Denník N

Muž, ktorý zmenil Juhoafrickú republiku

Nelson Mandela patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti 20. storočia. Preto si jeho príbeh priblížime v tomto článku.

Nelson Mandela sa narodil 18. júla 1918 v Umtate v Juhoafrickej republike (JAR) ako najstarší syn náčelníka kmeňa Tembu. Základné a stredné vzdelanie získal na metodistických a misijných školách. Od roku 1938 študoval právo na univerzite vo Fort Hare odkiaľ bol však o dva roky vylúčený za organizovanie bojkotu volieb do študentskej rady. Po vylúčení zo štúdia vo Fort Hare pracoval v belošskej advokátskej poradni v Johannesburgu. Popri tom však diaľkovo študoval právo na Witwatersrandskej univerzite. Toto štúdium ukončil v roku 1942.

Nelson Mandela – revolucionár

V roku 1952 si N. Mandela otvoril prvú černošskú advokátsku kanceláriu v JAR a viedol kampaň občianskej neposlušnosti voči režimu apartheidu. Za túto činnosť bol zatknutý a na krátko aj uväznený. V júli 1955 bol jedným z organizátorov Kongresu ľudu. V roku 1956 ho úrady zatkli a obvinili z vlastizrady. V rokoch 1956-1961 obhajoval pred súdom seba a ďalších 156 obvinených. V roku 1961 sa ako jeden z generálnych tajomníkov Afrického národného kongresu (ANK) [1] pričinil o založenie ozbrojenej zložky tejto organizácie, ktorá dostala názov Umkhonto we Sizwe. Nasledujúci rok musel ilegálne opustiť JAR.

Nelson Mandela – väzeň

Po návrate do JAR bol Mandela v roku 1963 opäť obžalovaný z vlastizrady. Tentokrát ho odsúdili na doživotie. V roku 1964 na záver svojej trojhodinovej obhajoby povedal nasledovné slová: „Bojoval som proti bielej dominancii, aj proti čiernej dominancii. Ctil som si ideál demokratickej a slobodnej spoločnosti, v ktorej všetci ľudia žijú spolu v harmónii a s rovnými príležitosťami. Pre tento ideál chcem žiť a dosiahnuť ho. Ale ak to bude nutné, som pre tento ideál ochotný aj zomrieť.“ [2]

Vláda mu niekoľkokrát ponúkla milosť, ak odíde do exilu, to však Mandela vždy odmietol. Počas pobytu vo väzení podstúpil operáciu prostaty (v roku 1985) a aj liečbu tuberkulózy (v roku 1988).

V svojej autobiografii z roku 1994 sa o svojom pobyte na ostrove Robben vyjadril nasledovne: „Samotku som považoval za to najhoršie vo väzenskom živote. Nemá žiadny koniec ani začiatok. Človek ostáva len so svojími myšlienkami, ktoré s ním potom môžu začať hrať rôzne hry. Bol to len sen, alebo sa to naozaj stalo? Človek začne všetko spochybňovať. Spravil som dobré rozhodnutie? Bola toho moje obeť hodná? Na samotke sa neviete ničím odpútať od týchto otázok. Ľudské telo má úžasnú schopnosť prispôsobiť sa náročným podmienkam. Zistil som, že človek vie zvládnuť nezvládnuteľné, ak si vie udržať čistú myseľ aj vtedy, keď je jeho telo pod tlakom. Odhodlanie je spôsobom, ako prežiť ťažké časy, vaša myseľ môže byť plná, aj keď je brucho prázdne.“ [3]

Koniec apartheidu

V septembri 1989 sa prezidentom JAR stal Frederik de Klerk, ktorý Mandelu 11. februára 1990 oslobodil. V tomto období bol zrušený aj zákaz činnosti ANK. Mandela po svojom prepustení vyzval členov ANK, ako aj ďalších černošských organizácií, aby sa sústredili na politický boj za svoje ciele bez zbytočného násilia.

Svoje pocity po prepustení z väzenia opísal Nelson Mandela týmito slovami: „Fotoaparáty okolo mňa začal klikať ako veľká črieda kovových zvierať. Zdvihol som pravú päsť a počul som krik. Nemohol som to urobiť 27 rokov, napĺňalo ma to veľkým šťastím.“ [4]

Nelson Mandela – prezident

Mandelovo úsilie a popularita priniesli svoje ovocie v máji 1994, keď v prvých všerasových a demokratických voľbách v JAR získal ANK 62,65% hlasov. 10. mája 1994 zložil Nelson Mandela v Pretórii slávnostnú prezidentskú prísahu a stal sa tak prvým černošským prezidentom v histórii JAR. V jeho inauguračnom prejave zazneli aj takéto slová: „Nikdy, nikdy, nikdy už táto nádherná krajina nezažije útlak jednej skupiny druhou. Nad týmto slávnym ľudským úspechom nikdy Slnko nezapadne. Nechajme vládnuť slobodu. Boh žehnaj Afrike!“ [5]

V tejto funkcii pôsobil päť rokov. V roku 1999 sa stiahol z politického života a usadil sa vo svojom rodisku.

Posledných 14 rokov Nelsona Mandelu

Po skončení prezidentského obdobia sa Mandela stal zástupcom viacerých sociálnych spolkov a spolkov bojujúcich za ľudské práva.

Získal aj viacero prestížnych zahraničných ocenení: Sacharovova cena (1988), Nobelova cena za mier (spolu s de Klerkom; 1993), Rád sv. Jána od Alžbety II., Prezidentská medaila slobody od Georgea W. Busha a iné.

Príležitostne sa aj naďalej vyjadroval k rôznym udalostiam. Tak napr. vo februári 2003, krátko pred americkou inváziou do Iraku, označil USA za hrozbu svetového mieru. A naposledy silu svojej osobnosti využil, keď sa angažoval za pridelenie futbalových majstrovstiev sveta v roku 2010 pre JAR. JAR uspela a N. Mandela sa zúčastnil aj záverečného ceremoniálu tohto turnaja. To bolo jeho posledné verejné vystúpenie. Zomrel 5. decembra 2013. Vo svojej autobiografii z roku 2010 sa sám o sebe vyjadril takto: „Kým som bol vo väzení, trápil ma obraz, ktorý som nechtiac vysielal do celého sveta, že ma považujú za svätého. Nikdy som takým nebol, ani podľa pozemskej definície svätého ako hriešnika, ktorý sa snaží zmeniť.“ [6]

Reakcie na smrť Nelsona Mandelu [7]

Frederik Willem de Klerk, bývalý juhoafrický prezident: „Aj keď sme boli politickými oponentmi a aj keď bol náš vzťah často búrlivý, vždy sme sa dokázali v kritických okamihoch zísť a vyriešiť mnohé krízy, ktoré vznikali počas procesu vyjednávania.“

Pan Ki-mun, generálny tajomník OSN: „Nik v našom čase neurobil viac pre presadenie hodnôt a ambícií OSN.“

Herman Van Rompuy, vtedajší predseda Európskej rady, a José Manuel Barroso, vtedajší predseda Európskej komisie: „Je to veľmi smutný deň nielen pre Južnú Afriku, ale aj pre celé medzinárodné spoločenstvo. Smútime nad smrťou jednej z najväčších politických osobností našej doby. Nelson Mandela bol nielen kľúčom k transformácii Juhoafrickej republiky na demokratickú krajinu. Predstavuje boj proti rasizmu, politickému násiliu a neznášanlivosti.“

Desmond Tutu, juhoafrický arcibiskup: „Od momentu opustenia väzenia zjednocoval. Učil nás, ako sa dať dokopy a veriť v samých seba.“

Dalajláma, tibetský duchovný vodca: „Bude mi chýbať ako muž odvahy, princípov a ako milý priateľ, pre ktorého mám obrovské uznanie a rešpekt. Najlepším spôsobom, ako si ho uctiť, je prispieť k uctievaniu jednoty ľudstva a práci v záujme mieru a zjednotenia, ako to robil on.“

Ivan Gašparovič, vtedajší prezident Slovenskej republiky: „Odišiel Gándhí Afriky. Spolu s ním odchádza jedna epocha v moderných dejinách Juhoafrickej republiky i afrického kontinentu. V pamäti celého ľudstva Nelson Rolihlahla Mandela zostane ako rešpektovaná osobnosť a prirodzený vodca s mimoriadnou osobnou odvahou, ktorý neľutoval žiadnej obete na ceste odporu proti nedemokratickým praktikám vo svojej krajine.“

Robert Fico, slovenský premiér: „S Nelsonom Mandelom ma spája osobný zážitok, keď som sa ako pozorovateľ zúčastnil na 1. slobodných demokratických voľbách v roku 1994, v ktorých jeho politická strana ANK dominantne zvíťazila a apartheid musel uvoľniť miesto ušľachtilej myšlienke ľudskej rovnoprávnosti. Atmosféra v tomto čase bola neuveriteľná a každá informácia o JAR, vrátane tej najsmutnejšej – smrť Nelsona Mandelu ma vracia k spomienkam na rok 1994.“

SLEDOVAŤ MA MÔŽETE AJ NA FACEBOOKU, INSTAGRAME ČI TWITTERI.

_________________________________________________________

[1] Africký národný kongres je politická strana v Juhoafrickej republike, ktorá vznikla v roku 1923. Jeho predchodcom bola politická strana Juhoafrický národný kongres, ktorá vznikla v roku 1912. (zdroj: Wikipedia [cit. 23. 4. 2019])

[2] KRČMÁRIK, Matúš: Mandela dokázal bojovať slovami. Tu sú najznámejšie. [online] Bratislava : SME, 6. 12. 2013 [cit. 23. 4. 2019]

[3] Tamtiež

[4] Tamtiež

[5] Tamtiež

[6] Tamtiež

[7] Čo hovorí svet na smrť Nelsona Mandelu. [online] Bratislava : SME, 6. 12. 2013 [cit. 23. 4. 2019]

_________________________________________________________

Zoznam použitej literatúry

Africký národný kongres. [online] [cit. 23. 4. 2019]

Čo hovorí svet na smrť Nelsona Mandelu. [online] Bratislava : SME, 6. 12. 2013 [cit. 23. 4. 2019]

KRČMÁRIK, Matúš: Mandela dokázal bojovať slovami. Tu sú najznámejšie. [online] Bratislava : SME, 6. 12. 2013 [cit. 23. 4. 2019]

KRČMÁRIK, Matúš – BAŽÍK, Marek – BALLOVÁ, Denisa – ČEVELOVÁ, Jana: Zomrel Nelson Mandela, prvý juhoafrický černošský prezident. [online] Bratislava : SME, 5. 12. 2013 [cit. 23. 4. 2019]

Nelson Mandela. [online] [cit. 23. 4. 2019]

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Šimon Struhár

Píšem o politike, o histórii, o Trenčíne, o športe, o knižkách a o cestovaní.