Denník N

Čo prinesie nový program Erasmus+ ?

Podľa údajov Európskej komisie dostal jeden z troch stážistov z programu Erasmus+ ponuku zamestnania od spoločnosti, v ktorej stážoval. Po piatich rokoch od skončenia štúdia je miera nezamestnanosti mladých ľudí, ktorí študovali alebo pracovali v zahraničí, o 23 percent nižšia. Súčasný program Erasmus+ prebieha od roku 2014 do 2020. Čo nás teda v budúcnosti čaká?

Počas svojho viac ako desaťročného pôsobenia v pozícii inštitucionálneho koordinátora programu Erasmus+ som sa stretol s rôznymi bariérami, ktoré študentom znemožňovali zúčastniť sa vzdelávacích programov za hranicami Slovenska. Dôvody sú širokospektrálne: od zdravotných až po sociálne. Finančná podpora študijných pobytov v zahraničí v rámci programu Erasmus+ postačuje zdravým, finančne nezávislým študentom maximálne na pokrytie nákladov na ubytovanie. Vreckové im často poskytujú rodičia alebo si vedia vypomôcť príležitostnými brigádami a sociálnymi štipendiami.

Uchádzači bez finančného zázemia alebo s postihnutím to jednoducho nemajú ľahké. Nedostupnosť Erasmu pre menej „šťastné“ skupiny bola vždy predmetom kritiky. Únia vraj financuje štúdium už tak privilegovaným jedincom, ktorí si ho v zahraničí môžu dovoliť sami.

Hodnota celého programu sa preto odvíja od toho, ako sú jeho financie použité a či nevytvárajú duplicitu k prirodzenej mobilite. Na konci februára 2019 sa vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie (CULT) v Európskom parlamente preto rozhodlo, že nový Erasmus+ 2021-2027 bude viac myslieť na všetkých tých, ktorí doposiaľ nemali možnosť rozvíjať sa za hranicami svojej domovskej krajiny. To, že to Európsky parlament myslí vážne, dokazuje aj plánované trojnásobné navýšenie rozpočtu v nadchádzajúcom období.

Ako má teda Erasmus+ vyzerať po roku 2020?

  • Granty z programu Erasmus nikdy nestačia na úplné pokrytie nákladov študentov. Cieľom je preto uľahčiť zapojenie ľudí, ktorí majú iba obmedzené možnosti. Majú sa rozšíriť podporné opatrenia ako jazykové kurzy, administratívna podpora, spolupráca so sociálnymi pracovníkmi a orgánmi.
  • Ľudia z finančne znevýhodneného prostredia by mali dostať možnosť finančnej podpory ešte pred začatím programu.
  • Mobilita učiteľov bude po novom rozšírená o cieľ motivovať a vzdelávať marginalizované skupiny.
  • Vytvorenie stredísk pre odbornú prípravu – nadnárodné platformy poskytujúce odbornú prípravu.
  • Väčší dôraz aj na málo kvalifikovaných dospelých, celoživotné vzdelávanie či žiakov nižšieho stupňa vzdelávania.

Je tiež vidieť snahu o odstránenie nadbytočnej administratívy, a to hlavne pre menšie organizácie. Každý absolvent Erasmu si určite pamätá, koľkými byrokratickými „papierovačkami“ si musel prejsť. Nóvum ale spočíva predovšetkým v snahe zabezpečiť rovnosť šancí a búraní ekonomických, sociálnych a kultúrnych bariér. Ide o jasný odkaz EÚ, že Erasmus už nemá byť iba pre vyvolených. Predmetom debát však ostáva, či bude sociálna inklúzia v praxi vlastne aplikovateľná a či sa má miešať s cezhraničnou mobilitou. Veľmi tak bude záležať na tom, akým spôsobom sa tento nový aspekt zapracuje na úrovni členských štátov.

Pôsobím v pozícii katedrového koordinátora programu Erasmus+ na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Prioritou mojej agendy je pomoc osobám so zdravotným a sociálnym znevýhodnením, deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a deťom vyrastajúcim bez rodičov. V blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu kandidujem za Slobodu a Solidaritu na 9. mieste.

Teraz najčítanejšie

Michal Kozubík

Mám to šťastie, že moja práca je zároveň moje hobby. Takmer dvadsať rokov sa venujem pomoci núdznym a pohybujem sa na poli sociálnej práce. Táto profesia v sebe spája staroslivosť o ľudí na križovatkách života a vedecký život. Je skvelé vidieť ako sa vaše výskumné zistenia môžu pretaviť do praxe a byť na osoh iným.