Denník N

2 krát nájdený telefón a ukradnuté vajíčka…

Hneď na úvod… Ďakujem dobrému človeku z Viedne, ktorý mi minulý týždeň vrátil telefón.

Fakt skvelovovové!

Môj telefón som vo Viedni stratila presne 2 krát… (-:

Raz som ho nechala v jazykovej škole, druhý krát v obchode. Bol to taký podivný deň… Bolo toho veľa – čo som pred operáciou zubov mala v makovici.

Taká explózia….

Booooom….

Skoro ako vulkán, ktorý musí v jednom momente vychrliť lávu, lebo exploduje…. (-: Alebo ako pokazený tlakový hrniec, ktorý v jednej chvíli vybuchne….

V jazykovke som svoj mobil nechala na toalete. Hneď ako som odišla, chcela som sa pozrieť na to, koľko je hodín. A tu mi došlo, že som ho tam skrátka zabudla….. Takto som sa naučila, že mobil nenájdete pod slovom „Telefon“, ale je to iba „Handy“. Niet nad skúsenosť v teréne…….

Druhý krát som ho zabudla v obchode… ostal na pultíku pri pokladni…… Vrátila som sa poňho, ale nebol tam…… Veľmi komunikatívna pani mi vravela, že dotyčný ho vrátil dole na „informácie“…

Bol tam…….

Moja smola však pokračovala….

Večer som čakala na vlak do Prahy …… a potrebovala som si nabiť telefón, lebo som mala iba 3% baterky.

Opýtala som sa teda jednej milej pani, ktorá si prisadla ku mne v časti fastfoodov – kde najdem nabíjačky? Tato pani hneď oslovila skupinu turistov z vedľajšieho stola… Táto partia prekvapivo ochotne a rýchlo vytiahla cestovnú nabíjačku, že mi ju požičajú. Problém bol však v koncovke.

No do prdele… Nesedela )-:

Medzitým sme sa s touto milou pani porozprávali, ako sa zmenila za posledné roky Viedeň, viedenčania sú na tieto pomery pomerne zvyknutí, táto pani ma celkovo prekvapila svojou otvorenosťou. Pekne rozprávala o Morave a aj Prahe a pochválila mi moju nie celkom gramaticky správnu nemčinu…  Zaželala mi pekný večer a na záver vyjadrila starosť, že len dúfa, .. že si baterku na mobile rýchlo doplním a niekde nájdem nabíjaci pultík….

Našla som. Hneď v Reisecentre mi milý pán otvoril tú zázračnú skrinku s nabíjačkou, za zálohu 5 eur. Vtedy som ešte netušila, že je to záloha. A celkom ma to potom potešilo, že tých 5 eur dostávam naspäť… „Héj, nechcete svojich 5 eur?“, kričal za mnou pán a podal mi bankovku…

Mala som už iba 20 minút do odchodu vlaku a bola som rada, že sa mobil dobíja……

Hneď potom, keď som už mobil  z tej zázračnej skrinky odomykala – sa však zasekol kľúč a skrátka v jeden moment sa zlomil…..

Čo myslíte…..? Hádajte….

Vlak som nestihla……… )-:

Ok…… v mobile mám všetko… odchody vlakov… atď. … celý scenár kam a čo,… google Vam všetko povie, nie? V mobile mám texty piesní, na zaznamníku mám milión nespracovaných melódií k piesňam, …. obrázky… celý svet….

Teraz tu Mr.Google nebol )-: Neoznámil mi jedným kliknutím ďaľšie riešenia….. neukľudnil ma, aký ide ďaľší vlak…. uffff…….. toto začalo byť už dosť vtipné……….. nedalo sa ani nikomu napísať, v akej sračke som sa dnes ocitla… žiadna hudba… a ani čas – nenosím hodinky haha (-: a v mobile mávam aj slovníky.. jeden anglický, druhý nemecký…. Aspoň som si pamätala dôležité slovo das Ladegerät – nabíjačka.. vo Viedni sa pokojne dohovoríte aj angličtinou, ale nie vždy… a je fajn sa prekliknúť na nemčinu… rakúšania to ocenia….

V takejto situácii si zrazu uvedomíte, že my sme vlastne na tých mobilných skrinkách fakt závislí… Žijeme megapohodlný život, ale všetko má svoju daň. Niečo za niečo… Postupne hlúpneme.. treba to vyvažovať. Občas to vypnúť. A lekcia pre mňa – zapisovať veci aj na papier….

Neskôr sa podarilo nabíjaciu skrinku otvoriť…… presnejšie vylomiť.. a ja som mala zase, ako inak – hodinu čas…..

Again…

Und wieder…

Tak som sa šla najesť……

Po jedle som odložila tácku, vysypala prebytočné odpadky do koša ako slušný človek tolerujúci rakúske pravidlá a čistotu – a spolu s odpadkami spadol do koša aj môj mobil….

Spadol Vám niekedy mobil do odpadkového koša? Fakt máte o zabavu postarané…… (-:

Navyše… ak je odpadkový kôš trošku väčší….. „zábava“ Vám začala…

Poviem Vám, bolo pomerne humorné každému vysvetľovať, aby tam ľudia nehádzali ďaľšie odpadky. Mnoho ľudí mi však pomáhalo a vymýšľalo zlepšováky, ako telefón vytiahnúť. Diego – jeden pán zo skupiny ľudí z Mexika – vymýšľal kopu zlepšovákov a bol supermega kreatívny.

Mnoho ľudí si však myslelo, že je to nejaká scénka, kde je skrytá kamera (-:  „Počúvajte,… Nie je to náhodou tá relácia, … hmm… ako sa to volá, tuším  „Das macht Spaß..?“, hovorili…  V jeden moment sme ten mobil už aj mali, ale kôš bol veľký…..  a v poslednej chvíli sa vždy vyšmykol z rúk… Takže sme museli niekoho nájsť, kto to otvorí a celé vytiahne….

Prišiel ten istý chlapík, ktorý vylomil tú nabíjačkovú skrinku…. a povedal: „Zase vy? Vy ste ešte tu? Vy ste ten vlak nestihli?“… zasmial sa … hneď potom mi doniesol čaj….

„Sadnite si a relaxujte… nikam sa nepohnete, dobre? Ja to vyberiem….“,.. opovedal s úsmevom a veľmi ochotne za malú chvíľu vybral sáčok… a vytiahol mobil…

„Len dúfam, že štastne docestujete dnes…“, povedal s úsmevom, aj obavou… to už bolo niečo po 22.hodine….

Musím uznať, že vo Viedni Vás ľudia nenechajú v štychu. Oni komunikujú, reagujú. A kohokoľvek oslovíte – je ochotný pomôcť…. stačí sa len opýtať..

Zato v Bratislave som sa fakt zapotila! A všade, zo všetkých strán dýchala ľahostajnosť…..

Toto je príbeh trochu podobný,.. ale s iným koncom a pointou …

Večer som išla na väčší nákup, aby som si navarila pred operáciou zubov hlavne polievku…. a nakúpila rôzne iné potrebné veci…. najmä vajíčka… výživy,… ovocie na smoothie…

Prišla som z nákupu domov, … vybalím nákup…. a vajíčka nikde…..

3 krabice vajíčok ostali na odkladacom pultíku v Lidli. Už však bolo neskoro. Bolo niečo po 21.hodine a už bolo zatvorené….

Hneď ráno som sa tam vybrala a popýtala sa pokladníčiek, či náhodou nevideli včera alebo dnes 3 krabice vajíčok na odkladacom pultíku…

Bola to ale ranná smena. A nikto nič nevedel. Ani sa ale nepokúsil bádať.

Nechápem to, lebo v každom obchode musia mať predsa kamerový systém…..

Vitajte v Bratislave!

Jedna z tých pokladníčok sa zasmiala. Vraj som naivná, keď si myslím, že to nájdem. Že ona by to ani už nehľadala…

Áno, je to moja chyba, že som to tam nechala, .. ale však nie sme stroje. A každý je z času na čas pohltený únavou a či nesústredenosťou a skrátka čosi v zmätku zabudne……. Ale prekvapila ma táto irónia a určitý výsmech v hlase….

Nikto nič nevedel. Vraj mám prísť poobede, keď tu budú tí, ktorí tu boli včera poobede.

Lenže ani tí nič nevedeli.

Jedna hovorila: „Ja som tu bola len do piatej..“,… druhá zas: „Ja som odchádzala skôr ako o 20:45…“,… tretí o ničom nevedel…. a štvrtá tam vlastne ani včera nebola…. Tak som to vzdala…

(-:

Toto bol výsmech…. počula som všetkých bohov, ako sa zabávali… hovorili mi: „Zasmej sa tomu… proste je to tak…  toto sú slovenské mentálne programy a s tym nič neurobíš“,.. lenže vo mne toto vyvolalo pred operáciou fakt veľký smútok… prepadla som sa do čiernej diery smútku a trochu aj hnevu, ale hlavne celkovej frustrácie, že ľudia prestávajú byť človečenskými a hľadia si svoje… Navyše – to znamenalo znovu ísť do obchodu… už po tretí krát…

Lidl po třetí, klapka 3!!!

Aký výsmech! (-:

Predsa 2 dni pred tým som absolvovala toľko prúserov vo Viedni…  a vsetko dobre dopadlo… 2 krát mi vrátil niekto môj stratený mobilný telefón, ktorý stal viac ako 600 eur….. toľko ľudí sa mi snažilo v ten večer pomôcť…. a to ma nikdy nevideli…

A teraz… títo ľudia v Lidli ma poznajú z videnia….. napriek tomu som počula len „neviem“.. „my s tým nemáme nič spoločné“… a ešte som dostala aj mentálnu facku, aká som vraj naivná, keď si myslím, že vajíčka sa mi vrátia naspäť…

Takto fungujeme na Slovensku…. toto je stav spoločnosti v akej žijeme…

Kričíme po hodnotách kresťanstva, tradičnej rodiny, atď,…. ale v podstate sa vôbec neobzeráme okolo seba… a ani sa nesnažíme niekomu pomôcť. Pre istotu,.. aby sme mali pokoj…

Je to nenažranosť ..? …alebo taká chudoba, že si tu ľudia kradnú aj potraviny..? Či zabudnuté sprchovacie šampóny, mydlá v šatni plavárne….. atď…? Odpovedzte si sami…

Sme sebci so sluchátkami na ušiach, ktorí delia ľudí na kresťanov a ateistov… na bielych a tmavých.. na konzervatívcov a či liberálov….

Viedeň je veľmi pestrá, žije tu množstvo ľudí rôznych názorov, zvykov, ale aj hodnôt… Paradoxne, ľudia na tom nie sú tak zle, že si kradnú z pultu zabudnuté vajíčka…. Viedeň je preplnená cudzincami, otvorená novým výzvam,.. ale aj bezpečná..  ľudia sú viac tolerantní a hlavne sa okolo seba viac obzerajú…… v metre ak je niekto starší a má barlu – ľudia rýchlo reagujú. Stratíte čiapku či rukavicu? Niekto za Vami dobehne a vráti Vam ju…. zaželá pekný deň, priateľsky zamáva a je preč…

Ale Viedeň a Bratislava … to sú 2 úplne odlišné planéty…

Slovensko a Rakúsko = 2 rozdielne svety…. mentálne hlavne…

Ľudia na Slovensku sa sťažujú na politikov. Ale v hlavách majú zaškrtnutý akýsi zvláštny program, ktorý sa zrejme ťažko vymláti z hlavy….. a to je ĽAHOSTAJNOSŤ…. mentálne sme v roku 1989 a ľudia sa len veľmi ťažko prispôsobujú zmenám. 

Každý musí ale zmenu urobiť sám…

Vyjsť z ulity… do neznáma…

Prekonať strach a začať sa viac obzerať okolo seba….

Veľa vecí zistíte, až keď začnete žiť niekde inde…. keď vycestujete.. stačí pár hodín strávených mimo ulity a zistíte v akých obmedzeniach žijete… to zistíte ale len vtedy, keď zmeníte prostredie… rozpoznáte kompletne iné programy v hlavách ľudí a tiež budete lepšie vidieť tie Vaše…. a všimnete si tiež koľko máte zrazu práce, aby ste to, čo máte naučené – odstránili, resp. nahradili čímsi novým. Viac človečinovým….

Ak sa z miesta nepohnete a zotrváte v tejto bubline svojich zakorenených naučených presvedčení – môže sa stať, že ani nové možnosti neuvidíte….. Život možno zošedivie. Stratí farbu. Ako vyblednutá fotografia…

Často až keď zmeníte miesto a aj mesto – rozjasní sa Vám! 

Chvíľku budete v disonancii. Zrúti sa možno rýchlo to Vaše staré. Minimálne budete zmätení. Toto však bude dobrý začiatok Vašej liečby mysle… a vy zistíte, že ste vlastne zahádzaní rôznymi programami, .. naučenými presvedčeniami,… ktoré Vás koniec koncov iba obmedzujú.

A v podstate tak trochu sem tam aj zarozmýšľate…. Či ešte chcete natrvalo ostať žiť v krajine, kde jeden druhého radšej nechce vidieť…..

PS: obávam sa, že slovákom k zmene nepomôže ani 100 Zuzán (ako sa to skloňuje…??? (-:) Čaputových…….. ak nezačnú meniť sami v sebe svoje niektoré toxické mentálne programy, ktoré ako sa zdá sú tie v spoločnosti akceptované a „normálne“….

Majce še, trimce še a  obzerajce še … zlodeji (nielen) vajíčok sú všade (-:

Večne (vraj) „naivná“ ♧Ufónica Kity♧

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: