Denník N

Veľkonočné sviatky u nás i vo svete – židovský Pesach

Tušili ste, akými úžasnými symbolmi sa hmýri slávenie židovského sviatku Pesach, ktorý sa tento rok prekrýva s kresťanskou Veľkou nocou? Rozšírte si obzory o blížiacich sa sviatkoch pod taktovkou odborníkov z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Židia si počas Pesachu pripomínajú vyslobodenie z Egypta

Pesach (a spolu s ním aj Šavu’ot a Sukot) patrí medzi tzv. pútnické sviatky. Z náboženského hľadiska Pesach odkazuje na vyvedenie Izraelitov z Egypta, Šavu’ot (Sviatok týždňov) na odovzdanie (zjavenie) Tóry (päť kníh Mojžišových) izraelskému ľudu na hore Sinaj a posledný – Sukot (Sviatok stánkov) – na putovanie púšťou a príchod do zasľúbenej zeme.

Dôležitosť pripomínania si týchto udalostí je zaznamenaná aj v Tóre, v knihách Exodus (Ex 23, 14 – 17) a Deuteronómium (Dt 16, 10; 13, 16 – 17): „Tri razy do roka sa každý muž ukáže pred Pánom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si on vyvolí: na slávnosť Nekvasených chlebov, slávnosť Týždňov a slávnosť Stánkov“ (Dt 16, 16). Tento príkaz (micva, m. č. micvot) nariaďuje všetkým nábožensky dospelým mužom putovať trikrát do roka do Jeruzalema. V čase existencie jeruzalemského chrámu prinášali pútnici do Jeruzalema predpísané obetiny a zároveň plnili ďalšie ustanovenie, ktoré prikazovalo radovať sa všetkým príslušníkom národa. Po zničení chrámu (70 n. l.) sa sviatok presunul do rodín – tu sa pôvodne oslavoval aj v staršej tradícii.

Pesach sa slávi od 15. do 21. nisanu (v diaspóre o jeden deň dlhšie). Odkazuje na biblickú udalosť desiatej egyptskej rany zaznamenanej v knihe Exodus (Ex 12, 13; 12, 23), keď Hospodin obišiel dvere prvorodených, ktoré boli označené krvou baránka. Hebrejský výraz Pesach (grécky Pascha) znamená „preskočiť“, „obísť“. Ako pripomienku tejto udalosti musia všetci prvorodení synovia deň pred Pesachom držať pôst. Pesach je známy aj pod názvom Sviatok nekvasených chlebov (Chag ha-macot), ktorý odkazuje na roľnícku tradíciu. Vývojovo sa teda skladá z dvoch rovín – historicky starší nomádsky sviatok odkazuje na obetovanie baránka (Pesach – 1 deň) a mladšia roľnícka tradícia (Sviatok nekvasených chlebov – 7 dní) na poľnohospodárske práce, dozrievanie obilia. Náboženský význam sme si už spomenuli – zázrak vyvedenia Izraelitov z Egypta.

Ako už bolo povedané, Pesach je v súčasnosti primárne rodinným sviatkom. Po druhej svetovej vojne sa na Slovensku slávi aj komunitne – v prostredí židovských náboženských obcí. Sprevádza ho množstvo tradícií vychádzajúcich z príkazov, ktoré sú zaznamenané v Tóre. V tradičných (ortodoxných) židovských domácnostiach sa začína už 10. nisana, keď sa v synagóge koná šabat gadol – veľký šabat. Počas bohoslužby sa opakujú prikázania, ktoré súvisia s oslavou sviatku. Počas nasledujúcich dní pani domu robí „jarné upratovanie“, čím pripravuje domácnosť na príchod Pesachu. Pripravuje kóšer (rituálne čistý) slávnostný riad, ktorý je určený výlučne na tieto dni (košer le-Pesach). Deň pred Pesachom upratovanie vrcholí a je ukončené rituálom bdikat chamec – hľadanie kvasu. Počas nasledovných dní je totiž zakázané konzumovať či vlastniť čokoľvek kvasené, preto sa z domova odstraňuje všetok kvas. Mamy schovajú pre svoje deti kúsok chleba, ktorý, keď ho deti nájdu, obradne spália – rituál sa nazýva bi‚ur chamec. Pri tejto príležitosti sa recituje anulácia pre prípad výskytu drobných čiastočiek kvasu: „V tejto chvíli anulujem chamec, ktorý som videl aj nevidel.“ Počas nasledujúcich siedmich dní sa konzumuje iba nekvasený chlieb – maces (m. č. macot). Dnes sa, samozrejme, kupuje, ale v minulosti si ho gazdiné piekli samy z vody a minimálne deň starej múky. Vyvaľkané cesto sa prešlo valčekom s ostňami a pieklo maximálne 18 minút – aby sa zabránilo kvaseniu. Konzumácia macesu zároveň pripomína nedostatok času pri odchode z Egypta, keď si Hebreji museli v rýchlosti zobrať na putovanie ešte nevykysnuté cesto.

Večer 15. nisana (erev pesach – pesachový večer) sa po východe troch hviezd slávi pesachový seder (seder šel pesach – poriadok Pesachu). Počas neho každý pri stole dostane štyri poháre červeného vína – vína, ktoré nekvasí a je určené výlučne pre Pesach (košer le-Pesach). Počas sederovej večere sa obradne predčítava pesachová hagada, príbeh, počas ktorého sa na vopred určených miestach textu postupne tieto poháre vypijú. Ich počet symbolicky odkazuje na udalosti vyvedenia z egyptskej poroby, vyslobodenie z otroctva, vykúpenie a prísľub Hospodina, že si Izrael zoberie za svoj ľud. Existujú však aj iné vysvetlenia počtu štyroch pohárov, napr. odkaz na štyri staroveké ríše, ktoré ovládali izraelský národ po Egypte – Babylon, Perzia, Grécko, Rím. Na stole sa nachádza ešte jeden najväčší pohár naplnený vínom. Je určený pre proroka Eliáša, ktorý má ohlásiť príchod Mesiáša.

Ďalším symbolom je sederová misa. V jej strede dominujú tri macesy – symboly troch vrstiev ľudu Izraela: Kohen (kohen, m. č. kohanim – príslušník starozákonných kňazov z rodu Lévi, potomkovia Árona), Levi (levita – starozákonný člen nižšieho duchovenstva, chrámový služobník – potomkovia Léviho, tretieho Jákobovho syna) a Jisrael (súhrnné pomenovanie Jákobovho pokolenia, izraelský národ). Šesť komponentov po jej obvode odkazuje na vyslobodenie z Egypta. Opečená kosť (zro‘a) symbolizuje pôvodnú pesachovú obetu – baránka. Horké bylinky a zelenina (maror), zvyčajne chren a šalát, pripomínajú utrpenie v Egypte. Vajce (bejca) je symbolom sviatočnej obete (chagiga). Môže symbolizovať aj večnosť či smútok nad pádom Jeruzalemského chrámu, ale tiež aj samotný osud národa – čím dlhšie sa vajce varí, tým je tvrdšie, čo má odzrkadľovať presvedčenie, že čím viac Izraelitov v minulosti prenasledovali, tým sa stali odolnejšími. Chazeret sú opäť horké byliny, ktoré sa však nekonzumujú. Karpas je pripomienkou yzopu namočeného do krvi baránka, ktorým sa potreli veraje dverí. Predstavuje ho najčastejšie koreňová zelenina namáčaná do slanej vody. Symbolizuje aj chudobné jedlo, ktoré jedli Hebreji v Egypte, a ich slzy. Posledným je charoset – nastrúhané jablká s orechmi a škoricou, ktoré sú symbolom hliny, z ktorej počas otrockých prác v Egypte vyrábali tehly.

Slávnostnú sederovú večeru vedie pán domu. Najprv recituje kiduš (posvätenie vína) a každý prítomný pripíja na oslobodenie. Je tradíciou opierať sa o stôl ľavým lakťom a na stoličke sedieť trochu bokom – pripomína sa tým rýchly útek z Egypta. Po rituálnom umytí rúk nasleduje delenie karpasu, ktorý sa konzumuje namočený do slanej vody. Potom pán domu rozpolí prostredný maces, väčšiu časť zabalí do obrúska, ktorý deti schovajú a na konci večere ho vrátia za sľub nejakého darčeka. Nasleduje hlavná časť sederu – magid – rozprávanie príbehu. Pán domu zdvihne sederovú misu s macesmi a povie: „Toto je chlieb biedy, ktorý jedli naši predkovia v Egypte. Kto je hladný, nech príde a zaje si s nami. Kto je v núdzi, nech príde a oslávi Pesach s nami. Tento rok tu, budúci v Jeruzaleme. Tento rok otroci, budúci rok slobodní.“ Konečne nasleduje čas pre deti. Najmladšie z nich sa pýta štyri otázky: čím sa táto noc líši od iných, prečo sa je nekvasený chlieb a iba horké byliny, prečo sa pokrmy dvakrát namáčajú do slanej vody a prečo sa všetci opierajú. Postupne sa tak odvíja celý biblický príbeh úteku z Egypta. Nasleduje ďalšie opláchnutie rúk pred jedlom, požehnanie macesu, konzumácia maroru korechu (bylín s macesom) a charosetu a potom hostina – šulchan aruch. U nás sa najčastejšie konzumuje zlatá kuracia polievka s macesovými knedličkami, ryba obalená v macesovej múke, plnená hydina, placky z macesovej múky či zo zemiakov – kugl. Ako zákusok sa podáva macesový nákyp (macelokš), lejkech z macesovej múky (medovník) či macesová torta. Všetky potraviny musia zodpovedať pesachovým predpisom a nesmú kvasiť. Na záver hostiny sa skonzumuje skrytý kus macesu (afikoman), nasleduje požehnanie a umytie rúk, po ňom čítanie žalmov a chválospevy, po ktorých sa vypije štvrtý pohár vína. Na konci večere (nirca – prijatie) sa odrieka modlitba za prijatie sederu, spievajú sa rôzne verše a číta sa Šalamúnova Pieseň piesní. Na záver sa prednesie pesachová prosba Budúci rok v Jeruzaleme.

Pesach je jedným z najpôsobivejších a najradostnejších sviatkov judaizmu. Končí sa 21. nisanu v okamihu, keď sa na oblohe objavia prvé tri hviezdy. Po večernej modlitbe a havdale, čo je špeciálny obrad ukončujúci sviatky, nasleduje odkladanie pesachového riadu a nastávajú všedné dni, keď sa môže začať jesť kysnutý chlieb.

Tento rok sa Pesach prekrýva s kresťanskou Veľkou nocou – slávi sa po západe slnka od 19. do 27. apríla 2019. Dva prvé a dva posledné dni sú plné sviatky, štyri dni medzi tým sú polosviatky.

Ivica Štelmachovič Bumová

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Univerzita Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave je moderná európska univerzita. V roku 2019 oslavuje 100. výročie od založenia. Ako jediná slovenská vysoká škola sa pravidelne umiestňuje v celosvetových rebríčkoch najlepších univerzít sveta. Na 13 fakultách poskytuje najširší výber študijných programov (vyše 800) v troch stupňoch, pričom viaceré z nich sú na Slovensku jedinečné. Na výber je zo širokej škály oblastí ľudského poznania – od medicíny cez humanitné a sociálne vedy, prírodné vedy, matematiku až po teológiu. UK je výskumnou inštitúciou, ktorá zastrešuje stovky domácich i zahraničných vedeckovýskumných projektov. Viacerí študenti sú tak už počas štúdia súčasťou významného výskumu a môžu sa aktívne zapojiť do riešenia projektov a grantov či sa zúčastňovať na odborných stážach (aj v zahraničí). UK každoročne vysiela do zahraničia najvyšší počet študentov spomedzi všetkých slovenských vysokých škôl a prijíma aj najviac študentov z celého sveta, napríklad z Nemecka, Nórska, Grécka, Iránu, Rakúska či Islandu.