Denník N

Slováci už svoj pamätník neznámeho vojaka majú. Sú dokonca dva.

Národní památník na Vítkově počas osláv 97. výročia vzniku Československa.
Národní památník na Vítkově počas osláv 97. výročia vzniku Československa.

O pamätníkoch neznámeho vojaka a vojnových cintorínoch, ktoré nechceme vidieť.

Snahy o vybudovanie pamätníka neznámeho vojaka v Bratislave za 820 tisíc € sú poburujúce. Vláda, na čele so zástupcami strany SNS (ktorí zrejme určujú domácu a zahraničnú politiku Slovenska), už vyriešila všetky problémy Slovenska a zamyslela sa, čo s voľným časom. Už len vymyslieť niečo, kde nalejeme množstvo peňazí a raz za rok si tam postojíme a získame oddanosť národne cítiacich voličov.

Nuž, drahá vláda, my už svoj pamätník neznámeho vojaka máme a sú dokonca dva. Prvý sa nachádza v Košiciach. To je metropola východného Slovenska, ktoré si istý poslanec predstavuje ako čiernu dieru a časom zistil akurát to, že na východe existuje Ústavný súd. Drahá vláda, v Košiciach sa nachádza Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka, ktorý by si zaslúžil skrášlenie. Tam sa môžete chodiť klaňať. O výstavbe Pamätníka bolo rozhodnuté ešte počas krátkeho obdobia slobody, ktoré u nás panovalo po Druhej svetovej vojne, a tak ho nemôžeme brať ako oslavu komunistov, aj keď obsahuje päťcípu hviezdu. O nej sa dá diskutovať, ale podstatné je, že pamätník stojí, vy ho chcete podviesť a urobiť si ďalší.

Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka v Košiciach

Slováci majú ešte jeden pamätník neznámeho vojaka a nachádza sa v matičke Prahe. Jedná sa o významnejší pamätník, ako je ten v Košiciach a bude aj významnejší ako ten váš… pred Úradom vlády.

Na Vítkove v Prahe sú uložené pozostatky neznámeho vojaka z Bitky pri Zborove a neznámeho vojaka z Bitky o Dukliansky priesmyk. Tieto bitky mali kľúčový charakter vo vytvorení a obnovení Československa.

Československý znak na Vítkove

Bitka pri Zborove bola z pohľadu Prvej svetovej vojny (alebo Veľkej vojny) nevýznamná, ale pre Čechov a Slovákov mala štátotvorný charakter. Informácie o veľkom víťazstve našich krajanov sa presekali aj cez Rakúsko-Uhorskú cenzúru a dostali sa k bežným ľuďom. Slováci a Česi vedeli, že kdesi na Ukrajine sa mlátia naši ľudia za náš budúci štát. Všimli si to aj mocnosti a Bitka pri Zborove sa stala katalyzátorom našich snáh o svojbytnosť.

Pamätník a spoločný vojnový hrob v tvare zemľanky v obci Kalynivka (kedysi Cecová) na Ukrajine, kde sú pochovaní padlí Čechoslováci z Bitky pri Zborove.

Tým samozrejme nechcem zmenšovať dôležitosť Československých légií v Taliansku a Francúzsku, ktoré sa rovnako bili za tie isté ciele. Nechcem taktiež zmenšovať snahy našich krajanov na našom území alebo Čechov, Slovákov a Rusínov v USA a už vôbec nie snahy Štefánika, Beneša a Masaryka, ktorí dali našim požiadavkám tvár. Bitka pri Zborove však zažiarila, započala Kult legionárov a ich večné bratstvo.

Pamätník uctievajúci si legionárov a Prvý československý odboj mal stáť práve na Vítkove. Budova bola dostavaná v roku 1933 práve v miestach, kde kedysi počas Bitky na Vítkove z roku 1420 stála palisáda, ktorú sa snažili obsadiť križiacke vojská Žigmunda Luxemburského a totálne pohoreli vďaka odhodlanosti obyvateľov Prahy, Husitov a ich veliteľa, Jána Žižku z Trocnova. Preto sa na Vítkove nachádza aj tretia najväčšia bronzová socha na svete, ktorá znázorňuje Jána Žižku s jeho weapon of choice, palcátom. Toto sú aj naše dejiny. Naši predkovia bojovali na strane Žigmunda v uhorských radoch, pričom niektorí mohli byť v Prahe a chopili sa cepov. Každopádne, Česi a Slováci si uctievali pamiatku Jána Žižku tým, že počas Druhej svetovej vojny po ňom pomenovávali svoje vojenské jednotky (a tank), a tým sa stal Ján Žižka aj našim hrdinom. To len na vysvetlenie, prečo je prítomnosť jeho sochy v poriadku a nebráni členom našej drahej (skutočne drahej…) vlády, aby sa tam chodila klaňať našim neznámym vojakom.

Národní památník na Vítkově, Praha

Česi, Slováci a Rusíni sa z pamätníka netešili dlho, lebo prišla Druhá svetová vojna, stal sa z neho sklad a Nacisti ho poškodili. Kľúčovou bitkou Druhého československého odboja bola Bitka o Dukliansky priesmyk. Tým samozrejme nechcem znižovať dôležitosť bojového nasadenia našich predkov vo Francúzsku, Británii, Sýrii, Palestíne, Egypte, Líbyi, Juhoslávii, Poľsku, Taliansku, Atlantiku, Pacifiku, Sovietskom zväze a v domovine, ale na Dukle prebehla najkrvavejšia bitka v československej histórii a je dôležité si pripomínať jej obete, ktorých mená poznáme alebo nepoznáme. Práve preto bol v roku 1949 na Vítkove pochovaný neznámy československý vojak z Bitky o Dukliansky priesmyk.

Po nástupe Stalinizmu v Československu sa pamätník stal miestom pochovávania komunistických pohlavárov. Komunisti vnútornú časť počmárali komunistickými výjavmi pracujúceho ľudu a bol tu dokonca pochovaný krvavý Klement Gottwald a z pamätníka sa stalo jeho mauzóleum. V tom čase vznikol na Letnej pamätník určený Stalinovi, ktorý ľudia nazývali Fronta na maso, lebo pripomínal smutne známe rady pred obchodmi. Zlomový bod prišiel v roku 1962, keď bola Fronta na maso zbúraná a bolo zrušené aj mauzóleum na Vítkove a Gottwaldove pozostatky boli spopolnené. Nežnou došlo k vyčisteniu pamätníka od zvyšných komunistických pohlavárov a začalo sa dumať nad tým, čo bude s pamätníkom ďalej.

V hlavnej budove sa nachádza stála expozícia Križovatky českej a československej štátnosti, čiže expozícia aj našej histórie. Od roku 2010 je v pamätníku pochovaný aj neznámy československý vojak z Bitky pri Zborove, čím sa konečne naplnil zámer celého pamätníka. Na Vítkove teda stojí aj náš pamätník, pochovaní sú tam aj naši neznámi vojaci a tam by si sa mala klaňať, moja drahá vláda. Kto by mal záujem Vítkov navštíviť, odporúčam mu pozrieť sa aj do Armádneho múzea, ktoré sa nachádza pod Vítkovom a sú v ňom expozície našich spoločných vojenských dejín, pričom vstup je voľný.

Expozícia Křižovatky české a československé státnosti

820 tisíc €. Asi už nemáme problém so zdravotníctvom… asi je naše školstvo už na najvyššej možnej úrovni… asi nepotrebujeme zdroje na vedu a výskum. Nechápte ma zle, komunista Marek Čulen si nezaslúži, aby mal sochu a už tobôž nie pred Úradom vlády. Namiesto nej by malo vyrásť niečo pekného… napríklad niekoľko stromov…

Keď už si chcete uctiť našich bojujúcich predkov, čo tak zainvestovať do vojnových cintorínov, ktoré sú v zúboženom stave? V mojom rodnom Liptovskom Mikuláši sa nachádza najväčší československý vojnový cintorín na našom území. To, že k nemu Ministerstvo obrany postavilo pomník vojakom, ktorí padli v zahraničných misiách, je len ďalším prejavom nekompetentnosti ľudí z SNS, ktorí ovládajú Ministerstvo obrany. Takýto pomník nemá čo robiť na Háji Nicovô, ktoré je nasiaknuté československou a nemeckou krvou a je na ňom pochovaných skoro 1400 našich vojakov. Pomník mal stáť pri Vojenskej akadémii, alebo sa mu malo vytvoriť samostatné a dôstojnejšie miesto.

Pamätník na československom vojnovom cintoríne v Liptovskom Mikuláši

Ale späť k vojnovému cintorínu, ktorý zmenou právnych predpisov prešiel od slabej starostlivosti zo strany mesta k slabej starostlivosti zo strany štátu. Vojnové cintoríny majú mať trávnik, že by sa na ňom dal hrať golf a po celom svete sa pravidelne kosia práve preto, aby boli zvýraznené hrobové miesta a ich početnosť. Pamätám si časy, keď hroby nebolo vôbec vidieť a aj dnešná situácia je ďaleko od ideálu. Plot cintorína je už roky rokúce poškodený a nikoho z kvázi národovcov to netrápi.

Slovensko bolo počas Druhej svetovej vojny oslobodené Červenou armádou, dvoma rumunskými armádami a 1. československým armádnym zborom. Máme morálnu povinnosť starať sa o cintoríny týchto síl, avšak s poľutovaním musím uznať, že na to zvysoka kašleme. Na Slovensku sa nachádza šesť nemeckých vojnových cintorínov, o ktoré sa stará samotné Nemecko. Každému odporúčam, aby ich navštívil a sami pochopíte, ako má vyzerať vojnový cintorín. Do nemeckých vojnových cintorínov bolo značne investované a sú pravidelne udržiavané.

Nemecký vojnový cintorín vo Važci

Sovietske vojnové cintoríny sa rozpadajú a sú len smutným mementom nášho nezáujmu. Zvolen je špeciálny tým, že sa v ňom nenachádza len najväčší sovietsky cintorín na Slovensku s telami vyše 17 tisícov vojakov a dôstojníkov, ale hneď vedľa neho sa nachádza najväčší Rumunský vojnový cintorín, kde je pochovaná drvivá väčšina Rumunov, ktorí padli pri oslobodzovaní našej krajiny, t.j. približne 10 a pol tisíca vojakov a dôstojníkov. Pamätník na tomto cintoríne sa postupne rozpadáva.

Pamätník na Rumunskom vojnovom cintoríne vo Zvolene

Nezáujmom o vojnové cintoríny našich osloboditeľov voči nim prejavujeme našu neúctu a práve tam by mohli ísť zdroje, ktoré chce vláda (na čele s SNS) tak nutne minúť.

 

 

Teraz najčítanejšie