Denník N

Kiska – prezident, politik, straník, líder

Ani vľavo, ani vpravo. iZdroj: pixabay a JF
Ani vľavo, ani vpravo. iZdroj: pixabay a JF

Andrej Kiska sa rozhodol byť naplno politikom, budovať svoju politickú stranu a byť jej predsedom, súčasne aj vodcom koalície a ašpirantom na premiéra. To je podstatne ťažšia skúška, akou bolo doterajšie prezidentovanie. Prvú výzvu zvládol bez veľkého zlyhania, možno zvládne i druhú. Vo svojich víziách a plánoch však zatiaľ nie je dosť konkrétny a ani presvedčivý.

Kiska – prezident

Andrej Kiska vstupuje do politiky podruhýkrát. V roku 2013 v sebe našiel ambíciu a odvahu postaviť sa vtedajšej vládnucej strane SMER i deštruktívnej opozícii, ako kandidát na prezidenta. Podruhýkrát v roku 2018 na Pohode, keď oznámil, že v politike zostane aj po skončení v kresle prezidenta.

V prezidentskej funkcii sa štyri roky učil využívať svoje silné stránky a vyrovnávať sa so slabými. Vždy však bol slušným človekom i prezidentom a tieto kvality mu vo Vyšehradskej štvorke stačili na prvenstvo medzi prezidentmi. Slovensko nikdy nemalo lepšieho prezidenta, a on bol aj tým, kto potichu a nezištne vniesol od začiatku svojho mandátu do politickej kultúry slušnosť.

Vo februári 2018 sa ako prezident ocitol na javisku drámy, v ktorej moc úkladne zavraždila mladého novinára. Zločin mal vyhrať nad právom a slobodou slova. Dovtedy si manžel a otec Andrej Kiska plánoval nanovo a naplno rodinný život, ale v tej chvíli sa jeho 60% dôvera slovenskej spoločnosti stala niečím, ako povolávacím rozkazom. A tak, ako päť rokov predtým, Andrej Kiska sa znovu dobrovoľne prihlásil na front.

Kiska – straník

Víťazstvo Zuzany Čaputovej bol dobre zvolený moment, v ktorom Andrej Kiska zahájil kampaň a začal prechod z pokojného prezidentského paláca do parlamentu 2020. Na vlnu nadšenia zo zvolenia prezidentky chce nadviazať akciou k zmene politickej scény a celej krajiny.

Rozhodol sa byť naplno politikom, budovať svoju politickú stranu a byť jej predsedom, súčasne aj vodcom koalície a ašpirantom na premiéra. To je podstatne ťažšia skúška, akou bolo doterajšie prezidentovanie. Prvú výzvu zvládol bez veľkého zlyhania, možno zvládne i druhú. Vo svojich víziách a plánoch však zatiaľ nie je dosť konkrétny a ani presvedčivý.

„Dajte mi trochu času, poviem vám to 17. júna“ – takto odpovedá po druhý, po tretí i po desiaty raz  na otázky, ktoré musel mať vyriešené už dávno pred oznámením, že ide zakladať stranu. Otázky, v ktorých ako politický líder musí mať jasno.

Svoju stranu charakterizuje ako zlatý stred, ani konzervatívci, ani liberáli, ani vľavo ani vpravo, určite nie žiadne extrémy. Odmietať jedno i druhé však znamená prázdnotu. Skôr to bude aj jedno aj druhé. Je pravdepodobné, že takto to naozaj cíti a o programe nechce hovoriť politickým jazykom. Potvrdzuje to i slovami o širokospektrálnej strane. Zatiaľ to pripomína Babišovu „catch all party“ s heslom „Sme tu pre každého“, čiže koncept, v ktorom hrá veľkú roľu centrálny líder. Stranu jedného muža však Andrej Kiska odmieta. Nechajme sa teda tou široko rozkročenou stranou so sľubovanými demokratickými štruktúrami prekvapiť.

Podobne je to aj s odpoveďou na personálne obsadenie strany. To, že je Kiska pred vstupom na politické kolbište zatiaľ jej jedinou tvárou, a z médií vieme skôr o neúspešnom lanárení známych osobností, znamená jednoznačne nepripravenosť projektu. Bolo by oveľa dôveryhodnejšie ohlasovať fungovanie strany s tímom, ak nie rovno s tieňovou vládou. „Zakladám stranu a rozprávam sa s ľuďmi“ – to znie zatiaľ ako hrdinstvo generála bez vojska.

V poslednou rozhovore pre TA3 Kiska s nadšením hovorí o podpore 25.000 ľudí, ktorí sa prihlásili cez internet a vo vedení sľubuje tých najlepších, skúsených politikov, expertov a mladých ľudí. Z masy neprefiltrovaných podporovateľov, ktorí sa hlásia k projektu, o ktorom okrem budúceho predsedu nepoznajú nič, môže byť pre budovanie „silnej členskej základne“ skôr danajský dar. Miesto pohľadu z okna na zmenu za horizontom, mohlo na stránke jenasviac.sk visieť memorandum o hodnotovej orientácii a programových cieľoch strany. Slová: „ideme do toho“, stačia možno hokejovým fanúšikom. (Pozn.: ak sa chcete na stránke jenasviac.sk dozvedieť viac, musíte vyplniť mail a kliknúť na +1 Pridať sa. Tým ste sa stali podporovateľom. Aj potom sa však dozviete len toľko, že všetko sa dozviete neskôr. Tento lapač mailov i samotné video, sú evidentne šité horúcou ihlou. Moment víťazstva Zuzany Čaputovej tvorcov tejto stránky poriadne zaskočil).

V súčasnej pozícii Andreja Kisku je namieste i otázka, či chce byť premiérom. Ešte 5.4. Kiska odpovedá: „kto bude premiérom uvidíme“, žiada o čas a spomína nové tváre. 7.4. už odpovedá, že ak bude predsedom strany (z kontextu vyplýva, že strany víťaznej), tak chce byť aj premiérom. Na TA3 14.4. odpovedá, že či to bude ten alebo ten, uvidíme po voľbách. Ani na túto otázku teda nedáva jasnú odpoveď a ktovie, akej varianty sa ešte dočkáme.

Kiska iste cíti, že lepšie, než takéto váhanie, by bolo vravieť o strane priamo a konkrétne. Niekoľkokrát na obrazovkách zopakoval, že presne vie, čo chce spraviť, s kým to spraví a ako to spraví. V kontexte s predošlými odpoveďami to však pôsobí až úsmevne. Na výzvu, aby bol konkrétnejší totiž opakuje: „dajte mi ešte priestor“. Takto si možno (zatiaľ) neodradí svojich skalných priaznivcov, ale určite nepriláka zvedavých a pochybujúcich.

Kiska je v časovej núdzi, musí zostaviť dôveryhodné vedenie strany; musí príťažlivo predstaviť jej hodnotovú orientáciu a program; musí zverejniť artikulovanú pozvánku, ale i podmienky pre vstup do strany; musí nájsť regionálnych lídrov a začať budovať štruktúru; musí zaistiť financovanie a materiálne vybavenie; musí pripraviť a potom schváliť dobrú komunikačnú kampaň; a pri tom lúskať nie oriešky, ale poriadne orechy politického vyjednávania na ceste „ k prevzatiu moci“. Odchádza skrátka z paláca a vstupuje do straníckej džungle. Číhajú tam na neho pasce, predátori a všakovaká háveď.

Kiska – politický líder

Heslo „Krajina chce zmenu“ v tejto fáze ohlasovania založenia strany je už nefunkčné a vyprcháva. Ani „Vrátiť dôveru ľudí v štát“ už neznie dosť konkrétne. A máme tu ďalšie: „Chceme zabojovať za ľudí“ – slogan notoricky opakovaný Borisom Kollárom, ktorého nikdy nič nezaujíma, len spraviť niečo pre ľudí. To je naivný populizmus. Ale kým Kollár je autentický naivný populista a napríklad Andrej Babiš nefalšovaný kupec s priazňou všetkých, od Kisku to znie ako bezradné kľučkovanie pred odpoveďami o cieľoch strany.

A nakoniec najčastejšie opakovaný argument: „potrebujeme prevziať moc!“ Toto razantné a sprvu  eufóriu vyvolávajúce heslo padlo prvý raz na Pohode 2018. Vtedy zmietlo všetky pochybnosti, či je Kiskovo odhodlanie „neodísť z politiky“ naozaj úprimné a dosť silné. Kiska našiel ostrú formulku, ktorej dikcia je však pri častom opakovaní – a vo význame „chcem moc“ – toxická. Ťažko si ju vieme predstaviť i z úst takého politického mača a mocenského technológa, akým je Fico. V Kiskovom podaní, čiže vyslovená s láskavým úsmevom a ustaraným pohľadom, pôsobí navyše mätúco. Je slovo moc v jeho chápaní politiky vhodné? Nekontaminuje až príliš jeho image? Žiaľ, opakuje ho znovu a znovu. V jednom prípade som zaregistroval formuláciu, že chce prevziať zodpovednosť a vládu. Nostalgicky si spomínam na prevzatie moci pred tridsiatimi rokmi, ale i vtedy znelo, že chceme prevziať správu verejných vecí do vlastných rúk.

Kiska – koaličný stratég

„Slovensko potrebuje spojenie“ – hlásanie spojenia, pri súčasnom štiepení opozičnej politickej scény je protirečením. Silná nová strana logicky usiluje o hlasy najbližších politických spojencov. Môže za tým byť jednak nevôľa prenechať vytvorenie budúcej politickej väčšiny Sulíkovi a Matovičovi – veď oni sa v očiach mnohých voličov opozície a Kiskových priaznivcov naozaj svojim spôsobom zdiskreditovali; ale môže za tým byť tiež nevôľa nahnať svojich sympatizantov do košiara PS/Spolu. Kiskovi je ľúto stratiť svoj voličský kapitál, odovzdať ho zadarmo. Žeby podnikateľský inštinkt úročenia kapitálu? Redaktorovi Markízy to potvrdil slovami: „moje preferencie vravia za všetko“.

Pokračujme ešte výrokom o spojovaní: „my sa s PS/Spolu musíme spojiť, my sa spojíme“. Verím, že sa to nakoniec stane, ale nemusí to dopadnúť podľa Kiskových predstáv, v ktorých on tých menších prichýli pod krídla. Môže to dopadnúť aj naopak, kedy bude Kiska rád, ak ho tie dve menšie strany budú potrebovať. Je isté, že Kiskovi voliči budú z tej istej množiny voličov prodemokratických strán. Spájať sa s tými, ktorým predtým pretiahne voličov, nemusí byť jednoduché (aj keď dnes ich oslovuje  Miško a Riško).

Krst možnej spolupráce už prebehol. Výsledkom je, že na spoločnej strane sa s PS/Spolu nedohodli. Michal Truban povedal, že Kiskovo rozhodnutie rešpektuje, ale oni sú pripravení zmeniť Slovensko aj bez Kisku. Iné zdroje vravia, že Kiska chcel viac ako tretinu miest na kandidátke, a tak sa nedohodli. Zakladá teda samostatnú tretiu stranu. Koncept zjednotenia má prvú trhlinu. Rozdielne predstavy a názory v tomto straníckom trojuholníku evidentne sú. Ako Kiska vraví: že práve preto vznikajú nové strany, pretože každý líder chce ponúknuť niečo nové a vidí, že sú voliči, korí práve to chcú.

Nezhody tu sú a budú skôr narastať. Kiska totiž bude chtiac nechtiac so svojimi potenciálnymi koaličnými spojencami súperiť nielen o voličské hlasy, ale i v zápase argumentov, v súťaži o lepšiu víziu a programové ciele. Vytvorenie novej Kiskovej strany nie je možné  chápať inak, ako konkurenciu. S PS/Spolu bude o voličov súťažiť a nikomu z nich nebude jedno, ak jeho potenciálny voliči prejdú k inej strane. To je proti zákonom politiky – ako keby sa jedna strana pred voľbami rozdelila na tri a do volieb by všetky šli zo zámerom, že po voľbách sa opäť spoja do jednej.

Skutočným Kiskovým motívom založenia strany je teda kalkulácia, že všetci respondenti prieskumov, ktorí mu dnes dôverujú a všetci, ktorí klikli na +1 Pridať sa, budú voliť jeho stranu. V tom vidí kapitál, ktorý nechce stratiť. Ale konverzia sympatizantov na voličov je veľmi volatilná. Ak sa chce čo najviac poistiť, že si ich udrží, mal by byť od začiatku konkrétnejší a presvedčivejší.

Kiskova strana bude musieť mať lepších ľudí ako majú PS/Spolu, SaS aj Oľano (o SMERe nehovoriac), bude musieť mať lepší program, bude musieť byť presvedčivejšia, mať viac peňazí a charizmatickejšieho lídra. Dnes je evidentné, že zatiaľ je Kiska lepší v podpore sympatizantov a v charizme. Nemusí sa však naplniť ani Kiskovo predbežné očakávanie finančnej pomoci zo strany Antona Zajaca. Stretnú sa dvaja podnikatelia, a kým Kiska bude ponúkať mieru svojej dôveryhodnosti, ktorá môže byť nestála, Zajac bude chcieť kúpiť ten lepší z dvoch projektov – a k tomu môže mať bližšie PS/Spolu.

Predbehnime trochu čas: ak dôjde po voľbách v roku 2020 k vytvoreniu vlády z príliš veľkého zlepenca s veľmi silnou deštruktívnou opozíciou (SMER, SNS, Kotleba, Harabín), neveští to stabilitu, ani ľahké schvaľovanie zákonov a teda ani zmenu, ktorú krajina potrebuje. Skúsenosť z rokov 2010 až 2012, by mala byť pre potenciálnu zostavu Kiska, Sulík, Matovič, Truban, Hlina, (Kollár, Bugár) poučná, ba priam varovná. Bude veľmi zaujímavé pozorovať, či Kiskovi v tomto dokáže poradiť jeho nestraníčka a obeť podobného „víťazstva“, Iveta Radičová.

Kiska – hrádza proti opozícii

A je tu otázka presunov voličských hlasov od SMERu ku stranám dnešnej, či novej opozície. Kiska s úsmevom vraví, že každý, kto je normálny, tak vidí, ako SMER upadá a „dnes už Fica nikto neberie vážne“. Je však dôležitý rozdiel medzi Ficom, stranou SMER a voličmi tejto strany. Voliči so slabými väzbami na jadro SMERu sa odpútajú, ale ani oni nechcú byť označovaní za nenormálnych. Tí so silnejšími väzbami sa posilnia vo svojej nezmieriteľnosti. Aj jedna aj druhá skupina môže konvergovať k deštruktívnej opozícii alebo sa tam proste ocitnúť. Verbálna mláťačka môže mlátiť naprázdno, zrno nových voličský hlasov takto neprinesie.

Kiska sa môže pokúsiť získať časť voličov SMERu. Možno tých vzdelanejších a možno ešte ľahšie tých sociálne odsunutejších. Dialóg s nimi však povedú všetci – s dobrými i zlými úmyslami. Otázka pred Kiskom, jeho spolupracovníkmi i členmi jeho strany teda stojí tak, ako rozdeliť voličov SMERu na rozumných, aj keď zostanú tam kde sú, a rozumných – ktorí budú konvertovať správnym smerom.

Súčasných, až 40% preferencií, ich udržanie a pretavenie do hlasov voličov, sú motívom, kľúčom aj métou Kiskovej strany. Ako prezident môže byť spokojný, zmobilizoval ľudí, ktorí rozoznajú a žiadajú vo verejnom živote poctivý ľudský prístup a odmietajú kupčenie s funkciami, zneužívanie moci a korupciu. Kiskovej strane však týchto 40% ľudí dáva šek bez podpisu, prinajlepšom posiela mailovú adresu. Určite budú chcieť vidieť a počuť tváre novej strany, jej program a ciele. Bez otáľania, inak môže byť viac tých 50% ľudí, ktorí ho v politike nechcú.

Teraz najčítanejšie

Juraj Flamik

Ochranár, pamiatkár, občiansky aktivista, člen KC VPN, manažér, podnikateľ.