Denník N

Očakávanie, ktoré vnímame ako nedostatok či prázdnotu, umožňuje zažiť dôveru

Foto: Taizé archív
Foto: Taizé archív

Francúzska ekumenická komunita svetového formátu nám posunula sviatočnú predzvesť svojho predstaveného

Nedeľa 21. apríl 2019 – Evanjelium podľa Jána – Jn 20, 11-18

Ježiš sa zjavuje Márii Magdaléne

Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.

Veľká noc – Nádej pre svet 

(Čítať s porozumením, preklad rešpektuje tradíciu týchto sviatkov a náboženský žargón.)

brat Alois /prior/
Veľkonočné evanjelium nám hovorí o žene, Márii Magdaléne, ktorá plače, naplnená zmätkom, akoby Ježišova smrť zapečatila zlyhanie všetkých jej nádejí. Hoci, kým apoštoli sa zo strachu uzavreli, ona ide k hrobu. Toto gesto vyjadruje nielen jej žiaľ, ale aj očakávanie, akokoľvek zmätené. Je to očakávanie lásky, ktorú ani najväčšie utrpenie nemôže úplne vymazať.
Ježiš – Vzkriesený, prichádza k nej. A to nečakaným spôsobom, nie triumfálne, ale tak pokorne, že ho nespozná, má ho za záhradníka.
A Ježiš ju nazýva po mene, „Mária“, čo všetko zmení. Mária vo svojom srdci spozná Ježišov hlas. Obráti sa k nemu a pomenuje ho tiež. Nový život v nej začína, má istotu, že Ježiš je blízko, aj keď je jeho prítomnosť teraz odlišná. A potom ju Vzkriesený posiela: „Choď k mojim bratom, povedz im, že som vstal!“ Jej život dostáva nový význam, má splniť úlohu.
Aj v nás, ako v Márii Magdaléne, existuje očakávanie, nevyriešené otázky. Očakávanie, ktoré pociťujeme občas ako nedostatok alebo prázdnotu. Vyjadrujeme ju možno výkrikom úzkosti alebo bez slov, obyčajným povzdychom. Tým sa naše bytie začína otvárať Bohu. Očakávanie, aj zmätené, zo spoločenstva, nám umožňuje zažiť dôveru v Boha. Čiže Kristus nás volá po mene. Pozná každú, každého osobne. Hovorí nám: „Choď k mojim bratom a sestrám, povedz im, že som vstal. Odovzdaj moju lásku svojím životom.”
V týchto časoch, keď je toľko ľudí dezorientovaných, je dôležité, aby niektorí statočne napredovali na ceste viery a lásky. Odvaha Márie Magdalény nás povzbudzuje. Ona, žena, a celkom sama, sa odváži ísť k Ježišovým apoštolom, aby im povedala aj neuveriteľné. Vie odovzdať Božiu lásku svojím životom.
Každá, každý z nás môže komunikovať túto dôveru v Krista. A deje sa niečo prekvapujúce: odovzdávaním tajomstva Kristovho zmŕtvychvstania mu rozumieme stále viac. Tým sa toto tajomstvo stáva čoraz centrálnejším v rámci našej existencie, môže premeniť náš život.
Ale ako ho vyjadriť? Pre Ježišových učeníkov bolo jeho zmŕtvychvstanie takou novinkou, že im chýbali slová. A napriek tomu si trúfli posnažiť sa odkomunikovať nevysloviteľné: Kristus miloval a odpúšťal až do konca. V srdci roztrhaného stvorenia je Božím Baránkom, ktorý odníma hriech sveta; prísľub nového stvorenia. Jeho láska bola silnejšia ako smrť, zlomil pekelný kruh násilia, je vzkriesený, skrze Ducha Svätého je prítomný. Tu je zdroj nádeje nad všetku nádej.
Na konci prvého listu, ktorý Pavol adresuje veriacim z Korintu, opakuje slová, ktoré prví kresťania pred ním už formulovali: „Odovzdal som vám to, čo som sám prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol položený do hrobu, že vstal tretí deň podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi, a potom dvanástim. “ (Kor 15, 3-5). Rovnako ako on sa môžeme spoľahnúť na vieru kresťanov, ktorí nás predchádzali. Samému je ťažko veriť vo vzkriesenie. To zakúsením spoločenstva všetkých kresťanov, celej cirkvi, sa naša viera roztvorí.
Ako v našom každodennom živote obnoviť také osobné spoločenstvo so Zmŕtvychvstalým, vždy prítomným? To jeho stretávame, keď čítame slovo Evanjelia. V Eucharistii je to dar jeho života, ktorý prijímame. Keď sa zhromažďujeme v Jeho mene, je v strede nás. A ešte je tu ten udivujúci spôsob, akým k nám prichádza: je rovnako prítomný v tých, ktorí sú nám zverení, najmä v tých, ktorí sú od nás chudobnejší. Sám povedal: „Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som cudzinec a privítali ste ma.“ (Mt 25, 35).
Jedného dňa som navštívil bratov našej komunity, ktorí žijú na severovýchode Brazílie. Celé roky sa delia o život s veľmi chudobnou štvrťou. Prijímajú u seba deti, mladých, medzi nimi nepočujúcich, nemých a nevidiacich. Jeden z nich zaujal moju pozornosť: bol slepý a jeho tvár bola úplne znetvorená do tej miery, že bolo ťažké sa na neho dlhšie pozerať. Odrazu tento slepec pevným hlasom zaspieval: „Vidím Boha! Vidím Boha v smiechu dieťaťa. Vidím Boha v hluku morských vĺn. Vidím Boha v ruke, ktorá dáva chudobným … “ Jeho pieseň bola plná života a nádeje, bolo to ako pieseň vzkriesenia.“
Dnes je čoraz viac ľudí, ktorí majú problém veriť vo vzkriesenie. Veriť v Krista, v jeho prítomnosť, hoci je neviditeľná; veriť, že skrze Ducha Svätého koná vo svete a obýva naše srdcia, to je riziko, ku ktorému nás sviatok Veľkej noci pozýva. Tak Kristovo zmŕtvychvstanie dáva nášmu životu nový zmysel a tiež prebúdza nádej pre svet. Táto nádej je tak tvorivá, že bez nej sa odradenie stáva skutočným pokušením. Chráni nás pred rezignáciou, pred neistou budúcnosťou sveta a dokonca celého stvorenia.
Tvárou v tvár utrpeniu, násiliu, vykorisťovaniu, leje Evanjelium zdroj novej nádeje. Nenechajme ju uviaznuť v piesku. Necháme sa dotknúť prítomnosťou Zmŕtvychvstalého, ktorý je nablízku každej a každému z nás?
Ježišu Kriste, ty si porazil smrť a skrze Ducha Svätého si tajomne prítomný pri každom z nás. Udržiavaš nás od skľúčenosti a napĺňaš nás nádejou. Tak, že aj pri maličkej viere sa odvážime povedať to naším životom: „Kristus vstal z mŕtvych!

Diskusia pokračuje na Facebooku

seriáli komentárovliturgickým čítaniam používame tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší fundovanou teológiou a rád by sa trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisíceročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení.
Autori Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku. Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku. Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch. A komentáre hostí z alebo mimo fachu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Prepočuli sme Božie slovo

Seriál aktuálneho, domácky tlmočeného Božieho slova a spoločenských tém s ním súvisiacich: jedna epizóda mesačne. Ponúkame rôzne uhly pohľadu. Keď rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie príčinou nesprávneho spracovania informácií. Touto iniciatívou podporujeme vzájomnú interpretáciu. Naším úmyslom je neživiť nedorozumenia, a preto dešifrovať, debatovať a porozumieť si.