Denník N

Riaditelia škôl majú široké právomoci, avšak nedostatok času a slabú podporu

Súčasné kompetencie riaditeľov škôl sú na Slovensku pomerne rozsiahle. Opakovane to potvrdzuje tzv. index školskej autonómie v meraniach OECD PISA. Tie okrem testov pre žiakov zahŕňajú aj školský dotazník, ktorý vypĺňajú riaditelia škôl. V ňom sa vyjadrujú i k tomu, kto o rôznych aspektoch riadenia školy rozhoduje, pričom index sa vypočítava z podielu odpovedí, pri ktorých je uvedený riaditeľ, učitelia alebo rada školy.

Pri poslednom takomto zisťovaní v roku 2015 sa ukázalo, že Slovensko je v miere školskej autonómie na 7. mieste zo všetkých zapojených krajín. Na pôde školy sa teda u nás z pohľadu účastníkov prieskumu PISA o rôznych záležitostiach rozhoduje vo významne vyššej miere, ako je priemer krajín OECD alebo ako je to v susednom Poľsku, Maďarsku či Rakúsku. (1)

Pomerne široké právomoci riaditelia a riaditeľky škôl uvádzali aj v kvalitatívnom a kvantitatívnom prieskume To dá rozum. V dotazníkovom zisťovaní veľká časť z nich uviedla, že rozhodujú o prijímaní žiakov do školy (90,2 %), tvorbe školského poriadku (80,6 %) a o výbere učiteľov (79,3 %). Spolu s orgánmi školy a učiteľmi rozhodujú aj o odmeňovaní zamestnancov a o tom, čo sa v škole bude učiť. Riaditeľská agenda sa vzťahuje aj na hospodárenie školy a jej prevádzku, či na komunikáciu s rodičmi a širšou verejnosťou. Zároveň sú riaditelia povinní poskytovať zriaďovateľovi a rôznym štátnym orgánom v rezorte školstva aj mimo neho množstvo údajov, čo zvyšuje administratívnu náročnosť riadenia.

Z rozhovorov s riaditeľmi na všetkých stupňoch vzdelávania vyplynulo, že svoje kompetencie považujú za dostatočné. Ako sa vyjadrila riaditeľka jednej strednej odbornej školy v našom prieskume „… [kompetencie] sa netýkajú len výchovno-vzdelávacieho procesu, ale vôbec všetkých stránok života školy, ktoré zabezpečuje, od hospodárstva, cez materiálno-technické zabezpečenie, a tak ďalej. Výhodou alebo nevýhodou riaditeľa je aj to, že v podstate zodpovedá za všetko.“

Vyjadrenia respondentov poukazujú aj na ďalšie prekážky pre úspešné riadenie škôl. Ako problematické sa javia predovšetkým nedostatočné časové a personálne kapacity riaditeľov, ako aj ich slabá metodická podpora a nedostatočné ďalšie vzdelávanie v otázkach riadenia. Kvôli množstvu oblastí, za ktoré zodpovedajú, riaditeľom často nezostáva priestor na to najdôležitejšie – skvalitňovanie pedagogického procesu a riadenie ľudských zdrojov. Inými slovami, riaditelia dokážu zabezpečiť napríklad vytvorenie rozvrhu, no už zväčša nemajú kapacitu aktívne vstupovať do metodického a odborného poradenstva pre učiteľov. Pri manažovaní tímu musia a dokážu zabezpečiť personálnu agendu, ale nemajú kapacitu a často ani zručnosti na skvalitňovanie internej komunikácie, posilňovanie tímovej spolupráce a zapájanie zamestnancov školy do jej spravovania. Dokazujú to aj slová ďalšej respondentky v našom prieskume, riaditeľky materskej školy „…gro mojej práce nie je pedagogická práca. (…) Gro mojej práce je zabezpečiť riadny chod, to znamená, aby mali [zamestnanci školy] všetko zabezpečené, od učebných pomôcok cez pracovné odevy, cez budovy, aby boli v dobrom stave, zariadenia a všetko.”

Jednou z vecí, ktorá by mohla riaditeľom pomôcť, je poskytovanie vzdelávacích programov na skvalitňovanie ich riadiacich zručností. Podľa prieskumu To dá rozum však tzv. funkčné vzdelávanie, ktoré je pre riaditeľov povinné, pomohlo len pätine (20 %) z nich. Jeho prínos väčšina (66 %) vidí najmä v sieťovaní a vzájomnom vymieňaní si skúseností. To je síce dôležitá forma podpory, avšak riadiace zručnosti priamo nerozvíja.

Podľa zistení To dá rozum zlepšeniu podmienok v oblasti riadenia škôl nepomôže pridávanie ďalších kompetencií riaditeľom. Naopak, je potrebné a žiaduce odbremeniť ich od riešenia množstva „prevádzkových“ záležitostí, aby mali viac kapacít na strategický rozvoj školy, riadenie ľudí a skvalitňovanie pedagogického procesu. To si vyžaduje nielen dostatočné zdroje na administratívny a odborný personál, ale aj prístup k zmysluplnej podpore a poradenstvu, aby si mohli ďalej rozvíjať svoje zručnosti a vymieňať príklady dobrej praxe.

Peter Dráľ
analytik projektu To dá rozum

 

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

(1) OECD (2016), „Graph II.4.7 – Index of school autonomy, school characteristics and science performance: Results based on school principals‘ reports“, in PISA 2015 Results (Volume II): Policies and Practices for Successful Schools, OECD Publishing, Paris. https://doi.org/10.1787/9789264267510-graph40-en.

 

TO DÁ ROZUM je iniciatíva pripravujúca ucelenú zmenu vzdelávania postavenú na analýze skutočných príčin problémov a na príkladoch dobrej praxe zo Slovenska i zahraničia.
Dotazník, z ktorého sú použité dáta, bol vytvorený na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až septembri 2017 s rôznymi aktérmi v školstve, vrátane riaditeľov. Zber kvantitatívnych dát prebehol v máji až júni 2018 a zúčastnilo sa ho celkovo 619 riaditeľov na všetkých stupňoch vzdelávania. Školy boli vyberané náhodným výberom s ohľadom na kraj a zriaďovateľa. Celková návratnosť dotazníkov bola 52,36 %. Svojím rozsahom a reprezentatívnosťou je prieskum v slovenskom kontexte jedinečný. 

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/