Denník N

Menovanie sudcov ústavného súdu – kto je na ťahu?

Parlament alebo prezident? Práve teraz sa môže prejaviť silné postavenie prezidenta v tejto otázke.

Národná rada Slovenskej republiky navrhla prezidentovi republiky 8 kandidátov na 9 uprázdnených sudcovských miest.

Môže, musí alebo nesmie prezident z navrhnutých 8 kandidátov začať vymenúvať sudcov ústavného súdu? Môže vymenovať len polovicu, menej ako polovicu, alebo dokonca aj viac ako polovicu navrhnutých kandidátov? Niekoľko úvah k tejto otázke sme už pred časom rozobrali s kolegom tu.

Keďže prezident už dnes má možnosť z navrhnutých kandidátov vymenovať aspoň 3 sudcov, vie (aspoň provizórne) zabezpečiť riadny chod ústavného orgánu. Je preto na prezidentovi, či si z ponúknutých kandidátov vie vybrať aspoň 3, ktorých by vymenoval. Vymenovaním menej ako 3 sudcov by „nespojazdnil“ plénum, a teda nemal by ani kto prideliť novým sudcom prácu (zmeniť rozvrh práce). Nebolo by preto možné hovoriť o zabezpečení riadneho chodu ústavného orgánu.

Ďalšou možnosťou prezidenta je, že bude čakať, kým mu parlament navrhne zvyšných kandidátov na uvoľnené miesta sudcov. Parlament si totiž nesplnil svoju povinnosť a prezidentovi nenavrhol dvojnásobný počet kandidátov na uvoľnené miesta sudcov ústavného súdu. Prezidentovi preto zatiaľ nevznikla povinnosť sa návrhom parlamentu zaoberať a rozhodnúť (vybrať polovicu ústavných sudcov).

Ak prezident z terajšieho zoznamu 8 navrhnutých kandidátov vymenuje niekoľko sudcov, naskytá sa ďalšia otázka. Čo s nevymenovanými kandidátmi? Zaniká im postavenie kandidátov, alebo zostávajú kandidátmi, až dokiaľ prezident nevymenuje všetkých 9 sudcov na pôvodne uvoľnené miesta?

Zo zoznamu dnešných 8 kandidátov je určite možné vybrať 4 vhodných sudcov ústavného súdu. Čo je ale dnes, nemusí platiť po ďalšom kole voľby v parlamente.

Práve od postupu prezidenta bude závisieť jeho ďalší manévrovací priestor pri vymenúvaní ostatných sudcov (potom ako parlament navrhne zvyšných kandidátov).

Všetkých 9 voľných miest sudcov ústavného súdu tvorí jeden balík, o ktorom má parlament v spolupráci s prezidentom rozhodnúť. Ako jeden balík budú preto posudzovaní všetci kandidáti, ktorých parlament navrhne prezidentovi na 9 uvoľnených miest. Vôbec nie je dôležité, v ktorej voľbe (kole) boli kandidáti zvolení. Predseda parlamentu má povinnosť vyhlasovať novú voľbu kandidátov na ústavných sudcov dovtedy, kým nebude zvolených všetkých 18 kandidátov.

Ak si chce prezident ponechať čo najširší priestor pre ďalší výber sudcov, mal by buď počkať s vymenúvaním nových sudcov, alebo z navrhnutých kandidátov vymenovať zatiaľ iba 3 sudcov ústavného súdu. Tak nebude zrejmé, ktorým nevymenovaným kandidátom už zaniklo (ak vôbec zaniklo) postavenie kandidáta (negatívne rozhodnutia, podľa ústavného súdu, vydávať nemôže) a preto sa budú aj naďalej považovať všetci dosiaľ nevymenovaní kandidáti za kandidátov na sudcov ústavného súdu (nebola vymenovaná polovica sudcov z navrhnutého dvojnásobného počtu). Kandidátmi prestanú byť až v okamihu, keď prezident vymenuje posledného (čiže deviateho) sudcu ústavného súdu. Ale to až po navolení ďalších kandidátov (parlament má povinnosť navrhnúť dvojnásobný počet kandidátov na uvoľnené miesta).

Ak by prezident vymenoval polovicu z navrhnutých kandidátov po každej voľbe, tak by vznikla polemika, čo s ostatnými nevymenovanými kandidátmi. Viacerí ešte máme v pamäti pokus o zmenu ústavy, aby parlament navrhoval prezidentovi vždy dvojice kandidátov, z ktorých by musel prezident vymenovať jedného. Teraz, aj bez zmeny ústavy, by mohol parlament navrhovať prezidentovi kandidátov po častiach, až by zostalo neobsadené posledné miesto, na ktoré by prezidentovi navrhol dvoch kandidátov. Pokojne aj zlého a ešte horšieho. A nevymenovať ani jedného nebude, vzhľadom na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu, až také ľahké. Ak si ale prezident ponechá „v zálohe“ ostatných nevymenovaných kandidátov, bude úplne irelevantné, akú poslednú dvojicu mu parlament navrhne. Prezident bude môcť pokojne vymenovať za deviateho sudcu aj kandidáta zvoleného ešte v prvej voľbe uskutočnenej 04.04.2019.

Skomplikovať situáciu by mohli ešte aj nevymenovaní kandidáti resp. parlament. Ak by prezident vymenoval polovicu z kandidátov za sudcov ústavného súdu a ostatní nevymenovaní kandidáti (alebo aspoň jeden z nich) by boli parlamentom opätovne zvolení za kandidátov na sudcov ústavného súdu (ak by súhlasili s opätovnou kandidatúrou). V takom prípade by si ale parlament nesplnil svoju povinnosť navrhnúť prezidentovi dvojnásobný počet kandidátov. Niektorých kandidátov by totiž parlament navrhol dvakrát, aj keď celkom logicky, vymenovaní prezidentom by mohli byť len raz. Reálne by prezident nemal 18 kandidátov a preto by mu ani nevznikla povinnosť vybrať z navolených kandidátov 9 sudcov ústavného súdu.

Na elimináciu tohto rizika je vhodnejšie počkať s menovaním nových sudcov aspoň do uplynutia lehoty na predkladanie návrhov uchádzačov o miesto sudcu ústavného súdu v najbližšej voľbe.

Okrem menovania sudcov ústavného súdu čaká prezidenta aj výber nového predsedu a podpredsedu ústavného súdu. Aj v tomto prípade platí, že jednoduchšie sa vyberá z 13 mien ako z neúplného zoznamu. Určitým limitom bude pre prezidenta 15. jún, kedy má zložiť sľub do rúk predsedu ústavného súdu novozvolená prezidentka. Pre čistotu ústavnoprávneho procesu nástupu novej prezidentky do funkcie bude vhodné, aby funkcia predsedu ústavného súdu bola už v tom čase obsadená.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Matej Oslacký

Vyštudoval som právo, ktorému sa venujem aj v profesijnom živote. Zaujímam sa o veci verejné, lebo mi nie je jedno, kde žijem a čo sa okolo mňa deje. V textoch zverejnených na tomto blogu sú vyjadrené moje osobné názory a tieto texty nevyjadrujú názory a postoje môjho zamestnávateľa.