Denník N

Z osobnej 10-ročnej skúsenosti: všežravci sa v skutočnosti viac vyžívajú v súdení vegetariánov, než naopak.

Tých “vtipných” vtipov na margo vegetariánstva som sa za ten čas celkom napočúvala. Nezraňovali, nerozčuľovali, len boli skôr trápne.

“Aha, tak čo ješ mrkvu ako zajac?”

Pritom sama som si od detstva nedovolila komentovať tanier toho druhého, nevegetariána, kohokoľvek. Nepovažovala som to za vhodné ani za slušné.

Vegán či vegetarián? Kto je pre všežravca horší “pokrytec”?

Ťažko povedať. Fakt je, že oba súkromné prístupy k svojej (/mojej), nie vašej strave, dokážu prekvapivo vzbudzovať vždy rozhorčenie. Za ten čas sa mi naskytla celkom homogénna sociologická sonda medzi “všežravcami” najrôznejších skupín a generácií, kde sú viac-menej všetci neradi osobne konfrontovaní s “drzým” vegetariánskym tanierom na stole.

Jem si svoju zemiakovú kašu či ryžu v školskej jedálni, a príde zdvorilá otázka: “Prečo nemáš mäso? Čo ti to dnešné nechutí?”

“Nie, no, ja nejem mäso (ani ryby vtedy – netrpia o nič menej) všeobecne, som vegetariánka, z etických dôvodov…”

Výraz spolusediaceho sa náhle zmení (preháňam, nikdy to nebolo niečo vyslovene nepríjemné). Pritom som sa za tých desať rokov asi nikdy nezačala sama od seba vyjadrovať, a hlavne posudzovať tanier toho druhého, čo práve je.

“Aha… (taký ten “sigh” – po angl.) hmm… a to si myslíš, že tým niekomu pomôžeš, že to len ty nebudeš jesť? A polievku, kde bolo vyvarené mäso, si jedla… a potom to, kde si vynechala kúsky mäsa, vlastne dáš vyhodiť (pozn. v jedálni to išlo skôr na pomyje), čiže zbytočne kvôli tebe zabili to zviera… ale ješ pritom mliečne produkty, ako syry a jogurty, však to by tiež nevzniklo bez tých zvierat…” a takto dookola asi každý jeden, s kým som kedy sedela pri stole od detstva, cez dospievanie až do dospelosti.

Miera skrývaného “podráždenia”, triggeredness, bola vždy cítiť, aj keď mi je dodnes záhadou. Treba však oceniť naozaj vycibrenú argumentáciu motivovanú niekým, kto sa trochu odkláňa od stereotypu.

Nebrala som predsa to mäso svojmu spolusediacemu, nerobila som kázne, ani som pred jeho deťmi sama neporcovala položivé zviera. Týkalo sa to len môjho osobného prístupu k mojej strave.

Je to opäť skôr o tej škôlkarskej skryto defenzívno-útočnej reakcii voči niekomu, kto sa trochu odlišuje – že by svojím samotným rozhodnutím naozaj v podvedomí ostatných adresoval nejaký nesúlad? Je to až také vyrušenie? Keď len ten druhý si dovolí nejesť niečo z etických dôvodov? Pričom ostatné možnosti tiež ešte nemusia byť geniálne výhodné, ale aspoň to je lepšie, ako nič?

Keď som to raz po rokoch jednému ďalšiemu novému prísediacemu takto zosumarizovala, skôr, ako stihol spustiť “paľbu“ anti-vegetariánskych argumentov, len sa stačil pousmiať: “tak vieš, to lebo keď má človek nejaké svoje zásady, tak to väčšinu ľudí len podráždi…”

Rozhodnutie byť vegetariánom, alebo jednoducho iným “reducionárom”, nie je o vzťahu medzi sebou a ostatnými milými konzumnými súputníkmi, tj. spoločnosťou.

Je to o vzťahu medzi sebou a preindustrializovanou a drancovanou prírodou.

Preto to skrátka netreba brať tak osobne, klídek, nikto vám nejde “sahat na maso”… ani na nič iné. Cheers.

Cieľom nie je definitný konkrétny cieľ, ale jeho proces.

Keď si človek totiž kladie za cieľ niečo zlepšiť vo svojom živote, vrátane svojho okolia či životného prostredia, zo svojej pozície rádového spotrebiteľa nikdy nejde o to, aby to bola zo dňa na deň nepriestrelná a dokonale premyslená stratégia. Nie je to zďaleka také pohodlné a jednoduché, ako nejaká preddefinovaná ideológia. Ide o proces, zmena k lepšiemu životu je postupná, vzájomná a vyžaduje si angažovanosť a inšpirovanie sa.

Vegetariánkou som bola z vlastného rozhodnutia od svojich 11-ich rokov. Chcela som byť do istého času aj veterinárkou.

Začiatkom milénia však takáto diéta určite nebola nijako insta-trendy. Pôsobilo to skôr od veci. V triede som bola samozrejme jediná, na celej škole (mestská základka, 9 ročníkov po A, B) sme boli asi tri.

Neboli vtedy v Bratislave tie dnešné populárne vegbistrá, kde by ste sa pomaly nezmestili vďaka dobrému pomeru výhodnej ceny a prebohatej ponuky. V bežnej slovenskej reštaurácii ste mali na výber medzi hranolkami s vyprážaným syrom a hranolkami bez vyprážaného syra. Syr som vždy rada celý zošrotovala. Nesťažovala som sa. Mäso a celkové stravovanie ma vtedy zaujímalo asi ako hokejové majstrovstvá.

Nie som si vedomá žiadnych priamych nepriaznivých zdravotných dôsledkov takéhoto preadolescentného vegetariánstva. Ani nepriamych. Nebola som ešte našťastie, vďakabohu, v živote vážnejšie chorá. Občas bežné prechladnutia, podmienené skôr momentálnym psychickým stresom či únavou. Neviem o tom, že by mi v živote boli predpísané antibiotiká z dôvodu choroby. Asi nebolo vo zvyku bežať s každým soplom hneď za lekárkou. Paralen, citronády a ľahni spať.

Nemávam tie dnešné sezónne alergie na peľ, či iné intolerancie. Aspoň zatiaľ. Metabolizmus mám niekedy až príliš dobrý, ten apetít niekedy v zahraničí aj niečo stojí. Som skôr vyššej postavy, za husté vlasy si musím u kaderníčky priplácať, o starostlivosti o pleť viem asi toľko, že si občas treba pro-forma nacápať na seba nejakú biodermu.

Nemá význam teraz vyratúvať ďalšie nespočetné, celospoločenské sprievodné výhody nejakého obmedzenia konzumácie mäsa či iných živočíšnych výrobkov, keď to trochu vnímavému človeku zaberie asi 0.37 sekúnd gúglenia. Len netreba sa za každú cenu správať ako arogantný sedlák, bez ohľadu na počet “followerov” (na margo istej stránky primitivizmu a šikany, len z opačnej strany tých “progresívne slušných”).

Tak, ako každá iná zásada, vegetariánstvo či vegánstvo nikdy nie je o tom, aby sa dotyčný nejako “zodpovedal” spoločnosti, bol za dokonalého a bezchybného. Naopak, je to o nejakom zdravom vnútornom sebavedomí, prirodzenom presvedčení voči sebe bez ohľadu na momentálnu módu.

Inak povedané, ide možno o podvedomý duchovný vzťah s prírodou, ktorú človek nedrancuje, pokiaľ to nie je otázka jeho nevyhnutného prežitia. Na to, aby si človek zachovával empatiu, netreba predsa čítať Bibliu či byť vzorným kresťanom. Práve vegánsky prístup pochádza z celkom iných kultúr, z môjho skromného pohľadu aj duchovne ucelenejších.

Znie to možno smiešne a nadnesene, ale veci, ktoré majú časom nadobudnúť nejaký význam, tak zákonite pôsobia z nudnej každodennej perspektívy.

Teraz najčítanejšie

Zora Šikrová

Keď ma niečo už veľmi rozčúli, tak o tom napíšem text :) Aj keď občas by som mohla napísať niečo aj o kultúre... Asi som alergická na pokrytectvo - či už u masmédií, politikov - hlavne ľavičiarov, ale aj napr. u finančne založenej charity.