Denník N

Nulté ročníky – náplasť, ktorá nepomáha

V týchto dňoch sa vo väčšine základných škôl ukončili zápisy žiakov do 1. ročníka. Keďže kritériom na nástup do školy podľa zákona nie je len vek, ale aj školská spôsobilosť, čas zápisov je i časom jej preverovania. Každoročne približne 15 % šesťročných detí odchádza zo zápisu s odporúčaním nastúpiť do prvého ročníka o rok neskôr. Čas, ktorý získajú, má byť využitý na zlepšenie ich pripravenosti na školu. Deti ho však trávia v odlišných podmienkach. Pre deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia sú určené nulté ročníky. Zlepšujú skutočne ich vzdelávacie príležitosti a šance na lepší život?

Nástup do 1. ročníka je na Slovensku podmienený dosiahnutím školskej spôsobilosti. Budúci prvák či prváčka musí dosiahnuť požadovaný stupeň telesnej zrelosti, ako aj psychickej vyspelosti, ktorá sa hodnotí s ohľadom na jeho mentálnu, citovú, sociálnu a motivačnú úroveň pripravenosti na plnenie povinností. Ak aj dieťa dovŕši k septembru šiesty rok veku, no nedosiahne školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky (ďalej PŠD) o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy. (1) Robí tak na základe žiadosti zákonného zástupcu, ktorej súčasťou je odporúčanie pediatra a tiež zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, skrátene poradne.

Nulté ročníky sa zriaďujú najmä na východnom Slovensku
Kým v niektorých regiónoch deti, ktoré nedosiahnu školskú spôsobilosť dostávajú skôr odklad povinnej školskej dochádzky, v iných väčšina smeruje do nultých ročníkov. Tie sú podľa zákona určené pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej SZP), u ktorých neexistuje predpoklad, že by mohli zvládnuť vzdelávací program prvého ročníka základnej školy. (1) Keďže prevažná väčšina týchto detí žije na východnom Slovensku, neprekvapí, že v Košickom a Prešovskom kraji približne 70 % detí, ktoré nedosiahli školskú spôsobilosť, odišlo v roku 2018 zo zápisu s návrhom na zaradenie do nultého ročníka. V Banskobystrickom kraji dostalo takéto odporúčanie 28 % detí. Ako vidieť v grafe 1, v ostatných krajoch viac než 90 % deťom bol odporučený odklad PŠD (3). O tom, že triedy nultých ročníkov sa napĺňajú najmä na východnom Slovensku hovoria aj iné štatistiky. V školskom roku 2017/18 začínalo v Prešovskom kraji školskú dochádzku v nultom ročníku 15 % všetkých detí, ktoré nastúpili do bežnej základnej školy. V Košickom kraji 18 %. Priemer Slovenska sa pohyboval okolo 6 % (2)

Nulté ročníky sa tešia stále väčšiemu záujmu
Počet tried nultých ročníkov, ako i detí v nich sa neustále zvyšuje. Kým v roku 2002 bolo v základných školách len 76 tried, v roku 2018 ich bolo už 277. Počet žiakov a žiačok v nich sa v sledovanom období zvýšil z 970 na 3 515. (4) Otváranie nových tried sa javí ako prirodzená reakcia na zvyšujúci sa dopyt. Podľa výpovedí vedúcich zamestnancov základných škôl, ktorí sa zúčastnili kvalitatívneho zberu dát To dá rozum, niektorí rodičia prichádzajú už na zápis s požiadavkou, aby ich dieťa nastúpilo do nultého ročníka. Potvrdzujú to aj slová zástupkyne riaditeľa základnej školy zo stredného Slovenska: „Zase napríklad rovno z materskej školy prídu s tým už rodičia aj na zápis, že donesú potvrdenie z CPP [Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie], že by boli radi, keby išlo do nultého, lebo má problémy.“ Z jej výpovede možno usudzovať, že niekde je dokonca záujem vyšší, ako sú kapacity základnej školy: „Sú roky, kedy je tá situácia omnoho horšia. Keď máme veľa problémových detí. No a vtedy máme ten nultý ročník po strop, tých šestnásť, nabitý. A to ešte stále tí rodičia proste telefonujú aj z iných škôl, že by potrebovali, no len nedá sa.“ (5) K zriaďovaniu nultých ročníkov sú pritom riaditelia motivovaní nielen záujmom rodičov. Motivuje ich aj systém financovania. Na žiaka nultého ročníka základná škola dostane dvojnásobne viac peňazí než na žiakov v ostatných ročníkoch. (6) Zriadenie takejto triedy sa teda pre školu finančne oplatí. Prevažná väčšina riaditeľov škôl nulté ročníky víta (7). Keďže tak oni, ako aj učitelia vidia, ako v nich deti v priebehu roka napredujú, obhajujú ich. Cítia, že investované úsilie sa premieňa na hmatateľné výsledky. Nulté ročníky preto vnímajú ako veľký prínos. (7) Prečo však nemôžme zdieľať toto nadšenie?

Nulté ročníky prehlbujú segregáciu vo vzdelávaní
V nultých ročníkoch nájdeme najmä rómske deti. Sú v nich zastúpené v oveľa väčšej miere ako väčšinová populácia. V školskom roku 2017/18 tvorili žiaci a žiačky z marginalizovaných rómskych komunít 72 % všetkých žiakov nultého ročníka (2). Tieto údaje jasne ukazujú, že nulté ročníky sa stali hlavným nástrojom verejnej politiky práve pre vzdelávanie rómskych detí z najchudobnejších a segregovaných komunít (8), a to napriek tomu, že dodnes nebol zrealizovaný dlhodobý pedagogický výskum, ktorý by potvrdil ich pozitívny vplyv na neskoršiu vzdelávaciu dráhu a následné uplatnenie sa v živote.

Nulté ročníky sú na mnohých školách výhradne záležitosťou chudobných rómskych detí, ktoré sa vďaka nim stávajú členmi etnicky homogénnych rómskych tried. V podobnom zložení pokračujú aj do vyšších ročníkov. Žiaci, ktorí v roku 2016/17 absolvovali nultý ročník, boli v ďalšom roku v triedach, v ktorých 63 % ich spolužiakov tiež absolvovalo nultý ročník. (2) Nulté ročníky tak prispievajú k prehlbovaniu segregácie vo vzdelávaní. Niektorí odborníci upozorňujú na dôsledky tohto prístupu v podobe zníženého sebavnímania rómskych žiakov, ktorí sa cítia byť menejcenní či dokonca zaostalí. (9)

Nulté ročníky z dlhodobého hľadiska nezlepšujú vzdelávacie príležitosti detí
Práca učiteľov a učiteliek v nultých ročníkoch nepochybne prináša ovocie v podobe zlepšenia jednotlivých oblastí školskej pripravenosti. Ich účinok na ďalšie vzdelávacie výsledky je však sporný. Veľa absolventov nultých ročníkov sa totiž aj tak nevyhne neskoršiemu školskému neúspechu. Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie, prvé 3 ročníky základnej školy úspešne ukončila v roku 2017/2018 ani nie polovica detí, ktoré v školskom roku 2013/14 navštevovali triedy nultých ročníkov. Zvyšná polovica sa nevyhla opakovaniu. (7) Niektorí nezvládli už požiadavky 1. ročníka, iní si museli zopakovať druhý či tretí ročník. Za absurdné možno považovať opakovanie samotného nultého ročníka. Podiel tých, ktorí ho opakujú, dokonca stúpa. V školskom roku 2009/10 išlo o 0,73 % žiakov, v školskom roku 2017/18 už o 2,3 %. (2) Nultý ročník sa započítava do povinnej školskej dochádzky, a tak sa v praxi stáva, že žiak začne plniť tretí rok školskej dochádzky v 1. ročníku ako 8-ročný, a ak na prvom a druhom stupni ešte raz opakuje ročník, končí PŠD ako 16-ročný v ôsmom ročníku základnej školy. (2) Hoci predčasné ukončenie povinnej školskej dochádzky bez dosiahnutia základného vzdelania nemožno jednoznačne pripísať existencii nultých ročníkov, faktom je, že deti odchádzajúce z ôsmeho či nižšieho ročníka ZŠ nemajú veľkú šancu študovať na strednej škole a získať kvalifikovanú prácu. Ich jedinou možnosťou sú dvojročné učebné odbory, ktoré ponúkajú vzdelanie s veľmi nízkym uplatnením na trhu práce (10). Takmer automatické zaraďovanie rómskych detí do nultých ročníkov má teda nepriamy dopad na mieru nezamestnanosti a kvalitu života ľudí, ktorých prístup na trh práce je vďaka nízkej kvalifikácii mimoriadne sťažený. (10)

Nulté ročníky sú neefektívnou náhradou predškolského vzdelávania
Nulté ročníky sú drahou a z dlhodobého hľadiska neúčinnou náplasťou na chýbajúce predškolské vzdelávanie. Zriaďujú sa v krajoch, kde je najslabšia účasť detí na predškolskom vzdelávaní a znížená dostupnosť materských škôl. Niektorí učitelia si však myslia, že pripravia deti na školu lepšie ako materská škola. V rozhovore v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum svoju skúsenosť s nultým ročníkom hodnotila zástupkyňa riaditeľa školy takto: „Výborná. To musím povedať. Máme ho veľmi dlho ten nultý ročník. Máme tam veľmi dobrú učiteľku, ktorá to teda vie a je veľký rozdiel, keď sa potom rozprávame s učiteľkami v prvej triede medzi deťmi, ktoré idú z materskej školy a ktoré prichádzajú z nultého ročníka. Že tam vidno, že tie deti sú úplne niekde inde […]. Že oni vlastne v tom nulťáku sa pripravia na také veci, ktoré tí prváčikovia z tej škôlky ešte len musia vlastne dotiahnuť. Takže je to výborná vec.“ (5) S názorom tejto respondentky sa však nezhodujú odborníci. Nultý ročník nemôže nahradiť materskú školu. Intervencia totiž prichádza príliš neskoro, vo veku šiestich rokov. K najrýchlejšiemu vývoju a tvárnosti mozgu pritom dochádza v prvých troch rokoch života človeka. (11) Keď dieťa dovŕši 4 až 5 rokov života, polovica funkcií mozgu je už vyvinutých. (12) Aj jazykové a pred-gramotné schopnosti 5 ročného dieťaťa predurčuje prvých tisíc dní života dieťaťa. (13) Preto široko dostupné predškolské vzdelávanie môže priniesť lepšie výsledky. Je preukázané, že deti, ktoré absolvovali materskú školu aspoň jeden rok, navštevujú nultý ročník v oveľa menšej miere ako deti, ktoré ju nenavštevovali a vo väčšej miere nastupujú priamo do prvého ročníka základnej školy. (2) Je vysoko pravdepodobné, že ak by deti zo SZP navštevovali materskú školu dlhší čas, nultý ročník by stratil svoje opodstatnenie. Štát by zároveň ušetril nemalé prostriedky. Vzdelávanie žiaka v nultom ročníku je totiž zhruba o štvrtinu drahšie ako vzdelávanie v materskej škole. (2)

Záver
Nulté ročníky sú nesystémovým prvkom, prostredníctvom ktorého sa štát pokúša poskytnúť deťom zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia podporu, ktorá mala prísť oveľa skôr. Roky podporovaná sieť nultých ročníkov vytvára ilúziu, že riešenie existuje. Je najvyšší čas obrátiť pozornosť správnym smerom a investovať energiu, ako i finančné prostriedky do overených postupov, a to do budovania kvalitného systému ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania, ktorý bude dostupný aj tým najzraniteľnejším skupinám detí. Zlepšenie prístupu detí zo SZP ku kvalitnému vzdelaniu spočíva v schopnosti systému postaviť ich na vstupe do školy na rovnakú štartovaciu čiaru s ostatnými rovesníkmi. Predkladatelia aktuálnej novely školského zákona veria, že sa to môže podariť vďaka zavedeniu povinného predprimárneho vzdelávania pre všetky 5-ročné deti. Novelou sa má zrušiť aj inštitút nultých ročníkov (14). Cieľ dostať do materských škôl čo najviac detí zo SZP je legitímny, avšak ak sa celá diskusia zúži len na otázku predškolského vzdelávania, dá sa očakávať, že dopady nebudú dostatočné. Intervenovať treba omnoho skôr. Preto popri otázke zlepšovania dostupnosti materských škôl je kľúčová i otázka tvorby kvalitných programov starostlivosti o rodiny s deťmi do 3 rokov. Tá je momentálne na okraji záujmu a je skôr témou mimovládnych organizácií, ktoré aj v tejto otázke suplujú štát. Zdá sa teda, že zrušením nultých ročníkov a zavedením povinného predprimárneho vzdelávania sa zas tak veľa nezmení. Deti zo SZP budú naďalej vstupovať do povinného vzdelávania z nerovnakej štartovacej pozície, akurát o jeden rok skôr. Zostáva len veriť, že škôlky sú dostatočne pripravené na to, aby zlepšili ich vyhliadky na školskú úspešnosť.

Katarína Vančíková
analytička To dá rozum pre oblasť priestupnosti vzdelávania

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
(1) Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 19, ods. 6.
(2) Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Priebežná správa. Január 2019. [cit. 2019-03-11] Dostupné na: https://www.minedu.sk/revizia-vydavkov-na-skupiny-ohrozene-chudobou-alebo-socialnym-vylucenim-2019/
(3) CVTI SR. ČABALOVÁ, J. Zápisy žiakov do 1. ročníka ZŠ v roku 2018. [elektronická pošta] 22. 10. 2018. Jana Čabalová, Centrum vedecko-technických informácií SR. < jana.cabalova@cvtisr.sk>. E-mail: katarina.vancikova1@gmail.com
(4) CVTI SR. ČABALOVÁ, J. Nulté ročníky. [elektronická pošta] 7. 3. 2019. Jana Čabalová, Centrum vedecko-technických informácií SR. <jana.cabalova@cvtisr.sk>. E-mail: katarina.vancikova1@gmail.com
(5) TO DÁ ROZUM (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenského školstva (nepublikovaný materiál).
(6) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, § 4, ods. 2.
(7) Štátna školská inšpekcia (2017), Správa o výsledku spätnej väzby od riaditeľov škôl, v ktorých sa v školskom roku 2016/17 realizoval výchovno-vzdelávací proces v nultom ročníku. [cit. 2019-04-20] Dostupné na: https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/Vyhodnotenie_0_rocnik_2017_final%281%29.pdf
(8) KLEIN, V. RUSNÁKOVÁ, J. ŠILONOVÁ, V. Nultý ročník a edukácia rómskych žiakov. Spišská Nová Ves: Roma Education Fund, 2012. [cit. 2019-03-11] Dostupné na: http://www.academia.edu/5297211/Klein_V._-_Rusn%C3%A1kov%C3%A1_J._-_%C5%A0ilonov%C3%A1_V._Nult%C3%BD_ro%C4%8Dn%C3%ADk_a_eduk%C3%A1cia_r%C3%B3mskych_%C5%BEiakov
(9) LAJČÁKOVA, J. Roma Matrix. Country Report: Slovakia, July 2014. Manchester: University of Salford Manchester, 2014.
(10) LAJČÁKOVÁ, J., GALLOVÁ-KRIGLEROVÁ, E., KADLEČÍKOVÁ, J., BALÁŽOVÁ, Z., CHUDŽÍKOVÁ, A. Riešenie nezamestnanosti Rómov. Od mýtu k praxi a späť. CVEK, 2017.
(11) REES, N., CHAI, J., ANTHONY, D. Right in principle and in practice: a review of the social and economic returns to investing in children. UNICEF Division of Policy and Strategy. New York: United Nations Children’s Fund, 2012. [cit. 2016-11-11] Dostupné na: http://www.unicef.org/socialpolicy/files/Investing_in_Children.pdf
(12) RAJOVIĆ, R. NTC systém učenia. I. Časť: Predškolský vek. IQ dieťaťa – zodpovednosť rodičov. Nový Sad, 2009
(13) KUHL, P. K. (2011). Early Language learning and Literacy: Neuroscience Implicationws for Education. In Mind Brain Educ. September 2011, Vol. 5, No. 3, pp. 128 – 142. doi:10.1111/j.1751-228X.2011.011211.
(14) Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy SMOLÍKOVEJ, Ľubomíra PETRÁKA a Pétera VÖRÖSA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, 2019. [cit. 2019-04-25] Dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony%2Fcpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1468&fbclid=IwAR1pB_tJx4xyGNVrcjaa0g1C_cJpzKPARHoW7P5dMBPPZvmwpoFUtl79oCk

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/