Denník N

Zmysluplná práca

Minule som počul ďalšie „zaujímavé story“ ľudí, ako zažívajú v práci. Ako bývalý inšpektor práce – odd. pracovného práva mám asi inštinkt, či nejakú srdcovku. Teda môj záver je asi taký, že je to akoby „začarované“ v ľuďoch, nejaký postoj, ktorý snáď zo strachu z odmietnutia, problémov, robí z nás „sluhov“, či „pápežskejších“ od pápeža, či jednoducho povedané, schopných zaprieť seba, česť, chuť hľadať pravdu, uspokojiť sa z výhovorkami… Neviem, čím to je. Práva akoby sme si neuvedomovali. Článok 2 ZP hovorí o povinnosti zamestnávateľa zamestnávať v „súlade s dobrými mravmi“. ďalej sa vysvetľuje, čo sa tým myslí. Je to vlastne stav, ktorý umožňuje udržanie spoločnosti smerom do budúcnosti. Teda, ak je hlavné kritérium „mať peniaze“ a kto „má peniaze“, ten má i pravdu, teda môže byť pánom nad životom zamestnanca či podriadeného, je to ignorancia práv ako takých. Rovnosť občanov, rešpekt, základ demokracie. Keď toto nie je, ani výkony nemôžu byť dlhodobo udržateľné. Ak nemyslíme na zdravie, stres, vysoký tlak, civilizačné choroby. Možno preto ma tá téma lepšej komunikácie láka. Myslím, že je to ako pozostatok neprebudenia vedomia. Tenká škrupinka moderny, ktorá bola držaná asi i násilím, totalitou a ostala v tejto „transformujúcej“ spoločnosti tá zaostalosť.

Minule som spomínal, že také diela ako Ťapákovci, diela J.G.Tajovského či B.S. Timravy by mali byť doslova študované a v tejto časti sa práve hovorí o divadelnej hre Ťapákovci, ktorú dáva DK Zrkadlový háj na Rovniankovej ulici… Ako sa totiž vraví, sme transformujúca sa spoločnosť a veľa ľudí nielen niečo získava, ale i stráca a keďže tá tenučká šupka moderny, ktorú tu udržovala „totalita“ i silou zmizla, ostáva to pôvodné, často násilné, do ktorého „regresujeme“. Možno preto volíme stále tých istých, tie isté typy, myslíme si o ženách to či ono, deti zažívajú tiež stále „domáce násilie“, citovú depriváciu….

Aha, k skopírovanej poznámke zo sociálnej siete som chcel doložiť myšlienku z dnešného bicyklovania smer záhrada. kde na ceste s predpísanou rýchlosťou, ktorá bola dosť rozsypaná, tak si ju pamätám z detstva…teda, kde bola predpísaná 50 – ka ma bežne obiehali 100 – kou…

Ak je plno Extrémistov, skúsme sa zamyslieť, že akú majú tí ľudia skúsenosť (nie všetci) …možno z práce. Možno sa cítia „Stratení“, hľadajú nejaký poriadok.

 

Tak, ak skutočne na tom niekomu záleží, nechcú viac „eskalovať napätie“, ľahká pomoc, dajme im prácu napr na úradoch, či tam, kde je predpoklad plnenia povinnosti z verejnej funkcie (napr. samospráva, keď zriaďujú školu, zamestnávajú učiteľov, riaditeľov…alebo hocikde inde, v podobnom „rangu“…). Jednoducho, nech idú príkladom v schopnostiach a možnostiach…ak zamestnaným extrémistom poskytnú dobrý príklad dobrej praxe, istotu, že práca má dobrú plácu a môžu žiť zmysluplný život, mať rešpekt..tak nech sa páč…inak, to tu môžeme zabaliť. Schopným treba dať uznanie, že poznajú riešenia i poriadok spoločnosti, ako ju udržovať, hospodáriť, ctiť právo…

 

Teraz najčítanejšie