aktualizácia (vypracované podľa právneho stavu platného od 01. 08. 2018). Číslo materiálu: 2018/10076:1-10A0. [cit. 2019-03-28]. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/files/8118_prijimanie-deti-na-predprimarne-vzdelavanie_aktualizacia-august-2018.pdf
[5] Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Zhrnutie výsledkov prieskumu medzi rodičmi detí so zdravotnými znevýhodneniami, 2017. Nepublikovaný materiál.