Denník N

Blahova radikálna kniha Antiglobalista vznikla aj vďaka peniazom zo štátneho rozpočtu

Blaha považuje Antiglobalistu za svoje „najradikálnejšie dielo“, v ktorom sa vymedzuje voči všetkému, čo „médiá hlavného prúdu“ podsúvajú ľuďom. 

Dnešný text by som rád začal citátom Ľuboša Blahu z 26. októbra 2018: „Nie je nič ľahšie, ako využívať americké peniaze a granty pravicových vlád na svoje pseudointelektuálne výplody a potom sa pýšiť titulom profesor.“

Nie je azda kniha, na ktorú by bol Ľuboš Blaha viac hrdý, než je minuloročný Antiglobalista(2018).

Sám Blaha monografiu označil za svoje „najradikálnejšie dielo“, v ktorom sa vymedzuje voči všetkému, čo „médiá hlavného prúdu“ podsúvajú ľuďom.

Verí a želá si v ňom socialistickú revolúciu.

Knihu oficiálne vydalo vydavateľstvo VEDA, čo je vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, kde pôsobí aj sám Blaha. To mu v minulosti vydalo aj ďalšie diela ako Sociálna spravodlivosť a identita (2006) či Späť k Marxovi? (2009).

Kniha, na ktorej Blaha pracoval údajne dva roky, nevznikla len tak, ale ako súčasť (či výsledok) grantového projektu pod názvom Stratégia transformácie spoločnosti v kontexte civilizačnej analýzy.

3-ročný projekt pod vedením marxistického teoretika Petra Dinuša, bol financovaný z Vedeckej grantovanej agentúry Ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied známej pod skratkou VEGA.

VEGA je poradným orgánom ministerstva a pomocným orgánom Slovenskej akadémie vied pre výber projektov financovaných z rozpočtu.

Podľa údajov z Ministerstva školstva bol v roku 2015 na projekt získaný grant vo výške €3.347, v roku 2016 €3.333, v roku 2017 to bolo €3.406 a v minulom roku €3.331. Dohromady tak grantová agentúra prispela na projekt sumou viac než €13-tisíc.

Výsledkom tohto projektu bolo viacero publikácií, z ktorých štyri mali kategorizačný status AAB, ktorý získavajú len vedecké monografie – pôvodné monotematické práce vedecko-objaviteľského charakteru, ktoré musia mať aspoň dvoch recenzentov.

V prípade Blahovho Antiglobalistu nimi boli Jozef Lysý (ktorý si v rámci projektu tiež vydal svoju knihu) a ďalej sociológ Jan Keller a ekonómka Ilona Švihlíková, ktorá s Blahom v roku 2014 rečnila na konferencií pod jeho záštitou o Dohode TTIP.

Sociológ Jan Keller, spoločne s napríklad s poslancami za SMER-SD Villiamom Jasaňom a Vladimírom Faičom a OZ KOVOM, navyše prispeli Blahovi na preklad knihy do angličtiny, čo sám Blaha spomína v poďakovaní.

Otázka je jednoduchá – nebyť grantu, boli by sme ukrátení o takýto hodnotný titul, pán Blaha?

———————————————————————————————————————————

Poznámka pod čiarou:
Na záver mi nedá nespomenúť jeden citát, ktorý som našiel v knihe Svet v bode obratu vydaného Vedou v roku 2011. Jeho autorom docent František Škvrnda, jeden z riešiteľov grantového projektu Stratégia transformácie spoločnosti v kontexte civilizačnej analýzy.

„Počet obetí vojen v 20. storočí, ktoré boli v drvivej väčšine spôsobené priamo alebo nepriamo kapitalizmom, najmä jeho spôsobom distribúcie bohatstva a moci, prevýšil počet obetí vojen za necelý predchádzajúci vývoj ľudstva a dosiahol viac ako 100 miliónov životov“.

Teraz najčítanejšie