Denník N

Veľkonočné sviatky u nás i vo svete – Guatemala a India

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo mnohí považujú guatemalské slávenie veľkonočných sviatkov za najmalebnejšie a ako v Indii slávi Veľkú noc tamojších 28 miliónov kresťanov? Rozšírte si obzory o blížiacich sa sviatkoch pod taktovkou odborníkov z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Guatemalčania slávia veľkonočné sviatky vo veľkom štýle

Guatemalské slávenie Veľkej noci je azda celosvetovo najveľkolepejšou, najfarebnejšou a zrejme aj najexotickejšou verziou oslavy tohto kľúčového kresťanského sviatku. Tvrdia to cestovateľské príručky, ale aj všetci tí, ktorí to zažili na vlastnej koži. Na tomto mieste treba doplniť, že obsahom tohto sviatku nie je ani v Guatemale nič iné ako spomienka na utrpenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Avšak pre kresťanstvo Nového sveta bolo typické, že Indiáni sa doktríne učili najmä prostredníctvom symbolov. Preto sa zachovala ich neobyčajná bohatosť najmä pri najdôležitejších udalostiach cirkevného roka a práve takou je Veľká noc. Už v 17. storočí sa spomínajú obrovské sprievody, počas ktorých rôzne laické bratstvá ulicami miest nosili sochy, pričom ich sprevádzali kajúcnici oblečení vo fialových a čiernych rúchach, symboloch pokánia a smútku. Tento základný kolorit sa udržal dodnes.

Najväčšie procesie boli pôvodne v starom hlavnom meste Antigua Guatemala, najmä na Zelený štvrtok a Veľký piatok, ktorých sa zúčastňovali nielen Španieli, ale aj Indiáni a mestici. Tieto procesie sa vyznačovali silnými indiánskymi prvkami, napríklad zvukmi štrbinových bubnov tun alebo drevených fláut chirimía, tiež sa na ulice začali klásť koberce z kvetov a plodov, stavali sa pouličné oltáre a pálilo sa domorodé kadidlo. Popularitu sviatku medzi Indiánmi dosiahli misionári aj tým, že bol identifikovaný s päťdňovým posvätným obdobím starého mayského kalendára, ktoré sa nazývalo wayeb a vyjadrovalo veľmi špecifický (medzi)čas konca a počiatku (čas mimo kalendárom počítaných dní) plný obradov a rituálov. Jeho spojenie s Veľkým týždňom bolo potom pre Mayov oveľa zrozumiteľnejšie.

Po ničivom zemetrasení bolo v roku 1773 hlavné mesto presťahované do Novej Guatemaly Nanebovzatia Panny Márie (tak znie oficiálny názov Guatemaly, dnešného hlavného mesta rovnomenného štátu), kde tradícia okázalých procesií pokračuje až dodnes. Organizujú ich staré i nové bratstvá, pôvodne zamerané na kult svätcov. Sezóna procesií sa začína od Popolcovej stredy – počas nasledujúcich 40 dní pôstu sa každý piatok koná tradičná krížová cesta spojená s procesiou s nadživotnou sochou Ježiša na kríži a hudobným sprievodom. Na Kvetnú nedeľu, ktorou sa začína Veľký týždeň, sa pripomína vstup Ježiša do Jeruzalema, pripravujú sa palmové ratolesti (z miestnej palmy corozo). Zelený štvrtok a Veľký piatok sa taktiež vyznačujú veľkými procesiami, ktoré zaplnia ulice všetkých miest v Guatemale. Nastáva úplný dopravný kolaps, ktorý však obyvatelia zvládajú vďaka všadeprítomnému náboženskému vytrženiu. Všetky hlavné ulice sa vysypú farebnými pilinami a kvetmi, z ktorých sa vytvárajú obrazce často vysokej umeleckej kvality. Procesie za zvukov hudby a hlbokého spevu, ktoré bez prestania cirkulujú po uliciach, nesúc sochy Krista na kríži a „pochovaného“ Krista, končia Veľkonočnou nedeľou (Nedeľou Vzkriesenia). V tento posledný deň akoby sa všetko obyvateľstvo nasťahovalo do ulíc, kde v dlhočizných sprievodoch, spievajúc oslavné piesne, nesie nad hlavami sochy vzkrieseného Krista.

To, čo zaujme na prvý pohľad, je fialová farba, ktorá dominuje nielen oblečeniu kajúcnikov v procesiách, ale je doslova všadeprítomná, a to vďaka masívne vysadeným stromom jacaranda, ktoré kvitnú na fialovo a spolu so svojou vôňou, zmiešanou s domorodým kadidlom, dotvárajú jedinečný charakter sviatku. Niektoré prvky môžu pôsobiť pre nezasvätených návštevníkov až morbídne, napríklad na Veľký piatok zrána sa pripravia vypchaté podoby Judáša v životnej veľkosti a nechajú sa obesené visieť z priečelí domov alebo visia na lampách a stromoch. Súvisí to, pochopiteľne, s novozákonným príbehom a Judášovou zradou Ježiša. Slovákov možno upúta aj to, že v sobotu sa prútím vyšľahajú malé deti, vraj preto, aby lepšie rástli. Tento zvyk bude mať zrejme podobné pohanské korene ako slovenská šibačka, lebo bol istotne privezený zo stredovekej Európy.

Veľká noc v Guatemale má aj silný gastronomický rozmer. Pripravujú sa najmä rôzne druhy sušených rýb, servírované s repou, kapustou a cícerom. Pochúťkou je karamelizovaná tekvica alebo žĺtkový chlieb s domácky vyrobenou čokoládou. Dobroty sa zapíjajú tradičnými nápojmi výnimočných chutí z papriky, ananásu a kukurice. Všetky tieto kultúrne prejavy spolu vytvárajú neopakovateľnú kulisu farieb, chutí a vôní, ktorá pre mnohých predstavuje najmalebnejšiu Veľkú noc na svete.

Dora García Patzán

 

Zvláštnosti indických veľkonočných sviatkov

Pre našinca, ktorý si indický náboženský svet najčastejšie spája najmä s hinduizmom a jeho rozmanitými božstvami, bude možno prekvapením, že si na indickom subkontinente našlo svoje miesto aj kresťanstvo. A hoci sa 2,3 % podiel kresťanov na prvý pohľad nemusí javiť ako príliš závratne číslo, pri prepočte na indické populačné pomery sa nám ukáže, že v Indii žije približne 28 miliónov kresťanov. Aj tie najopatrnejšie odhady vedcov datujú prítomnosť kresťanov v Indii najneskôr do 8. storočia. Mnohí indickí kresťania v zhode s miestnou tradíciou veria, že kresťanstvo priniesol do Indie samotný apoštol Tomáš. Bez ohľadu na to, či už majú v súvislosti s dobou príchodu kresťanstva do Indie pravdu vedci alebo veriaci, je isté, že tam má veľmi dlhú tradíciu nielen toto náboženstvo, ale aj s ním spojené sviatky.

Veľká noc ako najvýznamnejší sviatok kresťanského roka sa, samozrejme, teší veľkej pozornosti aj medzi indickými kresťanmi. Medzi zvláštnosti indických veľkonočných sviatkov patrí jedenie nekvaseného chleba z ryžovej múky, ktorý si veriaci namáčajú do kokosovej omáčky. Rodinné tradície kážu, aby tento nekvasený chlieb pripravoval muž a kokosovú omáčku žena. Chlieb sa podáva vo štvrtok ako pripomienka poslednej večere a je ozdobený krížom z palmových lístkov. Otec rodiny ho na začiatku večere láme na trinásť kúskov, čím odkazuje na Ježiša a dvanástich apoštolov. Po večeri sa v Kérale, ktorej populácia je z jednej štvrtiny kresťanská, spievajú tradičné piesne tamojších „tomášovských“ kresťanov.

Veľký piatok je charakteristický prísnym bezmäsitým pôstom. Kresťania v Kérale v tento deň jedia kaše z ryže, strukovín a mangovej omáčky. Špecifickým zvykom indických kresťanov je pitie trpkého vývaru z tekvicovej šťavy, zmesi bylín a octu, ktorý sa nazývaný choruka. Tento nápoj sa dáva piť každému návštevníkovi kostola, aby si pripomenul posledné chvíle ukrižovaného Ježiša, ktorému od smädu priložili k ústam špongiu namočenú do octu. Počas Veľkého piatka sa usporadúvajú procesie a pašiové hry.

Po sobotnom vyčkávaní na Kristovo zmŕtvychvstanie sa Veľkonočná nedeľa začína mimoriadne skoro. Veriaci navštevujú kostol už od druhej hodiny rannej a bohoslužby sa začínajú so svitaním. Nedeľa sa na rozdiel od Veľkého piatka nesie v znamení zábavy a osláv. Ľudia si navzájom želajú pekné sviatky, príbuzní a priatelia sa obdarúvajú malými darčekmi, krížikmi, farebnými lampášikmi či kvetmi a deti dostávajú koláče a v obchodoch kupované dekorované vajíčka. Tento deň je pre indických kresťanov dňom zábavy, procesií a rôznych hier. V poslednej dobe sa medzi indickými kresťanmi stalo obľúbeným zvykom usporadúvať na Veľkonočnú nedeľu bohaté hostiny a večierky.

Matej Karásek

Teraz najčítanejšie

Univerzita Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave je moderná európska univerzita. V roku 2019 oslávila 100. výročie od založenia. Ako jediná slovenská vysoká škola sa pravidelne umiestňuje v celosvetových rebríčkoch najlepších univerzít sveta. Na 13 fakultách poskytuje najširší výber študijných programov (vyše 800) v troch stupňoch, pričom viaceré z nich sú na Slovensku jedinečné. Na výber je zo širokej škály oblastí ľudského poznania – od medicíny cez humanitné a sociálne vedy, prírodné vedy, matematiku až po teológiu. UK je výskumnou inštitúciou, ktorá zastrešuje stovky domácich i zahraničných vedeckovýskumných projektov. Viacerí študenti sú tak už počas štúdia súčasťou významného výskumu a môžu sa aktívne zapojiť do riešenia projektov a grantov či sa zúčastňovať na odborných stážach (aj v zahraničí). UK každoročne vysiela do zahraničia najvyšší počet študentov spomedzi všetkých slovenských vysokých škôl a prijíma aj najviac študentov z celého sveta, napríklad z Nemecka, Nórska, Grécka, Iránu, Rakúska či Islandu.