Denník N

Konceptuálne umenie

Rozhovor o konceptuálnom umení. Konceptualizmus ako ho vnímam a čo od neho očakávam.

Aký je váš postoj ku konceptuálnemu umeniu? Považujete ho
> právoplatný druh umenia?

Konceptuálne umenie je dnes odborníkmi zo sveta umenia považované za právoplatné umenie. Dokonca je v niektorých umeleckých kruhoch uprednostňované viac ako súčasne umenie tvorené klasickými metódami. Môj postoj k tomuto umeniu by som nazvala zvedavosťou a očakávaním, ako ešte ďalej umelci môžu posunúť súčasné umenie. Čo sa týka môjho názoru na jeho právoplatnosť ako umenia, v definícii, ktorú som si vytvorila pre vlastne lepšie pochopenie, rozdeľujem umenia do dvoch kategórií: umenia autonómne a umenia heteronómne. Diela autonómnych umení sú pochopiteľné samé sebou( obraz aj na smetisku rozpoznáme, že je to obraz ) aj laická verejnosť to rozozná ( sú to väčšinou diela klasických umeleckých spracovaní ), kým heteronómne diela potrebujú na pochopenie svojej myšlienky ešte iné objasnenie, najčastejšie umiestnenie do umeleckých priestorov alebo slovné vysvetlenie. Ak nič viac , tak aspoň komentár : to je konceptuálne umenie…

> 2. Ako by ste takéto umenie definovali?
Konceptuálne umenie je vyjadrenie myšlienky / konceptu umeleckými zmyslovo vnímateľnými prostriedkami. Pritom to, čo primárne vidíme, nie je to, čo máme vnímať alebo pochopiť. Konceptuálne umenie počíta s tým, že vnímateľovi sa vytvorí v interakcii s dielom vo vedomí nejaká myšlienka, ktorú on potom reflektuje. Dielo iba navádza svojho percipienta k tejto myšlienke. Keďže každý má iné vnímanie, inú osobnosť, iné spomienky. Preto v každom indivídiu, môže pôsobiť inak. Takto rôzne samozrejme môže pôsobiť každé umenie, ale u konceptuálneho sú tieto vyvolané pocity a idey rôznorodejšie. Hlavne tu idea prevyšuje estetickú formu.

> 3. Práca ktorého konceptualistu na vás osobne zapôsobila?

Ja mám rada diela, ktoré obracajú recipienta do jeho vnútra. Alebo keď dokáže podať spoločenský problém výrazným umeleckým spôsobom, a prevládajúci dojem z diela nie je znechutenie. Keď vidím, že je v tom veľký „kumšt“ a dobrý nápad sa dobre realizoval. Nemám obľúbeného konceptualistu, ale zapôsobila na mňa inštalácia , ktorú som videla v roku 2005 som bola v Londýnskej TATE Galérii. Bol tam asi 5-6 metrov dlhý stôl. Na stole bola kostra ženy a okolo nej boli rôzne lieky, medicínske pomôcky, krabičky z lekárne, ktoré tá žena užívala. Tiež tam boli lekárske správy, diagnózy, čo zapísal lekár a to bolo priradené k dátumu v živote ženy s popisom ako sa cítila, kedy a ako dlho to tá žena brala, respektíve má predpísané brať. Bol to taký sumár, čo všetko v sebe z chemických liekov máme, a čo musí naše telo spracovať od narodenia až po smrť .
> 4. Vnímate celú myšlienku konceptuálneho umenia ako niečo
>pozitívne?

Je tu veľká voľnosť: tak ako dielom môže byť čokoľvek, tak aj my ako percipienti diela ho môžeme vnímať ako cítime. Nie je tu správne a nesprávne pochopenie. To vnímam pozitívne. To je potencia konceptuálneho umenia a zároveň to je jeho slabá stránka. Jeho pôvodný zámer, ak bol sa môže úplne stratiť, až celkom zanikne. Vnímavejší jedinci sa takto dokážu pozerať na akýkoľvek bežný objekt.

Na druhej strane ľudia chcú mať z umenia potešenie, neviem či by ma bavilo chodiť na výstavy, kde by bolo samé konceptuálne umenie , ktoré ma núti premýšľať. Chcem mať estetický zážitok v celej škále pocitov.

5. Posunulo sa podľa vás umenie aj vďaka konceptualizmu tým  správnym smerom?
Je to len jeden zo smerov. Jedna vetva stromu s menom UMENIE. V koncepte je často priveľa negativity, hnusu a snahy šokovať. Ako hovorí Danto, umenie budeme vedieť zhodnotiť, až keď skončí. Danto ale zároveň tvrdil, že umenie sa transformovalo do filozofie a to znamená jeho historický koniec. Ja si myslím, že pokiaľ budú ľudia žiť, bude existovať aj umenie a bude aj historicky pokračovať.

> 6. Súhlasíte s často tvrdenou vetou, že takýto druh umenia môže
>robiť každý?

Každý druh umenia môže robiť každý. Dnes je taká voľnosť a možnosti, že keď sa rozhodnete robiť hocijaké umenie, takmer na všetko sú prostriedky a podmienky: Je to obmedzené len vašimi schopnosťami a vlastnou tvorivosťou. Podľa Nelsona Goodmana umením môže byť čokoľvek a odkazovať ako také môže ku čomukoľvek. Druhá vec je, či k tomu potrebujete schválenie nejakej inštitúcie, alebo to len chcete robiť. Podľa inštitucionálnej teórie definície umenia : umením je všetko, čo umelec, tvorca, inštitúcia, obchodník, atď. , skrátka hocikto zo Sveta umenia, vyhlási za kandidáta na ocenenie ako umelecké dielo. Teda ak vyhlásite ako tvorca, že je to umenie, tak je to umenie. To je len jedna z teórií, dnes totiž neexistuje všeobecne uznávaná definícia umenia.

> 7. Ako a kde ste sa s konceptuálnym umením stretli po prvýkrát?
Prvýkrát naživo som sa stretla s konceptuálnym umením niekdy v roku 1998 v jednom malom kultúrnom centre Osvety na západnom Slovensku. Bola tam výstava fotografii a oni ma upozornili, že na pôjde majú ešte jednu výstavu, ale ze to si taký mladý umelec sám inštaloval. Vyšla som tam a vo veľkej tmavej miestnosti pod starou strechou tesne nad mojou hlavou boli desiatky fliaš visiacich hore dnom. Z fliaš tiekla stuhnutá hmota rôznych farieb. Pôsobilo to na mňa prekvapujúco, čarovne a neznámo. Oproti tej výstave fotografií dole to pôsobilo progresívne a novo. Škoda, že si nepamätám meno umelca, zaujímalo by ma ,čo tvorí teraz , či ostal pri koncepte, alebo či vôbec tvorí.


> 8. Čo bol podľa vášho názoru najvýraznejší faktor pri vzniku
>tohto umeleckého smeru?
Silné umelecké prúdy moderny na začiatku 20.storočia. Množstvo umeleckých smerov ako dadaizmus, ready-made, pop-art, futurizmus, rozvoj fotografie a videa, atď. Na to všetko nadväzoval konceptualizmus , ktorý výraznejšie začal koncom 60. rokov minulého storočia. Ale najvýznamnejší faktor ešte niečo iné : spoločenské faktory. Zmenilo sa  postavenia jednotlivca v spoločnosti. S rozvojom priemyselnej revolúcie už človek  nemusel riešiť materiálne potreby, mohol si dovoliť viac hedonistické a narcistické správanie, aké bolo dovtedy charakteristické len pre umelcov: Umelci sa tým ocitli mimo svojho jedinečného sebarealizáciu umožňujúceho postavenia. Už patrili  len do  skupiny bežných postmoderných ľudí… Ako môžu dokázať svoju individualitu, slobodu a avantgardu v zmysle spoločenského predvoja a revolty zároveň? Snaha umenie posunúť ďalej, do nového, neznámeho, do abstraktných sfér, filozofii či šokovania – tu našli umelci svoje „konceptuálne“ riešenie.


> 9. Myslíte si, že je v dnešnej dobe o takéto umenie veľký
>záujem?

Názory sú rôzne. Súčasní kritici sa celkovo zdráhajú kritizovať toto umenie, aj keď aj tu sa nachádzajú výborní umelci a slabší umelci. Historik umenia E.Kischon to vysvetľuje ako podmienenosť trhovým podmienkam v zmysle, že nebudú kritizovať niečo, na čoho predaj má vplyv ich kritika. Jednoducho postavenie obchodníkov s umením je tak silné, že ovplyvňuje aj kritikov, ktorí by mali byť nezávislí. Často sú takéto diela nadhodnotené. Neviem povedať, či je na trhu s umením o takéto diela veľký záujem. Skôr mi pripadá, že ak sa to dostane do tých najvyšších kruhov, je to vec viac biznisu a prestíže, než vec umenia.  Ja konceptuálne umenie beriem ako legitímnu súčasť umenia a až čas preverí, ktoré diela ozaj vstúpia do histórie.

 

Interview viedla študentka Gymnázia Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici Paulína Petrašová.

Ilustracie / reprodukcie diel od :  Milan Adamčiak, Rudolf Sikora

Teraz najčítanejšie