Putin poslal „pozdravy“ Zelenskému a Lukašenkovi
Rozhodnutie Moskvy sprísniť export ropy a ropných produktov na Ukrajinu, a súbežná kontaminácia ruskej exportnej ropy v ropovode Družba, citeľne ekonomicky ohrozujú nielen Ukrajinu, ale aj Bielorusko. Putin tak urobil ďalší krok k zhltnutiu Bieloruska a oslabeniu Ukrajiny. A doplatíme na to aj my, na Slovensku.
Kremeľ hneď po zvolení nového prezidenta Ukrajiny poslal Volodymirovi Zelenskému, ale aj bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a nám, Európanom, vážny ropný „pozdrav“.
Jeho úvodná časť bola zaslaná súbežne s druhým kolom volieb, keď už bolo podľa prieskumov zrejmé, že vyhrá Zelenskij. Ruská vláda schválila sprísnenie podmienok na dodávky ropy a ropných produktov na Ukrajinu. Tá je európskym a asi aj svetovým unikátom, keďže veľká 40-miliónová krajina má v obmedzenej prevádzke len jednu rafinériu a v dovoze ropných produktov (pohonných hmôt) je takmer úplne odkázaná na ich dovoz. A ich dodávateľmi sú ruské spoločnosti a hlavne Bielorusi, ktorí ale produkty vo svojej rafinérii v Mozyre vyrábajú tiež výlučne z ruskej ropy.
Práve táto skutočnosť zohráva kľúčový moment aj pri aktuálnom incidente, ktorý nadväzuje na spomínaný zákaz Moskvy. Prakticky súbežne s ním totiž z Ruska dorazil do Bieloruska exportným ropovodom Družba aj chemicky agresívny organický chlór. Ten sa používa pri intenzifikácii ťažby ropy, ale práve kvôli svojmu negatívnemu pôsobeniu na zariadenia ropovodov a rafinérií, je z vyťaženej ropy separovaný. Monopolný prevádzkovateľ ruských ropovodov, štátna spoločnosť Transnefť, však začiatkom apríla minimálne 700-tisíc ton nevyčistenej ropy poslala bez varovania ropovodom Družba do Bieloruska a Európy. Ako prví prišli na to Bielorusi, ktorí okamžite zastavili jej prepracovanie v Mozyre a varovali aj svojich európskych kolegov na Družbe, vrátane slovenského prepravcu Transpetrol. Po tom, čo ruskú ropu zanalyzoval na bielorusko-poľskej hranici poľský operátor ropovodov, dodávky cez severnú Družbu okamžite zastavujú aj rafinérie v Poľsku a Nemecku. Dá sa očakávať, že po dopravení kontaminovanej ropy na slovensko-ukrajinskú hranicu sa podobne zachovajú aj rafinérie na Slovensku, v Česku a Maďarsku, čo sa stane do konca tohto týždňa.
Tento incident na Družbe je možno spôsobený technologickou poruchou na zariadeniach Transnefti v Samare, kde vstupuje vyťažená ropa do ropovodu Družba. Avšak v takomto prípade mali byť partneri okamžite varovaní, čo sa nestalo.
Alebo to nebola náhoda. Lebo aktuálnym výsledkom je paralyzovanie výroby v bieloruskej rafinérii Mozyr. Tá je hlavným zdrojom príjmov pre režim bieloruského prezidenta Lukašenka. Problémy Mozyru sú preto problémami celej bieloruskej ekonomiky a aj osobne Lukašenka. Ak by chcel Kremeľ vážne podkopať jeho pozíciu práve v roku, keď Bielorusko musí splácať miliardy dolárov zahraničných dlhov, tak by nemohol vymyslieť lepšiu akciu. Tá navyše ako bonus súbežne vážne ohrozuje aj ukrajinský trh s pohonnými hmotami.
To, že problémy zaznamenajú aj stredoeurópske rafinérie, a teda aj náš trh s pohonnými hmotami práve na začiatku špičkovej letnej sezóny, zase bude znamenať ďalší impulz pre rast ceny ropy a produktov. Tento nárast v pohode eliminuje dočasné straty ruského rozpočtu a ropných spoločností z dodávok cez Družbu, keďže drvivá časť ruského ropného exportu na európske a svetové trhy sa odohráva už dávno inými trasami. Rusi sa nám ospravedlnia, dohodnú sa na kompenzácii. Bielorusom a Ukrajincom však spôsobia vážne škody. Tie budú dlhodobé, lebo kontaminovaná ropa ostane istý čas hlavne v ich ropovodnom systéme a bude ťažké a nákladné ju eliminovať. Obe krajiny nedisponujú ani dostatočnými zásobami ropy a ropných produktov, ako členské krajiny EÚ, vrátane Slovenska.
Vladimir Putin sa takto ešte viac priblíži k svojmu cieľu: zhltnúť v blízkej budúcnosti Bielorusko a súbežne vážne ekonomicky ešte viac oslabiť Ukrajinu a jej nového prezidenta.
Tomu poslal ešte jeden „pozdrav“: hneď po voľbách vydal výnos o vydávaní ruských pasov pre ukrajinských občanov žijúcich v okupovaných častiach Doneckej a Luhanskej oblasti. Je to Putinova odpoveď na avizované zámery a popularitu Zelenského nielen medzi nimi, ale aj v samotnom Rusku, o ktorej sa zmieňoval už môj predošlý blog. Putin tak de facto hádže Minské dohody do koša a vlastne priznáva kontrolu nad týmto územím. Podobne, ako to predtým urobila Moskva v moldavskom Podnestrovsku a gruzínskej Abcházii a Južnom Osetsku, čím dlhodobo zmrazila tieto konflikty vo svoj prospech.
