Hladko
Ten skoro bezvahovy stav.. akoby kracat odrazat sa po spickach a spomalene po krajine, par centimetrov nad povrchom zeme.
Dnes vlastne vsetko klaplo, aj slnko bolo fajn, vetrik prijemny, len silna vona orgovanov mi na chvilu vyrazila dych. Ale.. vramci normy. Obrovsky pavuk na stene zaliezol necakane do skary, vsetko sa chamre, zije, vstava z prachu.. vrasky mi robia len tie papierove listy, stromy sa zelenaju z povinnosti, ale ich vyhonky su slabe, slabsie ako lupene ruzi. Caka nas zvlastny rok. Citim to v kostiach.
Dnes neplakali moje pery a oci si neobhryzali oci od smutku nad nadcasovostou vlastneho zitia.
Dnes to bolo fajn, ako pod vplyvom dorziflexu, vlastne bolo to pod vplyvom dorziflexu, krcna boli menej, vikend predo mnou, mnou nezamestnanou.. s robotou vyse hlavy, ale dnes nie.
Konstalacia vludnych hviezd.
Dakujem svojmu Bohu aj vesmiru. Kiez by boli taki vludni aj zajtra. Pokojny dych monotonnych sekund kvapka mi. Bude laska? Nemusi. Len pokojne, takto pokojne zit. Uz len zlahka precitit vdacnost za plnost dni, v ktorych sa nic srdcedrasajuce nedeje. Ako ked vynalozena namaha zodpoveda vysledku. Dnes vpodstate bez namahy. Pekne.
Zivot ma uci tejto mudrosti. Dakovat za hladky priebeh. No nie je to ovlazujuce v tomto jarnom suchu?
