Dane a sloboda

Dane a sloboda

Po napísaní môjho blogu s názvom Váhostav neváha, Váhostav neplatí ma veľmi potešil v diskusii Miro so svojim statusom:

dal som svoj prvý like v živote, tak presne to cítim aj ja. Ďakujem za článok, len ako z toho von ? Po premýšľaní som našiel odpoveď na Mirovu otázku.

Abraham Lincoln povedal “Sloboda bez poslušnosti je zmätok a poslušnosť bez slobody je otroctvo”. To je svätá Pravda. Lenže sloboda je pojem mnohoznačný a je ako slovo zneužívané napríklad na politickú manipuláciu. Zato dane a smrť sú istota, preto sa s nimi neradno zahrávať. Tu musia platiť jasné pravidlá. Kde sa teda stretnú dane a sloboda? No predsa v štátnom rozpočte. Pretože slobodne môžeme podnikať, pracovať, ale dane platiť musíme. To je jediná sloboda, kde sa nesmie rozhodovať podľa vlastného vedomia a svedomia, ale musíme prijať to, čo nám parlament prijal a uzákonil.

Výška Daní

Súčasťou našich slobôd sú aj dane, ktoré zo zákona musíme platiť, pretože štát nám prostredníctvom daní zabezpečuje naše práva a slobody. Zaručuje nám ich Ústava Slovenskej republiky. O výške daní ale nemôžeme rozhodovať v referende, lebo by štát po takomto referende pravdepodobne zbankrotoval. Slobodné voľby a účasť na nich sú preto jediná možnosť ako ovplyvniť výšku daní.

Prečo?

Ak sa podnikateľa opýtate prečo podniká, väčšinou Vám odpovie, že preto, aby mal viac slobody, aby mohol sám rozhodovať o svojom osude, aby bol sám sebe pánom, aby si plnil svoj sen, aby mal väčší životný štandard. Ak sa opýtate politika prečo vstúpil do politiky, odpovie Vám, že preto, aby slúžil občanom, aby mohol spravovať veci verejné, že služba štátu je pre neho poslanie, môcť plniť vôľu občanov je údel politikov a on túto ťarchu berie na svoje plecia.

Odvádzaj a podvádzaj

Parlament prijatím zákonov rozhodne o výške daní a podnikateľ či zamestnanec musí tieto dane odviesť. Politik sa de facto stane pánom Vašich daní, ktoré mu ale nepatria, no on s nimi má právo manipulovať. Preto politik hovorí väčšinou o demokracii, o slobode, o občanovi. Politici nám zároveň radi rozprávajú o verejných zdrojoch, o verejnom dlhu, nikto z nich ale nehovorí o našom spoločnom dlhu, o našej spoločnej sekere, ktorú budeme musieť zaplatiť my daňový poplatníci. Stále počúvame ako treba šetriť, ako si máme utiahnuť opasky, ako máme byť solidárni.

V poriadku, beriem ich lacné triky a frázy. Veď slogan, heslo a charisma je to, čo ich dostáva ku moci. Ak teda nemôžeme meniť výšku daní referendom, umožnime aspoň nech o výške daní rozhodne naša slobodná vôľa, náš politický status každého jednotlivca. Je predsa jasné, že spoločnosť nie je jednonázorová. Zdravá spoločnosť je rôznorodá, je v interakcii so svojim okolím. Všetci v sebe nosíme svoj postoj, názor, ktorý vo voľbách vyjadríme a vďaka víťazovi volieb sa potom rozhoduje ako sa verejné zdroje prerozdelia a s tým súvisí aj výška našich daní. Preto by podľa mňa bolo najčistejšie a najčestnejšie, keby sme všetci verejne vyjadrili svoj politický postoj a podľa toho platili dane. Takže napríklad bývalí komunisti by o všetko prišli, lebo ich hlavné životné krédo bola spoločnosť bez triednych rozdielov. Socialista by odviedol dane až do výšky 70% v závislosti od toho, koľko zarobil za rok. Zároveň by platil 50 percentnú daň z luxusu, za drahú nehnuteľnosť by musel z jej tržnej ceny platiť 20 percent ročne samospráve a tá by tieto finančné zdroje použila v prospech najslabších socialnych skupín. Konzervatívec by platil 33 percentné dane, aby sa mohli platiť cirkvi a rodiny s mnohými deťmi. Liberál by platil 15 percentnú daň, pretože je za minimálny štát.

Je to v súlade s ústavou?

Určite ma teraz napadnú právnici, že tým porušujem ústavu SR, pretože všetci musíme platiť dane rovnako, lebo rovnosť je nám ústavne garantovaná. Lenže garantovaná nám je aj sloboda vyjadrovania a myslenia. Garantovaná je nám aj sloboda prístupu ku informáciám, ale nikto z politikov túto garanciu nedodržuje. Tak isto nebola dodržiavaná ústava v prípade privatizácii. Ústava je pošliapavaná súdmi, keďže mnohí občania sa nevedia dočkať súdneho rozhodnutia ani po desiatich rokoch. Právo na život, garantované ústavou, bolo v prípade Remiáša porušené a to dokonca vďaka ústavnej právomoci zastupujúceho prezidenta – vydaním amnestie.

Preto sa nebojím napísať a vyjadriť svoj názor, zmeňme ústavu a plaťme dane podľa svojho politického presvedčenia. Áno občan, zamysli sa nad tým!

“Ja” politik

Stanem sa teraz na chvíľku politikom a začnem ťa presviedčať o výhodách takéhoto slobodného rozhodnutia. Napríklad Širokému (ako presvedčenému komunistovi) by sme podľa ústavy vzali všetok majetok, Fico, Počiatek, Kaliňák by platili 70 percentné dane, Fígeľ 33 percentné dane a Sulík 15 percentné dane. Čo sa týka DPH, tam by daň bola tiež rozdielna a každý občan by mal čip s kódom svojho voličského statusu a podľa toho by platil v maloobchode a službách daň. Socialisti by mali výhodu najvyšších daní, preto by ponižujúceho čipovania boli zbavení. Takto by každý občan slobodne nahlásil na Úrade pre Politický Smer (ÚpPS) svoj volebný status a podľa toho by platil počas štvororčného volebného obdobia dane. Zároveň by voľby ale ostali slobodné, pretože každý občan by sa rozhodoval slobodne a status volieb by sa nezmenil. Jediné pravidlo, ktoré by neplatilo, by bolo, že voľby by už neboli tajné, ale verejné. No na druhej strane by sme ušetrili veľmi veľa peňazí na volebnej kampani, všetci by sme si uvedomili čo voľby znamenajú a aké majú poslanie. Myslím si, že v dobe, keď si naše telefonáty môže ktokoľvek odpočúvat, ktokoľvek si môže čítať naše emaily, by sme až tak veľa zo svojej slobody nestratili. A v neposlednom rade platí politické pravidlo “Vyhraj voľby, môžeš všetko!”

Srdečne Vám ďakujem za Váš čas a zamyslenie. Šírte túto ideu slobodnej voľby ďalej.