Denník N

Dobré a zlé správy o deťoch a vzdelávaní

Správy ombudsmanky, komisárky pre deti a komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím veľa napovedia nielen o stave nášho vzdelávacieho systému, ale i o stave spoločnosti. Zatiaľ to nie je veľmi radostné čítanie | Foto - Ben White, unsplash.com
Správy ombudsmanky, komisárky pre deti a komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím veľa napovedia nielen o stave nášho vzdelávacieho systému, ale i o stave spoločnosti. Zatiaľ to nie je veľmi radostné čítanie | Foto – Ben White, unsplash.com

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, komisárka pre deti Viera Tomanová a komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská koncom marca do parlamentu predložili správy o svojej činnosti za uplynulý rok.

Ponúkame vám prehľad príkladov zlej i dobrej praxe, na ktoré správy upozorňujú v oblasti vzdelávania a dodržiavania práv detí.

Nedostupné základné vzdelanie v slovenčine na juhozápade

Na juhozápade Slovenska v posledných rokoch dochádza k nárastu dopytu po vzdelávaní v slovenskom jazyku. Dôsledky jeho nedostatočného zabezpečenia pocítili najmä deti z obcí v okolí Šamorína. Spádová základná škola v tomto meste kapacitne nezvládala nápor žiakov  so slovenským materinským jazykom, dôsledkom čoho došlo k zrušeniu spoločného školského obvodu zahŕňajúceho viaceré okolité obce. Riešením mal byť náhradný školský obvod v okolí Gabčíkova.

„Deti z týchto dedín (…) tak majú základnú školu vzdialenú aj viac ako 20 kilometrov pri použití automobilovej dopravy a ešte viac kilometrov pri použití autobusovej dopravy, to všetko v prehustenej premávke tohto regiónu. Do školy by tieto deti mohli autobusom cestovať aj viac ako trištvrte hodinu. Takýto stav je pre malé deti neúnosný. Školský zákon pritom považuje za zníženú dostupnosť základného vzdelania už vzdialenosť 6 kilometrov,“ konštatuje správa komisárky pre deti. (s. 33)

Iniciatívy sa následne ujali rodičia, ktorí sa dožadovali lepšej dostupnosti vzdelávania pre svoje deti v slovenčine. Obec Rohovce, ktorá je zriaďovateľom veľkej, no kapacitne dostatočne nevyužitej školy s maďarským vyučovacím jazykom, vyzvali k zriadeniu slovenských tried alebo samostatnej školy. Obecné zastupiteľstvo však túto žiadosť odmietlo. „Komisárka a rodičia sa preto obrátili na Okresný úrad v Trnave so žiadosťou, aby základnú školu zriadil okresný úrad. Ten doteraz nekonal a školu nezriadil,“ dodáva komisárka. (s. 34)

Podmienky určovania školských obvodov sprísnila novela zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve aj novela školského zákona. Obciam vymedzila kritériá pre stanovovanie  obvodov tak, aby sa zohľadnili nielen kapacitné možnosti, ale aj primeraná vzdialenosť dochádzky, dopravná obslužnosť a najlepší záujem dieťaťa. „Rodičia detí s vyučovacím jazykom slovenským na juhu Slovenska už dlhodobo bojujú s nedostupnosťou vyučovania v slovenskom jazyku, preto vítam schválenie novely zákona. (…) Dôležitá však bude ich aplikácia v praxi, čo budeme naďalej sledovať,“ uviedla na margo tohto problému ombudsmanka Mária Patakyová. (s. 30)

Zdravotne a sociálne znevýhodnení pred bránami škôl

Ombudsmanka v súvislosti s problémom určovania školských obvodov nespomína len územia so slovensko-maďarským obyvateľstvom, ale aj lokality s početným zastúpením rómskych komunít. Upozornila napríklad na prípad školy v Demandiciach, na pôde ktorej sa odohrala potýčka medzi troma rómskymi a jedným nerómskym žiakom. V reakcii na incident sa obec ako zriaďovateľ rozhodla vylúčiť obce Ipeľský Sokolec a Lontov zo spoločného školského obvodu.

Dôsledkom vylúčenia týchto obcí bola strata nároku na náhradu cestovných nákladov pre všetkých dochádzajúcich žiakov. Opatrenie sa tak nepriaznivo aj detí, ktoré dochádzali z týchto obcí do demandickej školy, no s incidentom nemali nič spoločné.  V mnohých prípadoch išlo o deti zo sociálne znevýhodnených rodín.

„Postup (…) považujem za nepriamu diskrimináciu z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine, lebo 37 žiakov pochádzajúcich z marginalizovanej rómskej komunity dotknutých obcí stavia v dôsledku straty nároku na úhradu cestovných nákladov do výrazne horšieho postavenia,“ uvádza ombudsmanka. Správa dodáva, že po intervencii odboru školstva Okresného úradu v Nitre došlo k obnoveniu spoločného školského obvodu atoto rozhodnutie „zhora“ podľa nej poukazuje na pozitívny posun v téme vzdelávania bez segregácie. (s. 29)

Neadekvátne vzdelávanie zdravotne znevýhodnených žiakov

Výrazne sťaženú dostupnosť ku kvalitnému vzdelaniu nielen u sociálne, ale i zdravotne znevýhodnených detí, konštatujú zhodne komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, ombudsmanka aj komisárka pre deti.

Výsledky pilotného monitoringu škôl a školských zariadení, ktorý realizoval úrad komisárky Stavrovskej v roku 2018, poukázal na chýbajúce a neaktualizované individuálne vzdelávacie programy pre zdravotne znevýhodnené deti, neodborný prístup pri hodnotení žiakov, absenciu osobných asistentov pre úkony sebaobsluhy a absolútne nedostatočný počet asistentov učiteľa.

„Žiadosti o posúdenie nedostatočného zabezpečenia asistentov učiteľa boli najčastejšie sa opakujúcim dôvodom, pre ktorý rodičia detí / žiakov so zdravotným postihnutím podávali podnety na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v oblasti vzdelávania za rok 2018,“ konštatuje komisárka v súhrne hlavných zistení. (s. 128)

Na to, že finančné prostriedky na asistentov z kapitoly ministerstva školstva a ministerstva vnútra nepostačujú na pokrytie potrieb detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami upozorňuje aj komisárka Tomanová. V tejto súvislosti konštatuje, že pre nedostatky spojené s integrovaným vzdelávaním zdravotne znevýhodnených žiakov bolo jej úradu doručených 20 podnetov a nepridelenie asistenta bolo predmetom ďalších 20.

Správa komisárky Stavrovskej dopĺňa, že samotné zabezpečenie potrebného odborného a pomocného personálu v školách nepostačuje. „Na vyučovacom procese sa zúčastňujú rôzne subjekty, pričom školský zákon predpokladá ich úzku súčinnosť s jediným cieľom, vytvoriť pre deti čo najvhodnejšie vzdelávacie podmienky. Pri osobných návštevách škôl a z doručených podnetov som vysledovala, že v mnohých školách táto kooperácia absentuje,“ uvádza komisárka. (s. 129)

Stratené a školami nechcené deti

Prípady bežných či špeciálnych škôl, ktoré nemajú dostatok odborného a pomocného personálu pre vzdelávanie detí s rôznymi potrebami, nie sú na Slovensku ničím výnimočným. Ako však ukázali výročné správy oboch komisárok a ombudsmanky, zdravotne či sociálne znevýhodnené deti čelia problému už v prvom kroku, a to v procese prijímania do školy alebo škôlky.

Ombudsmanka napríklad opisuje „ukážkový“ príklad nesprávneho postupu pri zabezpečení práva na vzdelanie v materskej škole. V skúmanom prípade škôlka pre dieťa so zdravotným znevýhodnením „nielenže žiadne podmienky nevytvorila, neriadila sa ani skutočnými špeciálnymi vzdelávacími potrebami dieťaťa, ktoré spočívali len v dôslednejšom sa venovaní dieťaťu, dieťa „opečiatkovala“ ako problémové a rizikové pre všetky ostatné deti a vyhodnotila, že v najlepšom záujme pre toto dieťa bude nie dochádzať do bežnej materskej školy v mieste bydliska, ale do bežnej materskej školy v susednej obci s potrebou využitia dvoch spojov verejnej autobusovej dopravy,“ uvádza sa v správe ombudsmanky. (s. 30)

Ešte závažnejšie zistenia odhalila kontrolná činnosť komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím aj komisárky pre deti v súvislosti s neplnením povinnej školskej dochádzky v prípade zdravotne znevýhodnených detí.

Komisárka Stavrovská vo svojej správe poukazuje na podnet matky nevidiaceho 16-ročného syna, pri preverovaní ktorého zistila, že maloletý nikdy nenavštevoval žiadnu školu a až vo veku 16 rokov sa začal učiť Braillovo písmo a nacvičovať chôdzu s paličkou pre nevidiacich. „Neexistuje spoľahlivý spôsob na odsledovanie vzdelávania detí, ktoré môžu v dôsledku porušenia školského zákona zo strany zákonných zástupcov úplne vypadnúť zo vzdelávacieho procesu,“ hodnotí situáciu komisárka. Desí ma predstava, že takýchto „zabudnutých“ detí môže byť omnoho viac,“ dodáva Stavrovská. (s. 131)

Na podobný prípad upozornila aj komisárka Tomanová, keď poukázala na zistenia z monitoringu v zariadeniach sociálnych služieb. Bolo zistené, že ťažko zdravotne postihnuté 12-ročné dievča nenavštevuje školu. Povinnosťou zariadenia je zabezpečiť vzdelávanie v súlade s legislatívou aj pre takéto deti,“ napísala Tomanová. (s. 83)

Nedodržiavanie práv detí v detských domovoch a reedukačných centrách

Monitorovacia činnosť Úradu komisárky pre deti sa podľa výročnej správy za rok 2018 špecificky zamerala aj na oblasť dodržiavania práv detí v detských domovoch (39 štátnych detských domovov) a reedukačných centrách (14 centier).

Podľa výsledkov prieskumu sa 59 % detí v detských domovoch stretlo so zlým zaobchádzaním a až 27 % z nich sa s takýmto zaobchádzaním stretlo aj v škole. Ešte závažnejšie je zistenie, že až 54 % detí, ktoré sa stretli so zlým zaobchádzaním v detskom domove, sa stretlo so zlým zaobchádzaním zo strany dospelej osoby,“ uvádza správa komisárky. (s. 68) Dodáva pritom, že možnosť prípravy do školy hodnotia kladne všetky deti, vrátane vytvorenia priestoru na učenie sa i určenie osôb, ktoré im pri príprave pomáhajú.

Zo zistení monitoringu v reedukačných centrách zas vyplynulo, že deti umiestnené do reedukačných centier musia navštevovať ten odbor, ktorý mu reedukačné centrum pridelí. (…) Rodič dieťaťa, ako aj samotné dieťa,  sú z tohto procesu úplne vylúčení. Tým dochádza k porušovaniu práva dieťaťa a jeho rodičov zvoliť druh vzdelania pre svoje dieťa, a teda aj výber povolania.“ (s. 75)

Zopár dobrých správ na záver

Aj v systéme s nedostatočnými financiami na odborný a pomocný personál škôl a so slabou kontrolou zariadení, v ktorých sú deti a maloleté osoby umiestnené, možno nájsť pozitívne príklady. Upozorňujú na ne komisárky aj ombudsmanka:

x Komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením za príklad dobrej praxe označila prípad v obci Opoj, a to vďaka vytvoreniu elokovaného pracoviska materskej školy po tom, čo sa do kmeňovej škôlky pre nedostatok miesta nedostalo zdravé dieťa nepočujúcich rodičov, ktoré sa v predškolskom veku nevyhnutne potrebovalo rozvíjať v rečovom vývoji a nadobúdať spoločenské návyky;

x Ombudsmanka v roku 2018 odovzdala certifikáty pre „Vnímavé školy“ za ich iniciatívny a progresívny prístup k vzdelávaniu a za hľadanie spôsobov ako medzi žiakmi búrať stereotypy a predsudky; 

x Ombudsmanka Mária Patakyová, hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz a riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová podpísali Spoločné vyhlásenie k desegregácii vzdelávacieho systému SR, v ktorom upozornili na nedostatky, pripomenuli vláde záväzky vyplývajúce z jej programového vyhlásenia a navrhli opatrenia na zlepšenie aktuálneho stavu.

Autorka: Anna Dráľová

Teraz najčítanejšie