Denník N

V zlých časoch má štát ekonomike a ľuďom pomáhať a chrániť ich, nie ako to robí SMER-SD teraz

Bývalý minister financií Peter Kažímír bol na svojej poslednej ministerskej tlačovke o čosi úprimnejší ako uňho býva zvykom.
Otvorene povedal, že slovenskú ekonomiku čaká ochladenie a treba sa mať na pozore: „Otázka ekonomického spomalenia je realita. Nevidíme za kopec, ale vieme, že je za ním zlé počasie. Nevieme ako veľmi zlé, ale treba sa na to pripraviť.“
To ma o čosi skôr, ako som plánoval, prinútilo zamyslieť sa nad „domácou úlohou“, ktorú som si dal v predchádzajúcom blogu. Zadanie znelo: aká hospodárska politika je vhodná pre zlé a aká pre dobré ekonomické časy?

Ekonómovia v tom majú jasno. A síce, že v zlých časoch má štát ekonomike a ľuďom pomáhať a chrániť ich a v dobrých si na to zarobiť. To je zlaté ekonomické pravidlo. Môžeme ho prirovnať k dobrému hospodárovi, ktorý si v lete, keď je drevo suché, pripravuje zásoby na zimu, aby mal čím kúriť. Podobne by si dobrá a zodpovedná vláda v období, keď do rozpočtu pritekajú miliardy eur navyše, mala vytvárať priestor na investície a podporu ľudí, aby ich v kríze ochránila pred drastickým prepadom životnej úrovne.

Drevo na zimu zhorelo už v lete

Smer sa však ako dobrý hospodár vôbec nezachoval. Jeho vláda zlyhala v zlých aj v dobrých časoch. Nerobili, obrazne povedané, dostatočné zásoby na zimu. Navyše, drevo, ktoré mal k dispozícii, spálili už v lete a ešte zašli aj k susedom, požičali si ďalšie drevo a spálili aj to. Doterajšia paradigma vlád Smeru nesystémovým spôsobom rozdávať balíčky v dobrých časoch je v zásadnom rozpore so zlatým pravidlom a poškodzuje našich občanov.

Namiesto prebytkov[1], ktoré sme mohli bezbolestne vytvoriť z miliardových nadpríjmov, vláda neustále udržiava deficitné hospodárenie aj v situácii, keď sa ekonomike nadpriemerne darí. Smer je teda horší ako jednoduchý autopilot, ktorý by nám zabezpečil vyrovnaný rozpočet už o 5 rokov skôr ako v roku 2019, keď je naplánovaný nulový deficit. Netreba zabúdať, že aj reálne dosiahnutie tohto – zatiaľ len na papieri „nulového deficitu“  – zásadne spochybňujú renomované inštitúcie ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska či Európska komisia.

Vyrovnaný rozpočet v dobrých časoch nie je mantra, je to nevyhnutnosť. Uvedomil si to aj bývalý minister Peter Kažimír, keď povedal, že „vyrovnané hospodárenie je ako teplý kabát. Môže vám zachrániť život, keď sa dostanete do veľmi zlého počasia. Vyrovnané hospodárenie má veľký význam pre bezpečnosť krajiny.“ Škoda, že nahlas o tom hovorí, až keď odchádza. Vysvedčením rozpočtovej politiky vlády Smeru je preto po 12 rokoch aj to, že sme skoro dostali zahanbujúcu červenú z Bruselu, keď sme im na hodnotenie predkladali vlani slovenský rozpočet na vrchole dobrých časov.

Slovensko tak nie je na horšie časy dostatočne pripravené. Smer zvýšil výdavky na chod štátu, tak, že zvýšil platy ľudí pracujúcich v štátnej správe. Takáto filozofia bez zvýšenia efektivity a digitalizácie v štátnej správe je aj v dobrých časoch škodlivá, lebo štátnu správu ani nezefektívnila a ešte aj navýšila výdavky, ktoré si v zlých časoch štát nebude môcť dovoliť. Preto navyšovanie platov potrebuje ísť ruka v ruke s digitalizáciou a zvyšovaním efektivity.

Najmä v časoch, keď produktívnejší súkromný sektor dnes nevie zohnať ľudí a musí ich dovážať zo zahraničia. Smer týmto ľuďom zároveň nepovie, že v zlých časoch ich bude prepúšťať a zmrazovať im platy, pretože to bude neufinancovateľné. Ako výsmech pôsobí fakt, že až teraz si dal Smer za úlohu pripraviť audit štátnej správy alebo to, že koalícia sa už dnes rozhodla vyjedať špajzu (ktorá by mala byť pripravená pre pomoc v zlých časoch) tým, že presadila ústavný dôchodkový strop[2], ktorý môže zvýšiť dlh štátu viac ako trojnásobne. A koaličný partner SNS sa nezabudol ozvať, že audit nemieni robiť, pretože svoje ministerstvá chápe ako svoju a len svoju korisť.

Zlé časy nad sily vlády

Všetko nasvedčuje tomu, že ekonomické ochladenie (nehovorme zatiaľ, že kríza) je už predo dvermi. Signálov zo zahraničia je veľa, ozývať sa začínajú aj naše firmy. Napríklad Volkswagen sa chystá prepustiť asi tritisíc ľudí.

Skúsenosti z predošlej krízy z rokov 2009 a 2010 hovoria, že Smer nedokáže kormidlovať ekonomiku ani v zlých časoch. Robil jeden chaotický krok za druhým. Neriešil systematickú podporu a zjednodušenie podnikania. Aj preto bolo prepúšťanie v súkromnom sektore na Slovensku najmasívnejšie v regióne. Ľudia v štátnej museli strpieť niekoľkoročné zmrazenie platov práve v časoch, kedy by sa doma zišlo každé euro navyše. A to, že sú dnes platy vo verejnej správe zahanbujúco nízke je práve výsledok politiky Smeru, ktorý tak nedokázal na krízu adekvátne zareagovať. Zamrznutá bola dokonca aj diaľničná výstavba, ktorú sa Fico na poslednú chvíľu snažil zabaliť do mega predražených PPP balíkov.

V kríze bezhlavo šetriť nebudeme

Akú taktiku by som v kríze zvolil ja? Nuž, moja filozofia je iná. Ak horšie časy nastanú, na ľuďoch by som plošne nešetril. Som otvorený na deficitné hospodárenie, neznižoval by som plošne a bezhlavo výdavky štátneho rozpočtu, lebo ochrana ľudí je pre mňa dôležitejšia. A ako by som ich chránil? Napríklad tak, ako som napísal v predchádzajúcom blogu, vyššími výdavkami na vzdelávanie, rodinnú politiku a infraštruktúru. Som si však vedomý, že v lepších časoch si treba na to zarobiť.  A to najmä reformami a rozpočtovými prebytkami.

Slovensko potrebuje zásadné zmeny, medzi ktoré patrí ozdravenie školstva, podnikateľského prostredia, zníženie regulačnej a byrokratickej záťaže, rozvoj nových moderných odvetví, digitálnej ekonomiky či rozvoj odvetvia výskumu a vývoja. V dobrých časoch treba tiež urýchlene zmodernizovať verejnú správu, aby mohlo prísť k prirodzenému presunu ľudí do súkromného sektora, kde si ľudia môžu už dnes ľahko nájsť dobre platenú prácu. A naopak v zlých časoch ľudí ochrániť, bezhlavo neprepúšťať a nezmrazovať platy.

Smer hospodársku politiku nezvládol v dobrých, ani v zlých časoch. Je najvyšší čas na zmenu.

_________________________

[1]Napríklad susedné Česko má od roku 2016 výrazné prebytky v priemere vyše +1% HDP.

[2]Pozri sumarizujúce video RRZ tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie