Denník N

Gréta a jej nemecký gang: štrajk Fridays for Future v Berlíne

Klimatické štrajky. Pre niekoho neuchopiteľné masové aktivity o horúcom vzduchu. Pre študentov akcie, od ktorých si sľubujú dlho potrebnú ekologickú revolúciu. Štrajk Fridays for Future som navštívil v Berlíne.

Berlín, Invalidenplatz, 29.3.2019

Že protesty hýbu svetom, platí nielen na Slovensku, ale aj v globálnom kontexte. Mnoho z enviromentálnych nátlakových akcií nedávno žalo úspechy: po masívnej kampani Greenpeace a protestoch po celom svete v roku 2015 koncern Shell zrušil svoje plány na vŕtanie ropy v Arktíde. Predbežne sa tak podarilo zachrániť jedno z mála nepoškvrnených miest na svetovej mape pred plánovanou inváziou ropných gigantov. Globálny klimatický pochod, ktorý sa konal v predvečer Parížskeho klimatického summitu OSN a zúčastnilo sa ho trištvrte milióna ľudí mal zase zásadný vplyv na dosiahnutie a obsah Parížskej klimatickej dohody. Odsúhlasil sa strop (1,5°C oproti predindustriálnej úrovni) pre globálne otepľovanie a krajiny, ktoré dohovor ratifikovali – Slovensko ako štvrtá v poradí – sa zaviazali konkrétnymi CO2 cieľmi k nemu prispieť. Podľa platformy AVAAZ sa priamo predsedníčka summitu Christiana Figueres vyjadrila, že pochody vyjednávačom jasne signalizovali podporu ľudí.

V Auguste 2018 sa dalo do pohybu hnutie Fridays for Future odštartované mladou Švédkou Grétou Thunberg. Posledný marcový štrajk už mal 1,6 milióna globálnych účastníkov a medzičasom možno hovoriť o masovom hnutí. Za jeho úspech sa dá považovať pozornosť, ktorú pre klimatické zmeny a nutnosť ich riešenia získalo v médiách, no sú už aj konkrétne politické dôsledky. V Belgicku musel pre konfrontáciu s hnutím napríklad odstúpiť minister životného prostredia.

Požiadavky hnutia sú pritom skromné. Gréta Thunberg chce od svojej vlády vo Švédsku hlavne dodržanie jej klimatického záväzku k Parížskej dohode, ku ktorej plneniu sa síce zaviazala, ale chýbali konkrétne vierohodné kroky.

Hnutie Fridays for Future sa rozbieha aj na Slovensku. Prvé štrajky sa konali 15. marca v Bratislave, Košiciach, Žiline a Liptovskom Mikuláši, najbližšie sa chystajú 26. apríla v Bratislave, Košiciach, Michalovciach a Zvolene. Ja som sa bol pozrieť koncom marca na ten v Berlíne. Konal sa už po pätnásty krát a navštívila ho aj samotná Gréta Thunberg. Ponúkol perfektnú edukáciu k témam, ktoré hnutie rieši.

Nečinnosť politikov vyhnala študentov do ulíc – naprieč Európou a svetom

Blížim sa k berlínskej Hlavnej stanici a chystám sa vytiahnuť mobil aby mi ukázal cestu do Invalidenparku. Každý piatok sa tu o desiatej ráno začína štrajk žiakov a študentov za klímu. Požiadavky sa nesú v duchu protestu Gréty Thunberg – v prvom rade ide o plnenie Parížskej dohody. Bez jej plnenia je totiž budúcnosť planéty v takom ohrození, že život v roku 2050 sa má stať kôli extrémnym výkyvom počasia, vymieraniu živočíšnych druhov a eskalovaniu klimatickej utečeneckej krízy akýmsi dystopickým filmom. Na obrátenia kormidla nezostáva veľa času – podľa vedcov máme k dispozícii zhruba tri až dvanásť rokov, aby sme kritickému prehriatiu planéty v roku 2050 zamedzili. Je o 2 minúty 12 a fenoménom doby, že urgentný stav pomenovaný medzivládnym klimatickým panelom OSN a názor zdieľaný komunitou 27.000 vedcov musí nezorientovaným politikom tlmočiť 16-ročná Gréta a jej nasledovníci po celom svete. Medzičasom sa štrajkuje vo viac ako 100 krajinách a 900 mestách, od Aljašky po Nový Zéland.

Mobil z vrecka vyťahovať nemusím. Z východu Hlavnej stanice, ktorá je zároveň stanicou metra, prúdia hlúčiky žiakov a študentov s transparentami, stačí sa pripojiť. Hneď od stanice polícia uzavrela ulicu Invalidenstraße. Lemujú ju v pravidelných intervaloch hliadky a po jej celej dlžke a takisto do príľahlých ulíc sú rozmiestnené zátarasy.

Vidiac masy mladých ľudí prúdiace k miestu zhromaždenia – odhady budú neskôr hovoriť o počte 15.000 až 25.000 protestujúcich – natískajú sa mi otázky: bude boj o klimatickú budúcnosť rozhodnutý v Nemecku, vo Švédsku, v Belgicku, alebo sa do medzinárodného klimatického boja relevantne zapoja aj menšie krajiny ako Slovensko? Myslím na to, či sa dnes protestuje v slovenských mestách a či vôbec majú klimatické zhromaždenia u nás zmysel. Ako sa neskôr dozvedám, otázky o zmyselnosti protestov si ľudia kladú aj v Nemecku: nie je Nemecko malou krajinou na to, aby dokázalo odvrátiť klimatickú krízu?

Odpoveď nie je nikde napísaná. Faktom však je, že krajiny mimo Číny a USA, kam patrí aj Nemecko a Slovensko, sú stále zodpovedné za viac ako polovicu globálnych emisií CO2. Okrem toho najväčší producent CO2 Čína už v roku 2017 ako jedna z mála krajín splnila klimatické ciele z Parížskej dohody pre rok 2020. Spoločne musia teda aj malé a stredne veľké štáty zatiahnuť za povraz, inak je celkové zabrzdenie ľudmi spôsobeného ohrievania planéty nereálne.

Téma č.1: uhlie

Vmiešavam sa do davu v parku. Hneď na začiatku prekvapivo narazím na skupinku ľudí v bielych plášťoch – doktori za klímu. Sympatický moment, ktorý ukazuje, že štrajk začína presahovať pôvodný rozmer študentského hnutia.

Z pódia sa prihovára energický mužský hlas a zahrieva publikum – „Runter mit der Kohle, hoch mit dem Klimaschutz!“: Uhlie dolu, nech žije ochrana klímy – následne označuje rok 2038, ktorým si nemecká vláda predsavzala ukončenie uhoľnej éry za neskorý a neakceptovateľný. Dodáva, že priemerný vek členov nemeckej komisie na odstavenie uhlia je 65 rokov a očividne nikto z týchto ľudí sa ničivých klimatických dôsledkov nedožije a preto nemá záujem o zmenu aktuálneho stavu. Spaľovanie uhlia je pritom na prvej priečke v globálnych emisiách CO2 spomedzi fosílnych palív a je zodpovedné za zhruba polovicu všetkého CO2 doteraz vypusteného ľudmi do atmosféry.

V Nemecku, podobne ako v Poľsku, Česku alebo na Slovensku má uhoľné odvetvie veľmi výrazný podiel na energetike. Ukončenie jeho ťažby a spaľovania je preto jednou z centrálnych požiadaviek protestov. Úsmevným faktom je, že peniazom v Nemecku hovorí práve Kohle, čo znamená uhlie. Jedným zo sloganov, ktorý na proteste opakovane zaznieva, je: „Kohle aus der Mine, Kohle aus der Bank – beiden fehlt die Liebe, beides macht uns krank“: Uhlie z bane alebo peniaze z banky – obom chýba láska a robia nás chorými.

Mení sa rečník a zaznie runda skandovania – „Wir sind hier, wir sind laut, weil ihr uns die Zukunft klaut!“: Sme tu a kričíme, lebo nám kradnete budúcnosť!

Organizátor oznamuje hostí z rôznych krajín, ktorí prišli podporiť berlínsky protest. Zväčša sa jedná o stredoškolákov, ktorí klimatické protesty organizuju vo svojich krajinách. Očakávaní sú hostia zo Švajčiarska, Poľska, Dánska, Francúzska a Belgicka.

Švajčiari upozorňujú na zásadnú rolu bánk vo financovaní CO2 emisií

Ako prví hovoria Švajčiari. Príznačne upozorňujú na rolu bánk v klimatickej problematike. Tieto vo veľkom financujú obchody a odvetvia spôsobujúce emisie skleníkových plynov a životné prostredie ťahá v boji s ekonomickýmmi záujmami za kratší koniec. Podľa vládnej štúdie investície do klíme škodiacich projektov boli totiž oveľa vyšsie, ako do tých, ktoré sú klímaneutrálne alebo klíme prospešné. „Ak chceme zachrániť planétu, musí nastať urýchlená zmena. Potrebujeme nie demokraciu naklonenú ekonomike, ale ekonomiku naklonenú demokracii.“ uzatvára švajčiarsky rečník. Treba dodať, že Švajčiarsko má za sebou aspoň pokus o zákon o CO2. Dočkáme sa takého aj na Slovensku?

Starosti o budúcnosť majú aj rodičia

Nasledujú pokriky:
Moderátor:  “What do you want?”
Dav: “Climate justice!”

Moderátor: “When do you want it?”
Dav: “Now!”

Opakovanie.
Nemci heslá medzinárodnej komunity očividne poznajú a pohotovo sa pridávajú.

Protestu sa pritom zúčastňujú aj starší ľudia. Prihováram sa zhruba šesťdesiatnikovi Achimovi. Je učiteľom na dôchodku a chce podporiť študentov v ich boji. Popri ňom prišlo štrajk podporiť aj viacero jeho učiteľských kolegov, združených v učiteľských odboroch.

Jonathan a Sonja už tiež majú po štyridsiadke a na demonštráciu prišli s transparentom na tému vymierania druhov, ktoré je z časti tiež spôsobné klimatickými zmenami a pre ďalší osud planéty minimálne rovnako závažné ako samotné klimatické zmeny. Sonja si neskôr pri Brandenburskej bráne oblečie kostým dinosaura, ktorým chce pripomenúť ich osud.

Lukas, asi triedsiatnik, zase vytvoril inšpirovaný protestami aplikáciu Rectag, v ktorej môžu ľudia zanechať na mape krátke hlasové výroky a reagovať jeden na druhého. Ľuďom v sprievode osobne rozdáva letáky nabádajúce k jej inštalácii.

Okrem toho je v sprievode vidieť mnoho rodičov, ktorí podporujú svoje deti v štrajku. Niektorí z nich len ich účasťou, iní aj transparentami, na ktorých hovoria, že protestujú za budúcnosť svojich detí.

Sprievod nablýskanou vládnou štvrťou ukazuje hnutie v ostrom kontraste s konzumom

Úvodný program v Invalidenparku sa po zhruba dvoch hodinách končí a napoludnie sa zhromaždená masa začína presúvať – nasleduje sprievod ulicami vládnej štvrte s cieľom pred Brandenburskou bránou, kde má ako hlavný bod programu prehovoriť Gréta Thunberg. Hneď zo začiatku sprievod prechádza popred budovou Ministerstva dopravy a digitálnej infraštruktúry. Téma dopravy je totiž pre hnutie Fridays for Future jednou z kľúčových. Na transparentoch sa objavujú zaužívané požiadavky ako Verkehrswende (dopravná revolúcia, obrat s cieľom transformovať osobnú a nákladnú dopravu do trvalo udržatelnej, ekologicky prijateľnej podoby), ale davom sa ozývajú aj radikálnejšie heslá ako „Es gibt kein Recht auf SUV“: Neexistuje právo na SUV.

Sprievod tiahne betónovými ulicami vládnej štvrte – pozdĺž univerzitnej kliniky Charité, budov bánk, obchodov, fastfoodových reštaurácií a politických inštitúci. Nablýskané autá, paláce konzumu, všadeprítomné sklo a masívny betón, ktorý Nemecko miluje. Stret svetov je zjavný: študenti v uliciach požadujú koniec tejto éry, generácie zavreté v kanceláriách a obchodoch na nej závisia. Samozrejme, tieto bubliny nie sú od seba izolované a faktom zostáva, že na konzumnej ekonomike sa podieľame a závisíme takmer všetci, aj samotní študenti. A tiež to, že otupujúco-ohurujúca realita nákupných centier odizolovala našu pozornosť od druhej stránky mince – fabrík a dopravy, ktoré väčšinou zbytočné tovary s katastrofálnym CO2 odtlačkom produkujú a dostávajú na police obchodov.

Nádej v oknách inštitúcií

Štrajkový sprievod sa pomaly posúva ulicami a snáď všetkým je zrejmé, že koniec betónovo-automobilovo-nákupného žúru sa nebude konať zo dňa na deň. Sme v tom všetci až po krk a pretvorenie konzumného sveta a hlavne jeho menej viditeľnej, planétu ničiacej výrobnej a dopravnej časti spotrebuje obrovské množstvá ľudského úsilia. Transformácia je ale nevyhnutná a času na zmenu je málo.

Nádej však existuje: nič ju nesignalizuje lepšie ako to, že aj z betónových palácov protestujúcim z okien mávajú sympatizanti, čoby na pár minút sabotéri systému, dokonca sa v jednom z okien objaví aj transparent podporujúci hnutie. Nie je to teda úplný stret protipólov, tradične industriálneho Goliáša a post-growth Dávida: aj vo vnútri bašty priemyselného kapitálu, Berlínskej vládnej štvrti, majú študenti hodnotových spojencov. A to je dobre.

Viac ľudí dnes uteká pred dôsledkami počasia ako pred vojnami

Dav sa okrajom vládnej štvrte vylieva na cestu vedúcu parkom Tiergarten k zámku Bellevue, sídlu nemeckého prezidenta. S rozširujúcim sa priestranstvom sa uvoľnuje aj atmosféra a práve keď sprievod prechádza poslednou zatáčkou, z pojazdných reproduktorov sa ozýva nemecká ikona Peter Fox so skladbou Alles Neu –  „Stürze mich auf Berlin, drück auf die Sirene .. ich bin die Abrissbirne für die ddd-deutsche Szene“: vrhám sa na Berlín a stláčam sirénu .. som búracia guľa pre nemeckú scénu – dav spieva s ním a inscenácia je perfektná. Pochod dorazí na finálne miesto určenia pred Brandenburskú bránu.

Tu je už pripravené pódium, z ktorého má zaznieť veľaočakávané vystúpenie Gréty. Hneď po príchode davu organizátor opakovane vyzýva pár mladíkov aby zišli zo stĺpov elektrického osvetlenia – je zjavné, že aj tu je cieľom usporiadateľov slušný protest. Chalani nakoniec poslúchnu. Predtým, ako k slovu príde Gréta, vystúpia ešte hostia z Nemecka, Francúzska a Belgicka. Za zmienku stojí hlavne nemeckým rečníkom Timom spomenutá téma migrácie: minulý rok bolo na úteku 68,5 milióna ľudí a každú sekundu stratí jeden človek domov – „žiaden človek by nemal byť nútený opustiť svoj domov,“ požaduje Timo. Málo známym faktom je, že už dnes svoje domovy opúšta takmer dvakrát viac ľudí kôli nešťastiam spôsobeným počasím, ako tých kôli ozbrojeným konfliktom. Počasie je teda už dnes svojím spôsobom brutálnejšou silou ako zúriace vojny.

Dotácie a zastieracie manévre – ako sa politici vyhýbajú zodpovednosti

Nasledujú poslední rečníci pred finálnym vystúpením Gréty. Mohlo by sa zdať, že témy už budú dávno vyčerpané – napriek tomu hostia prekvapujú stále novými faktami a uhlami pohľadu: podľa francúzskeho rečníka Francúzsko stále masívne podporuje fosílne palivá. Z Belgicka sa dozvedáme, že do ulíc vyšlo za klímu naraz až 75.000 mladých. Najnovšie budú Belgičania stanovať pred parlamentom len s dvoma základnými požiadavkami: dodržujte Parížsku dohodu a počúvajte, čo vám hovoria vedci.

Rečníčka z Dánska zas označuje daň z plastových tašiek, ktorá je v jej krajine prezentovaná ako budúce riešenie všetkých ekologických problémov za priehľadné zapchávanie úst. Na obranu jej krajiny však treba povedať, že Kodaň je mestom s jedným z najradikálnejších a najprepracovanejších dekarbonizačných plánov s cieľom CO2 neutrality už v roku 2025. 600-tisícová metropola by tak už čo nevidieť mala byť prvým CO2-neutrálnym hlavným mestom.

Celkovo je z príspevkov jednotlivých rečníkov zjavné, že tematika CO2 emisií je extrémne komplexná, viacvrstvová a previazaná naprieč všetkými hospodárskymi odvetviami. Spájajúcim odkazom protestu je však zároveň aj viera, že katastrofická budúcnosť sa ešte dá odvrátiť.

Gréta: toto je len začiatok začiatku

Vystúpenie Gréty Thunberg je takmer na spadnutie, tesne predtým predá „nemecká Gréta“ Luisa Neubauer slovo zástupkyni organizácie Vedci za budúcnosť, ktorá dav pozdraví vyjadrením, že to, čo robia, je vzdelávanie. Študentské protesty podporilo už 27.000 vedcov v nemecky hovoriacich krajinách.

Konečne Gréta. Jej príhovor je krátky, ale výstižný: “Staršie generácie nezvládli zvrátiť najväčšiu krízu, akej bolo ľudstvo kedy vystavené. Hladkajú nás po hlave a hovoria, že všetko bude v poriadku. Musíme šíriť paniku – nie bezhlavým behaním a kričaním, ale vystúpením z našich komfortných zón, pretože keď ste v kríze, zmeníte svoje správanie. Dnes sme sa tu zišli so spoločným cieľom – chceme budúcnosť. Je to, čo žiadame, priveľa? Toto je len začiatok začiatku, verte mi!“ zakončí.

Nasleduje ešte vyslovenie podpory študentom od šéfa Múzea prírodných vied v Berlíne Johannesa Vogela a jeho pozvanie na diskusiu s vedcami. Múzeum má totiž pri príležitosti štrajku otvorené pre študentov v tento deň grátis.

Štrajkami sa boj nekončí, ale začína

Dav sa v dobrej nálade rozchádza domov. Tu sa však práca hnutia nekončí. Časť účastníkov je totiž o nutnosti robiť niečo pre záchranu planéty presvedčená tak hlboko, že investuje do boja za svoju budúcnosť podstatné množstvo času a energie aj vo voľnom čase.

Príkladom toho je stočlenná pracovná skupina, ktorá vypracúva spoločný katalóg požiadaviek pre celé nemecké hnutie Fridays for Future. Robia rozhovory s vedcami, čítajú enviromntálne správy, okrem iného aj 150-stranovú IPCC správu klimatického panelu OSN, na ktorej je založený Parížsky dohovor. Na základe získaných informácií sa snažia dávať konkrétne požiadavky politikom. Niektorí študenti napriek tomu, že sú v maturitnom ročníku, strávia prácou pre Fridays for Future aj 12 hodín denne.

Na Slovensku hnutie Fridays for Future v porovnaní s Nemeckom alebo Belgickom o pár mesiacov zaostáva – prvé demonštrácie sa u nás odštartovali v marci, zatiaľ čo na západ od nás bežia už pol roka. To však nemusí byť nevyhnutne na škodu. Minimálne vo formulácií požiadaviek a stratégií je možnosť prebrať už existujúce know-how od nemeckých, belgických, dánskych alebo švédskych hnutí, keďže mnoho z požiadaviek je univerzálnych: jasný plán krajiny na splnenie Parížskeho dohovoru, ukončenie výroby tepla a energie z uhlia, a tiež iniciatívy na úrovni samospráv s cieľom minimalizovať CO2 emisie na lokálnej úrovni.

Pre strednú generáciu je v tomto smere okrem toho určite zaujímavá aj platforma Extinction Rebellion, ktorej sa v Londýne v posledných dňoch podarilo strhnúť pozornosť médií a politikov na klimatické témy. Dôkazom toho sú rozsiahle články napríklad vo Financial Times alebo vyjadrenia šéfov centrálnych bánk vyzývajúce banky ku klimatickej zodpovednosti pri ich investičných rozhodnutiach. Pekné by samozrejme bolo, keby aj Slovensko čím skôr prispelo do medzinárodného dekarbonizačného hnutia svojimi originálnymi iniciatívami a presadením konkrétnych CO2 opatrení. Dočkáme sa toho?

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie