Denník N

Ako sa zachovať, ak sme svedkami nenávistného útoku

Každý z nás môže byť svedkom obťažovania, málokto však vie, ako by mal zareagovať.

Prípady s náboženským či rasovým podtónom sa už množia aj u nás. Nedávno niekto v Prahe slovne napadol mladú študentku Eman Ghalebovú. Na facebooku to opísala takto: —Dneska jsem seděla v tramvaji, na zastávce Palmovka do tramvaje vstoupil silnější pán. Když mě viděl tak zakřičel na celou tramvaj: „Zasraní islámové, Al-Kaida, postřilel bych vás všechny, hlavu bych ti vystřelil atd.“ A furt něco ječel a něčím třískal. Jedna babička to celý sledovala, další zastávku hned vystoupila. Jeden muž se sebral a šel si sednout o několik sedadel dál od nás.–

Nikto sa jej nezastal. Reakciou ľudí v takýchto prípadoch zväčša je, že sa radšej pozerajú inam a slovnú agresiu (najčastejší typ útoku) si nevšímajú, pretože často nevedia, ako pomôcť. Čo teda v takej situácii robiť?

Mladá ilustrátorka z Paríža Marie-Shirine Yener, ktorá tvorí pod pseudonymom Maeril, nakreslila pred niekoľkými rokmi návod ako sa správať v prípade, že sme svedkami nenávistného útoku.

Návod založila na psychologickom koncepte tzv. „nekomplementárneho správania“, ktoré sa snaží narušiť agresívne spojenie medzi útočníkom a jeho cieľom. Vychádza z princípu, že to, ako sa správame k iným ľuďom, ovplyvňuje to, ako sa oni správajú k nám (keď sú k nám milí, pravdepodobne budeme milí aj my k nim; ak sú agresívni, veľmi pravdepodobne budeme aj my reagovať s určitým stupňom agresivity) – naše správanie je komplementárne k správaniu toho druhého. Keď na agresiu reagujeme priateľsky, naše správanie je nekomplementárne a útočníka to (väčšinou) zneistí či zarazí.

Maeril síce svoj návod vytvorila primárne kvôli útokom na moslimov, ale funguje v prípade akýchkoľvek nenávistných útokov, keďže ľudia väčšinou nevedia ako zareagovať (do slovenčiny ho preložili v rámci projektu Mladí proti fašizmu).

Svoj návod zhrnula do niekoľkých jednoduchých krokov:
1) začnite sa s obeťou rozprávať, sadnite si k nej, pozdravte ju, správajte sa milo a predovšetkým: útočníka ignorujte a sústreďte sa len na obeť
2) vyberte si tému konverzácie, čokoľvek, čo vám príde v tej chvíli na um a rozprávajte sa o tom
3) budujte si spolu s obeťou bezpečný priestor, komunikujte spolu, a útočníka si nevšímajte, nereagujte na neho, nedívajte sa na neho, očný kontakt udržiavajte len s obeťou
4) pokračujte dovtedy, kým útočník neodíde, alebo kým sa nevzdialite vy spolu s obeťou (vystúpite spolu na zastávke a pod.)

Dobre si uvedomujem, že sa to ľahšie radí ako robí a človek nikdy nevie, ako agresívny človek zareaguje a často si povieme, že za riziko ublíženia na zdraví (našom) to nestojí. Je ľahšie a bezpečnejšie pozerať sa inde, ale takýto spôsob pomoci je určite menej nebezpečný ako reagovať priamo na útočníka (a možno sa k vám komplementárne pridajú aj ďalší okolostojaci).

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie