Nakoľko dôverujeme vede?

Keď agentúra Focus minulý rok (2018) robila prieskum verejnej mienky na reprezentatívnej vzorke (N = 1003) obyvateľov Slovenska, ukázalo sa, že Slovenskej akadémii vied úplne alebo skôr dôveruje až 71 % opýtaných, vďaka čomu sa umiestnila na najvyššom stupni dôveryhodnosti spomedzi skúmaných inštitúcií. SAV sa umiestnila dokonca ešte pred ozbrojenými silami SR, prezidentom SR a súdmi. Pre porovnanie, v USA sú vedci až na druhom mieste za armádou a skôr im dôveruje 76 % ľudí.

Zdroj

Tieto optimistické výsledky by mohli naznačovať, že Slováci vede skôr dôverujú. Je to však naozaj tak?

V roku 2018 sme aj my s kolegyňou Janou Bašnákovou v rámci Sociálnej analýzy Slovenska robili výskum na reprezentatívnej vzorke obyvateľov (N = 1012) Slovenska vo veku 18 až 86 rokov, v ktorom sme zisťovali, ako sú na tom Slováci a Slovenky s vedeckým myslením. Súčasťou výskumu bol aj dotazník anti-vedeckých postojov, vyvinutý Keithom Stanovichom a jeho kolegami [1], pretože postoje k vede okrem iného súvisia s osvojovaním si presných vedeckých informácií. Dotazník anti-vedeckých postojov meria, aký postoj má človek k vedeckým poznatkom. Rozmenené na drobné meria to, nakoľko sa človek spolieha na empirické dôkazy alebo intuíciu, aby odôvodnil svoje presvedčenia a konanie, a teda sa dá z neho odvodiť, nakoľko daný človek dôveruje, že veda nám poskytuje adekvátny a najmä spoľahlivý spôsob poznávania. Ako príklad môžeme uviesť mieru súhlasu s výrokom: „Neprikladám veľkú váhu „vedeckým faktom”, pretože vedecké fakty možno použiť na dokázanie takmer hocičoho.“

Na základe súčtu bodov všetkých odpovedí sa ľudia rozdelia do 6 skupín podľa toho nakoľko dôverujú vede ako spoľahlivému zdroju informácií, najmä ak sú v rozpore s vlastnou intuíciou. Zistili sme, že až 32.5 % ľudí sa nachádzalo v skupine s najnižšou dôverou voči vede (čiže s najvyššími anti-vedeckými postojmi), kým tých, čo majú najpozitívnejšie postoje k vede bolo len 7.7 %. Spolu až dve tretiny ľudí (68.9 %) mali skôr anti-vedecké postoje a pri konflikte medzi tým, čo im hovorí „sedliacky rozum“ či intuícia a veda, sa radšej priklonia k „sedliackemu rozumu“.

Zdá sa teda, že kým vedci a vedecké inštitúcie požívajú pomerne veľkú dôveru verejnosti, tá istá verejnosť v skutočnosti celkom nedôveruje tomu, že vedecké poznanie, ktoré tieto inštitúcie a ľudia generujú, je spoľahlivejšie ako múdrosti starých materí.

Nedôvera voči vede a anti-vedecké postoje sú problematické aj z hľadiska našich ďalších výsledkov. Ľudia s najnegatívnejším postojom k vede dosahovali najhoršie výsledky v teste vedeckého myslenia, v teste vedeckých poznatkov, kognitívnej reflexie (toho, nakoľko dokážu potlačiť intuitívnu no nesprávnu odpoveď a rozmýšľať nad správnou odpoveďou), ochote k namáhavému mysleniu a v úlohách PISA (ktorými sa u nás testujú ôsmaci).

Pri pohľade na demografické charakteristiky sa ukazuje, že štatisticky významne negatívnejšie postoje voči vede majú skôr ženy ako muži, ľudia s nižším vzdelaním a s nižším príjmom. Nezistili sme rozdiely z hľadiska veku ani kraja.

V inom výskume (nepodložených presvedčení [2]) sa zas ukázalo, že 4.8 % ľudí na Slovensku pokladá globálne otepľovanie za vedecký mýtus,  až 35.3 % ľudí verí, že farmaceutické firmy zatajujú liek na rakovinu, 4.1 % verí, že Zem je plochá, 9.2 % že očkovanie škodí, 16.8 % uznáva alternatívne metódy liečenia rakoviny za účinné, na chemtrails verí 12.6 % ľudí a v účinnosť homeopatie 16.8 %. Ak by sme medzi nich zarátali aj ľudí, ktorí zaškrtli možnosť „skôr súhlasím“, tak sú čísla ešte vyššie. Ak by sme sa cez tieto dáta chceli pozrieť na dôveru vede a ako ukazovateľ si zobrali percento ľudí, ktoré úplne odmietajú pseudovedecké vysvetlenia niektorých fenoménov, v závislosti od konkrétnej témy to je približne iba 7.6 % ľudí, ktorí neveria, že existuje liečba na rakovinu, ktorú nám farma firmy taja, 35.9 % tých, ktorí dôverujú očkovaniu, až po 50.8 % ľudí, ktorí nespochybňujú globálne otepľovanie či tvar zeme (67.1 % ).

Z týchto výsledkov sa dá odvodiť (bolo by to však nutné ešte otestovať), že ľudia skôr dôverujú výsledkom prírodných vied (resp. ich najmenej spochybňujú), kým výsledky medicínskych a spoločenských vied sú spochybňované väčším percentom ľudí. Môže to súvisieť s tým, že mnohé fyzikálne javy si môžeme akoby overiť sami vlastnými zmyslami (otepľuje sa), alebo dôkazy pre ne sa považujú za zrozumiteľnejšie (fotka Zeme z vesmíru), kým v medicínskych a spoločenských vedách sú často merané veci ovplyvňované mnohými faktormi a aj tie navyše ovplyvňujú to, čo skúmame, len s určitou pravdepodobnosťou, takže výsledky môžu byť často náročnejšie na pochopenie (napr. že každý druh rakoviny môže byť spôsobovaný rôznymi faktormi, že liečba je pri rôznych druhoch iná, každý typ má inú prognózu úspešnosti a pod.).

Hoci celkovo je na Slovensku asi viac ľudí, ktorí vede v rôznej forme skôr dôverujú, existuje nezanedbateľné percento ľudí, ktorí z rôznych dôvodov považujú vedu len za ďalší nástroj klamania a zotročovania ľudí. Odráža sa za tým poväčšine veľké nepochopenie toho, ako veda v súčasnosti funguje (je kolaboratívna, má kontrolné mechanizmy, ktoré do veľkej miery vylučujú pravdepodobnosť zámerných konšpirácií a utajovania „nepohodlných“ dôkazov), ale tiež toho, čo možno považovať za dostatočne spoľahlivé dôkazy. Vedecké myslenie nie je intuitívne – naopak, mnohé postupy, ktoré vedci používajú, aby zabezpečili spoľahlivosť svojich zistení, vznikli práve ako „protilátka“ na mnohé chybné intuície. Odmietanie a nedôvera voči vede ide ruka v ruke s nižšou vedeckou gramotnosťou, ktorá by práve mohla pomôcť aj týmto ľuďom kritickejšie  vyhodnocovať informácie o svete okolo seba.

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-16-0153. Podporu tejto práci poskytol aj Inštitút strategických analýz SAV v rámci projektu Sociálna analýza Slovenska.

Vladimíra Čavojová
Autorka pôsobí ako samostatná vedecká pracovníčka v
Ústave experimentálnej psychológie CSPV SAV

Zoznam použitých zdrojov:

[1]        Stanovich, K. E. (2016). The Comprehensive Assessment of Rational Thinking. Educational Psychologist, 51(1), 23–34. https://doi.org/10.1080/00461520.2015.1125787

[2]         Halama, P. (2018, September). Konštrukcia a psychometrické vlastnosti Škály epistemologicky nepodložených presvedčení. Paper presented at Sociálne procesy a osobnosť 2018, Stará Lesná, Slovak Republic.

Ilustračný obrázok zverejnený so súhlasom autora – autor Ján Kurinec.