Denník N

#Youngsters; týždeň odkladov, fašisti na súde, populisti na kope a Briti na ponorke zo syra; čo sa udialo za uplynulý týždeň

zdroj: Denník N, Shooty
zdroj: Denník N, Shooty

ĽSNS bola na súde, pojednávanie o jej rozpustení odročili na 29. apríla. Bez ohľadu na výsledok sporu, fašistami sú aj zostanú. Nekonečný príbeh menom Brexit sa znova posúva a Kollárovci sa pridali k najväčším európskym populistom a xenofóbom + novinky z policajného sveta. Prehľad toho najdôležitejšieho, čo sa stalo za uplynulý týždeň.

Kotlebovci zatiaľ prežili

Najvyšší súd odročil pojednávanie o rozpustení ĽSNS na 29. apríla. Žaloba Generálnej prokuratúry na dvadsiatich stranách hovorí o tom, ako ĽSNS chce pochovať demokraciu, o ich nevraživosti k menšinám, prepojení na zrušenú Slovenskú Pospolitosť či pokusoch o vytvorenie domobrany. Podporiť ich prišlo asi 500 protestujúcich, ktorí sa sťažovali, že po trati, na ktorej stáli, často chodia električky. Klasika, to isto Vallo. Vo vnútri sa však diali oveľa dôležitejšie veci. Čo sú teda základné otázky v tomto procese?

Sú kotlebovci fašisti?

Jednoznačne áno. Pochodovali v uniformách nápadne pripomínajúcich uniformy Hlinkových gárd, nenávistne sa vyjadrujú na adresu Rómov, židov či moslimov, generalizujú a obviňujú celé etniká, hádžu dlažobné kocky po moslimských matkách, zdravia sa “Na stráž!”, obhajujú Hitlera, popierajú holokaust a tak ďalej. Príkladmi by som vás tu mohol utápať hodiny. Prečítajte si napríklad blogy Jána Benčíka, ktorý mapuje ich chovanie. ĽSNS je zoskupenie slizkých náckov, ktorí keby mohli, tak by strieľali každého, kto je inej farby, vierovyznania či názoru. To je smutným faktom.

Prejde to však na súde?

To je veľmi ťažké povedať. Odkedy súd rozpustil Slovenskú pospolitosť sa Kotlebovci snažia pôsobiť civilizovanejšie. Prezliekli uniformy za saká, z volebného programu vyhodili väčšinu otvorene sporných vecí a snažia sa krotiť svoje vyjadrenia. Hlavne sa však naučili tváriť sa, že oni nič. Keď je problém s výrokmi o holokauste, tvrdia, že nie sú historici, keď je problém so statusmi na Facebooku, tvrdia, že to nepísali oni, prípadne rovno, že vôbec nevedia pracovať na počítači (Mizík) a keď je problém so šekmi, tak je to vraj náhoda. Dokázať im, že sú náckovia, je veľmi ťažké, aj keď nám sa to môže zdať očividné. Na súde si tiež pomáhali výrokmi poslancov Smeru, vrátane Fica, o migrantoch či Rómoch, ktoré často v princípe tvrdia podobné veci ako výroky kotlebovcov. To len na margo toho, ako hrádza proti extrémizmu stavia extrémistom most do mainstreamu.

Aké sú možné výsledky?

V lepšom prípade sa nájde dosť dôkazov na to, aby ĽSNS zrušili a kotlebovci nestihnú voľby do Európskeho parlamentu, kde sú momentálne v prieskumoch druhí s takmer 13%. Kotlebovcom to však príliš neuškodí, poslancami zostanú, prídu len o poslanecký klub a časť peňazí za voľby v roku 2016. Nebudú síce môcť najbližších 5 rokov viesť stranu (ale aj to je sporné, keďže tento zákon prešiel až po podaní žaloby), to však vedia ľahko vybaviť cez pár nových ľudí. Pripravenú už majú záložnú stranu – Ľudová Strana Pevnosť Slovensko a do tejto pevnosti sa zrejme okamžite presunú. Ich voličská základňa nezmizne, naopak, spravia zo seba martýrov. Ukážeme však, že takéto prejavy jednoducho nie sú v demokratickom systéme tolerovateľné a náckovia sem nepatria.

V horšom prípade to ĽSNS ustojí. Bude mať na papieri, že podľa zákona nie sú fašisti, ale legitímna strana a ich správanie sa môže tolerovať. Odtiaľ je to len krok od koalície SMER, SNS, ĽSNS. Dúfajme teda, že 29. apríla súd dá bodku za ich pôsobením.

Marián Kotleba na nevinnej prechádzke s kamarátmi, zdroj: SITA

Brexit sa znova odkladá

V júni 2016 si v Británii tesnou väčšinou odhlasovali, že si idú spolu streliť do nohy. Kampaň založená na klamstvách, manipulovaní s faktami a z veľkej časti aj na čírej stupidite ich doviedla na jednu z najdlhších, najtrápnejších a najbolestivejších politických ciest v histórii krajiny. V noci zo stredy na štvrtok sa toto trápenie predĺžilo až na 31. októbra. Ak sa Briti dohodnú skôr, môžu odísť ešte pred týmto dátumom.

Pôvodný dátum brexitu mal byť ešte 29. marca, britský poslanci však ani na dvakrát nedokázali prijať Mayovej dohodu (prvé hlasovanie bolo dokonca najhoršou porážkou predsedu vlády v histórii). Scenár Brexitu bez dohody sa im taktiež nepozdával, a tak sa s EÚ dohodli na odklade Brexitu na 12. apríla. Avšak, keďže stále boli tam, kde pred dvoma týždňami, v stredu sa konalo núdzové zasadnutie, kde Mayová šla prosiť o ďalší odklad do 30. júna.

Nakoniec sa však s lídrami európskych štátov dohodla na odklade až do konca októbra. Tento dátum padol práve preto, že 31. októbra končí funkčné obdobie Európskej komisie, kam by Briti už svojho zástupcu posielať nemali. Májových volieb do Európskeho parlamentu sa však zúčastniť musia (ak sa teda nedohodnú skôr, o čom môžeme takmer s istotou povedať, že sa to neudeje). Parlament už mal nanovo rozrátané počty poslancov pre členské krajiny, ktoré nepočítali so zástupcami Spojeného kráľovstva. Tí si teda budú musieť zvoliť svojich 73 poslancov, ktorí po Brexite svoje kreslá opustia.

Čo sa teda bude v nasledujúcich týždňoch až mesiacoch diať?

Európska Únia už odmietla ďalej otvárať rokovania o dohode s Britániou, na stole teda ostáva jedine Mayovej stará, dvakrát odmietnutá dohoda, možno s možnosťou pár kozmetických úprav. Alternatívu Brexitu bez dohody si už poslanci britského parlamentu zákonom zakázali, prešiel však len o jeden hlas. Labouristi Jeremyho Corbyna dohodu odmietajú a žiadajú predčasné voľby alebo nové referendum. Aj keby predčasné voľby boli, pravdepodobnosť, že by Labouristi presadili lepšiu dohodu je veľmi mizivá. Zorganizovať referendum je takisto problém, nikto totiž netuší, čo sa ľudí spýtať. Brexit alebo žiadny Brexit, Mayovej dohoda alebo žiadna dohoda, či rovno otázka s troma možnosťami odpovede?

Žurnalista a spisovateľ Hugo Rifkind na Twitteri opísal Brexit ako ponorku zo syra. “Predstavte si, že 52% Britov sa rozhodlo, že chcú postaviť ponorku zo syra. Mayová vedela, že je to šialenstvo, avšak tvárila sa, že sa to dá, aby sa mohla stať premiérkou. Opakovala, že syr znamená syr a postavila ponorku zo syra. Bola nahovno, čo by ste čakali, veď je to ponorka zo syra! Teraz musí čeliť poslancom, ktorí tvrdia, že sa dala postaviť ponorka, ktorá by bola menej nahovno. Oni však klamú a vedia to, všetci to vedia. Ale Mayová im to nemôže povedať, pretože strávila posledné dva roky tvárením sa, že sa dá postaviť ponorku zo syra.”

Má pravdu. A po dvoch odkladoch je Brexit už ako tie nespočetné konce sveta, ktoré nám internet sľubuje. Dostaneme dátum, čakáme a … Nič. Koniec sveta sa odkladá, Mayský kalendár sa mýlil, ale babka z Ruska už dala nový dátum. A potom zase nič. Raz sa to však musí skončiť. Či?

Protest proti Brexitu 23. marca, zdroj: PA Images/Yui Mok

Kollár sa začal predbiehať s Kotlebom

Sme Rodina je od svojho vzniku veľmi bizarný počin. Len pár mesiacov po voľbách si Boris Kollár kúpil stranu Náš Kraj, čím sa vyhol zbieraniu podpisov na vznik strany a premenoval ju na Sme Rodina. Človek, ktorého sme dovtedy poznali len ako pofidérneho podnikateľa a otca priveľa detí s priveľa ženami, sa zrazu stal predsedom strany, ktorá mala reprezentovať tradičné rodinné hodnoty. Krátko po voľbách mu z tejto narýchlo zlepenej strany odišli traja poslanci, ktorí dodnes verne hlasujú s koalíciou.

Vystupovanie ostatných členov strany je takisto podivnou karikatúrou slovenskej politiky, spomeňme napríklad Milana Krajniaka, ktorý si myslí, že je posledný križiak (určite sa dočkáme výpravy do Jeruzalema) alebo nedávne Kollárovo vyjadrenie, že ho nezaujímajú vyjadrenia ekonómov o zastropovaní veku odchodu do dôchodku (ich zase nezaujímajú Borisove hlúpe názory, ale fakty, škoda, že nám všetkým robia zbytočné problémy).

V Sme Rodina sa minulý týždeň zase posnažili a vstúpili do hnutia Európa národov a slobody, ktoré zakladá taliansky minister vnútra Matteo Salvini. To je ten, ktorého tiež nezaujímajú názory ekonómov a taliansky dlh a ktorý politicky vyrástol na nenávisti k migrantom. V hnutí sú napríklad aj rakúska FPÖ, založená bývalým SSákom, Flámsky záujem – belgickí pohrobkovia strany rozpustenej za antisemitizmus, strana Marine LePen Národné združenie či SPD, česká nacionalistická strana s predsedom, ktorý je z polovice Japonec a narodil sa v Tokiu. Toto združenie chce v Europarlamente vytvoriť novú euroskeptickú frakciu.

Nedá sa tvrdiť, že kollárovci do tohto zlepenca populistov, rasistov a priam komických idiotov nepatria. Euroskeptici kandidujúci do Europarlamentu a nacionalistickí imigranti, ktorí nemajú radi imigrantov, to je presne partia ľudí, kam patrí prorodinný otec deviatich detí s ôsmimi ženami a posledný slovenský križiak. Očakávalo sa však, že by sa do tohto hnutia pridala skôr ĽSNS. Sme Rodina si tým veľmi ohrozuje svoj koaličný potenciál.

Matovič, Štefunko, Hlina či Nicholsonová sa už stihli negatívne vyjadriť na adresu tohto rozhodnutia. Kollár je však presvedčený, že im to šancu nezníži. „Keď nás budú potrebovať do vlády, tak aj keby sme šli s neviem kým, nebudú s tým mať problém, pretože vedia, že nie sme hlupáci, vedia, že keď sa na niečom dohodneme, tak držíme slovo,” vyhlásil predseda Sme Rodina.

Milý Boris, problém je v tom, že hlupáci predsa len ste.

Marine Le Pen, Tomio Okamura a Geert Wilders na konferencii ENF v Prahe v Decembri 2017, zdroj AFP/Michal Čížek

Novinky z policajného sveta

  • Novým prezidentom policajného zboru sa stane momentálny dočasný prezident Milan Lučanský. Nie je čistý ako ľalia, podarilo sa mu však vyhnať šéfa NAKA Petra Hraška, či šéfa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera. Po Lučanského nástupe sa rozhýbali viaceré kauzy, vyšetrovanie Kuciakovej vraždy prináša výsledky a Kočner sedí v Leopoldove. Ja osobne mám dôvod polícii dôverovať trochu viac.
  • Miroslav Marček sa priznal, že to on zastrelil Kuciaka s Kušnírovou. V uznesení o obvinení sa píše, že to urobil druhý z obvinených, jeho bratranec Tomáš Szabó.
  • Brat Mariana Kočnera, Ivan, poskytol Denníku N rozhovor. Dozvedáme sa z neho o Kočnerovej minulosti, ale hlavne o situácii jeho rodiny, ktorá musí žiť s menom Kočner. Ivan Kočner hovorí o tom, ako jeho rodinu odsudzujú na základe jeho priezviska, ako ich často odmietajú a pozerajú sa na nich s opovrhnutím. Mimochodom, Ivan Kočner pomáhal zbierať podpisy pre Čaputovú. Nemali by sme odsudzovať niekoho, len preto že má v rodine zločinca. Oni za to nemôžu.

(Nielen) číselný bizár

Zatiaľ 423 ľudí na stránke peticie.com podpísalo petíciu za anulovanie prezidentských volieb. To len aby ste vedeli, že alternatívne internety si žijú vlastným životom.

Na záver ešte zopár citátov

„Ak niekto reprezentuje Slovenskú republiku, ak niekto od Slovenskej republiky poberá nemalé dotácie, tak by sa im mal na hrudi týčiť slovenský štátny znak. A nie nejaká deformovaná napodobenina.”

– Andrej Danko o tom, že keď budú slovenskí hokejisti o pár dní na majstrovstvách prehrávať, musí to byť so štátnym znakom na hrudi. A bez maďarskej hymny.

„Bol som v regiónoch a starostovia mi hovorili, že za nimi chodí Harabin, aby s ním vstúpili do novej politickej strany.”

– Andrej Kiska o Šte-fa-no-vi Ha-ra-bi-no-vi. Pamätáte si ešte ako Harabin tvrdil, že on bude len prezident alebo sudca Najvyššieho súdu?

„Keď máte v rukách moc, rýchlejšie viete to (kauzy) pozametať pod koberec.”

– Erik Tomáš (SMER) o tom, aká je motivácia ísť do politiky.

„Predstavte si, že celý život zbierate nevybuchnuté míny a ukladáte si ich v pivnici jednu vedľa druhej a chystáte si ich, aby ste ich mohli použiť. Potom sa stane, že zhasne žiarovka a stúpite vedľa. Tak z toho bude ohňostroj…”

– Ivan Kočner o bratovi Marianovi

„Slniečkam sa nepáči, že na Slovensku má medzi ľuďmi ďaleko väčšiu popularitu Ruská federácia než USA či NATO.”

– Ľuboš Blaha tri dni pred tým, ako Markíza zverejnila prieskum Focusu, kde 62% respondentov odpovedalo, že preferuje našu oficiálnu euro-atlantickú zahraničnú politiku. Len 18% sa vyjadrilo za Dankovu proruskejšiu politiku.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie