Úprimnú sústrasť neprajte. Kondolujte správne
Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života a tak situácia, kedy je nevyhnutné kondolovať známym pri príležitosti straty blízkeho človeka, sa naskytá nezriedka. A keďže niektoré úmrtia sú aj medializované, z internetových diskusií vieme, že mnohí Slováci majú problém kondolovať správne. Častým omylom je veta „Prajem vám úprimnú sústrasť“.
Moja nebohá babka si zvykla z takejto kondolencie uťahovať, že keď už úprimnú sústrasť prajeme, prečo ju rovno nevinšujeme. Áno, takáto formulácia pôsobí morbídne, no kondolujúci to nemyslia zle, práve naopak. Pritom strata blízkeho je vždy veľmi citlivá, preto by sme sa nemuseli v tomto prípade hrať na „grammar nazi“.
A práve pre vážnosť situácie, akou strata človeka je, by sme mali kondolovať dôstojne, teda tak, ako sa po správnosti má. Pomôže nám, keď sa zamyslíme nad tým, prečo úprimnú sústrasť vyslovujeme či vyjadrujeme a nie prajeme.
Dôležité je uvedomiť si význam slova „sústrasť“. Tí, ktorí ju prajú, si myslia, že sústrasť je na strane pozostalého. Pričom ide o sústrasť našu. Pozostalý totiž zažíva bolesť, trápenie, súženie, teda strasť. My mu vyjadrujeme účasť na jeho trápení, teda sústrasť. Pozostalý tak vie, že si sme vedomí toho, čo práve prežíva a my cítime s ním.
Slovné spojenie „Prajem vám úprimnú sústrasť“ teda nepôsobí čudne preto, že by sme pozostalému priali jeho stratu. Čisto z jazykového hľadiska mu hovoríme, že mu prajeme, aby s ním niekto súcitil, hoci my to práve nerobíme.
Preto úprimnú sústrasť vyjadrujeme či vyslovujeme, lebo je to naša spoluúčasť na jeho trápení, nie jeho. Priamo na poslednej rozlúčke je pritom najbežnejšou kondolenčnou vetou „Prijmi/te moju úprimnú sústrasť“, čo je veta asi najvhodnejšia a najsprávnejšia.
O existencii nesprávnej kondolencie sa už čo to popísalo a tak sú už mnohí jazykovo slabší spoluobčania vystresovaní použiť napríklad v komentári celú vetu, lebo si nevedia spomenúť, či sa sústrasť vyslovuje alebo praje. Preto je zaužívaná aj skrátená veta „Úprimnú sústrasť“. Tá je tiež správna, hoci si sme vedomí, že ide o skrátenie pôvodného „Vyslovujem vám úprimnú sústrasť“.
Ak však chceme použiť tieto dve slová ako plnovýznamovú vetu, namiesto akuzatívu by bolo vhodné použiť prostý nominatív a teda „Úprimná sústrasť“. Tým dávame pozostalému väčšmi najavo, že ide práve o našu sústrasť.
Pevne verím, že po prečítaní tohto zvláštneho blogu už budete vedieť, ako správne kondolovať a taktiež, že budete mať k tomu čo najmenej príležitostí.
