Denník N

Cestovný ruch – priorita. Naozaj?

Cestovný ruch je prioritou každej vlády. Bohužiaľ, iba na papieri. Pravidelne počúvame, že Slovensko má veľký potenciál na rozvoj cestovného ruchu. Tak sa pozrime, na niekoľkých príkladoch, ako tento potenciál využívame v praxi.

Inštitucionálne ukotvenie cestovného ruchu

K tejto oblasti sa dlhodobo staviame ako k nechcenému dieťaťu. Najprv bola sekcia cestovného ruchu zablúdená na ministerstve hospodárstva. Potom to vyzeralo, že agenda prejde pod rezort kultúry, aby nakoniec skončila na ministerstve dopravy. Ešte horšie dopadla agentúra cestovného ruchu (SACR). Keď sa minuli finančné prostriedky z eurofondov na jej činnosť, kompetentní jednoducho agentúru zrušili. Fakt, že to bolo  v rozpore s programovým vyhlásením vlády, už nikto neriešil. („Prostriedkom k tomuto kroku bude aj podpora destinačného manažmentu cez oblastné organizácie cestovného ruchu a aktívna prezentácia Slovenska prostredníctvom aktivít Slovenskej agentúry pre cestovný ruch.“ citát z programového vyhlásenia vlády).

Cestovný ruch potrebuje svoju vlastnú inštitúciu. Túto agendu si  oslovil predseda parlamentu Andrej Danko. Riešenie vidí vo vytvorení samostatného ministerstva obohateného ešte o agendu športu. K tomu návrhu sa pripojil aj Boris Kollár a nedávno aj KDH. Toto odvetvie hospodárstva si zaslúži samostatné postavenie, avšak ministerstvo s dvoma sekciami je prílišný luxus. Priestor sa skôr vytvára na úrade vlády, resp. v agende niektorého z podpredsedov vlády. „Odtrhnutie“ športu od školstva sa nejaví ako najlepšie riešenie. Nielen z historických dôvodov, ale najmä z praktického prepojenia primárneho a sekundárneho vzdelávania so športom. Zároveň je nevyhnutné opätovne zriadiť agentúru na podporu cestovného ruchu. Tak, ako to je vo všetkých krajinách EÚ, ktoré aktívne podporujú cestovný ruch. Príkladom, ako to urobiť, môžeme čerpať v krajinách V4 alebo v Rakúsku. Nemusí sa vôbec jednať o veľkú organizáciu. Primárne musíme vytvoriť kvalitný tím ľudí schopných analyzovať, vyhodnocovať štatistické dáta a rozumieť tvorbe stratégii. Marketingovú komunikáciu je potom možné riešiť outsourcingom.

 

Podpora oblastných organizácii

Vznik a fungovanie oblastných organizácií cestovného ruchu je na slovenské pomery priam revolučný počin. Podľa zákona je ich hlavným cieľom vytvárať podmienky na rozvoj cestovného ruchu na svojom území. Od roku 2012 môžu aktívne čerpať finančné prostriedky od štátu na princípe „koľko vložíš, toľko dostaneš.“ Horná hranica výšky dotácie je odvodená od výšky vybranej dane. Každá organizácia je povinná mať vypracovanú vlastnú koncepciu (stratégiu) rozvoja. Základný model fungovania je teda nastavený správne. Problém nastáva, ako zvyčajne, v aplikačnej praxi. Podmienky uvoľňovania prostriedkov sú nastavené tak, že z manažérov organizácií robia skôr byrokratov a účtovníkov. Dlhodobé plánovanie je nepredstaviteľné. Žiadosť o podanie dotácie nie je možné podať skôr ako v polovici marca príslušného roka. Potom nastáva proces vyhodnocovania a vzájomnej komunikácie medzi žiadateľom a ministerstvom. Financie na účtoch organizácií sa objavia niekedy v polovici roka. V prípade prostriedkov určených na kapitálové výdavky hovoríme o druhej polovici roka! Zástupcovia cestovného ruchu musia tŕpnuť šesť mesiacov, či vôbec budú môcť počítať s dotačnými zdrojmi. V dôsledku tohto nekoncepčného nastavenia je činnosť OOCR  v prvých mesiacoch roka zbytočne limitovaná a jej pracovníci demotivovaní.

Na druhej strane netreba hľadať chybu len na strane ministerstva. Niektoré oblastné organizácie, a najmä ich predstavitelia zo strany samosprávy, si radi zamieňajú podporu a tvorbu produktov cestovného ruchu s volebnými a kultúrno-spoločenskými aktivitami. Cieľovou skupinou nie sú potenciálni návštevníci, ale miestni obyvatelia – voliči. Predstava volených predstaviteľov, bez ohľadu na úroveň riadenia štátu, že rozumejú všetkému, vrátane cestovného ruchu, je tiež prvok, ktorý nerobí dobré meno oblastným organizáciám.  K predchádzaniu týchto problémov by stačilo urobiť nasledovné:

  1. Povinnosť predkladať žiadosti o dotáciu do 30.9. predchádzajúceho roka
  2. Zaviesť povinné híringy, kde žiadatelia budú mať šancu obhájiť svoje projekty a ich súlad so svojou stratégiou rozvoja cestovného ruchu (mesiac október, november)
  3. Po ukončení híringov by ministerstvo urobilo rozhodnutie o pridelení / nepridelení finančných zdrojov a pristúpilo k podpísaniu zmlúv (december)
  4. Po Novom roku, v mesiaci január sa uvoľnenia finančné prostriedky

 

Stop experimentom

V roku 2014 Ministerstvo dopravy veľkolepo oznámilo začiatok projektu v ktorom kvalitu služieb v cestovnom ruchu bude analyzovať KMPG za niečo viac ako 100 tisíc eur. Analýza sa mala zamerať  na kvalitu služieb v turistických informačných centrách, hotelierstve, ale aj v zimných lyžiarskych strediskách či na kúpaliskách a v akvaparkoch. „Naším cieľom je predovšetkým zlepšiť kvalitu služieb v cestovnom ruchu,“ písalo ešte pri vyhlasovaní tendra ministerstvo dopravy. Súčasťou zákazky bolo okrem analýzy aj vypracovanie národného štandardu kvality služieb cestovného ruchu na Slovensku, a to na základe kúpenej zahraničnej licencie, ale aj z výstupov z analýzy kvality služieb. Treťou časťou zákazky bola tvorba značky, čiže branding Národného systému kvality služieb cestovného ruchu.

A aký je výsledok? Po necelých dvoch rokoch prípravy ministerstvo pristúpilo k zavádzaniu Slovenského systému kvality služieb v cestovnom ruchu. Ak chcete vidieť, ako tento systém funguje, môžete si pozrieť webovú  stránku  http://www.systemkvalitycr.sk . Áno, nie je tam nič. Teda takmer nič. Takto pristupujeme k podpore cestovného ruchu v praxi.  Treba povedať, že našťastie firma už nepokračovala v tretej časti zákazky a to je branding. A možno aj áno, len nikto si to nevšimol.

V cestovnom ruchu je veľa roboty. Nielen na strane samotných podnikateľov v tomto segmente, ale hlavná úloha spočíva na volených zástupcoch realizovať systémové kroky, ktoré nebudú spočívať len v marketingových vyhláseniach alebo v riadených rozhovoroch.

Teraz najčítanejšie

Štefan Škultéty

Zaujímam sa o zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku. Venujem sa témam ako obranný priemysel, čerpania euro fondov, fungovanie samosprávy, marketing,  manažment cestovného ruchu a v profesionálnom športe.