Denník N

Môže Čaputová zložiť prezidentský sľub do rúk sudkyne Baricovej?

Bola dlhodobá blokácia Ústavného súdu plánovaná už na jeseň? Možno áno – a nechceným dôsledkom je, že Andrej Kiska sa s vymenovaním nového predsedu Ústavného súdu nemusí ponáhľať…

Januárový blog bývalého predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka vyvolal búrku, ktorej dôsledkom bol viac-menej celospoločenský konsenzus o nutnosti vymenovania nového predsedu Ústavného súdu ešte pred inauguráciou nového prezidenta. Dôvodom je znenie článku 101 ods.7 Ústavy, podľa ktorého novozvolený prezident skladá sľub do rúk predsedu Ústavného súdu.

Vtedy platná úprava zákona 38/1993 o organizácii Ústavného súdu síce v §8 ods.2 hovorila o zastupovaní predsedu a podpredsedu najstarším sudcom Ústavného súdu, toto zastupovanie sa však týkalo situácie, ak predseda aj podpredseda boli neprítomní. A bolo teda právne sporné, či sa za neprítomnosť dá považovať aj situácia, ak predseda alebo podpredseda nie je vôbec, keďže ešte nebol do funkcie ustanovený. Preto bolo logické očakávať od prezidenta Kisku že vymenuje predsedu Ústavného súdu aj z neúplnej zostavy sudcov, inak by sa o prezidentské právomoci podelili predseda vlády Peter Pellegrini a predseda Národnej rady Andrej Danko.

Medzičasom však nadobudli účinnosť ustanovenia zákona 314/2018, ktorý od 1. marca pôvodný zákon o organizácii Ústavného súdu úplne nahrádza. Znenie §4 upravujúce pôsobenie predsedu Ústavného súdu v odseku 3 explicitne hovorí, že zastupovanie výkonu neodkladných úloh služobne najstarším sudcom (toho času sudkyňa Jana Baricová) sa vzťahuje aj na situáciu, ak do funkcie predsedu a podpredsedu nebol nikto vymenovaný. Tieto úlohy sú pritom definované hneď v predošlom odseku, a medzi nimi je aj úloha prijíma sľub zvoleného kandidáta na funkciu prezidenta.

Iste, uvedené znenie pripúšťa polemiku o tom, čo presne znamená pojem neodkladné úlohy. Je prijatie sľubu novozvoleného prezidenta úlohou neodkladnou? A je to vôbec úloha, alebo právomoc, a ak právomoc, vzťahuje sa na ňu zastupovanie služobne najstarším sudcom? Ako neprávnik tieto nuansy posúdiť neviem. Ak by to mohol byť problém, prezident môže spomedzi existujúcich štyroch ústavných sudcov vymenovať iba podpredsedu Ústavného súdu a menovanie predsedu ponechať na čas keď bude Ústavný súd v plnom trinásťčlennom zložení. Že podpredseda može vykonávať všetky právomoci predsedu, je zrejmé zo znenia §5 ods.1.

Tento nový zákon bol schválený ešte 24. októbra 2018. Núka sa otázka, prečo predkladatelia cítili potrebu doplniť ustanovenia týkajúce sa zastupovania predsedu ÚS explicitne aj na situáciu, ak predseda nie je vymenovaný. Keďže sa už vtedy okolo toho nestrhla vášnivá polemika, predpokladám, že to bolo do zákona prepašované podobne ako čarovné slovíčko „iba“ v čerstvej novele zákona o štátnych symboloch. A určite je namieste otázka či ide o náhodu, alebo už v októbri mali predkladatelia pripravený plán jednak na blokáciu Ústavného súdu minimálne do inaugurácie nového prezidenta, ako aj na rezerváciu kresla predsedu Ústavného súdu pre kandidáta vymenovaného za sudcu až novozvoleným prezidentom. Ak v tom bol úmysel, plán nevyšiel. Namiesto prezidenta budeme mať prezidentku, a nebude ňou „náš človek“.

Teraz najčítanejšie

Juraj Chovan

Som úplne normálny chalan ktorý chce žiť v úplne normálnej krajine. (A naivne verím že raz v takej žiť aj budem.)