O plazivom vplyve konšpiračných teórií

Keď boli počas druhej svetovej vojny zavraždené milióny ľudí v koncentračných táboroch, svoj podiel na tom mali aj antisemitské konšpiračné teórie. Tie síce v rôznej podobe existovali už od stredoveku, ich vplyv sa však plne prejavil až vtedy, keď ich prevzal Adolf Hitler a nacisti, ktorí z nich utvorili stredobod svojho svetonázoru. To je snáď jeden z najhmatateľnejších dôkazov vplyvu konšpiračných teórií na spoločnosť, ktorý sa udial v pomerne nedávnej minulosti. Ale konšpiračné teórie môžu mať na spoločnosť aj vplyv, ktorý je menej viditeľný ako prenasledovanie či genocída. No hoci tento vplyv nie je priamo hmatateľný, predsa len ovplyvňuje mysle a správanie ľudí.

Konšpiračné teórie sa často prezentujú ako akýsi odpor voči autoritám, spoločenskému poriadku a „systému“. Obsah konšpiračných teórií sa často týka mocných elít, ktoré údajne konajú proti záujmom bežných ľudí, či už sú to konšpiračné teórie o miliardárovi Sorosovi, o vláde USA, Iluminátoch alebo o jezuitoch, je to jeden z najčastejších motívov. A možno na jednej strane by sme aj mohli očakávať, že ak niekto konšpiruje o „mocných“, tak mu to umožňuje bojovať proti „systému“ a spochybňovať moc či status quo (súčasný stav). Tento negatívny vzťah konšpiračných teoretikov k moci odhaľuje výskum nemeckých výskumníkov Imhoffa a Brudera.[1] Aj keď sú konšpiračné teórie nepodložené a často vyrábajú iba obetných baránkov, môžu predstavovať aj nástroj na spoločenskú zmenu. Môžu totiž viesť k skepse voči skupinám mocných ľudí a k sklonu pripisovať im zodpovednosť za negatívne javy. V prípade výskumu Imhoffa a Brudera tým negatívnym javom bola katastrofa vo Fukušime a konšpiračné myslenie bolo u účastníkov výskumu spojené s väčšou ochotou podieľať sa na protestoch proti jadrovej energii, teda boli ochotnejší podieľať sa na aktivitách, ktoré môžu viesť k spoločenskej zmene.

Vplyv konšpiračných teórií je ale aspoň v niektorých prípadoch paradoxný. Tým, že obviňujú zo všetkého zlého v spoločnosti nejakú malú skupinu ľudí, ktorá nereprezentuje systém ako taký, môžu odvracať pozornosť od možno závažnejších, reálnejších a rozsiahlejších problémov. Konšpiračné teórie týmto spôsobom môžu umocňovať status quo, podporujú vieru v systém, umožňujú nájsť obetného baránka, ktorý je údajne zodpovedný za rozsiahle problémy spoločnosti. Ak napríklad šíriteľ konšpirácií obviní Sorosa z prevratu alebo rozvracania republiky, môže to len odvádzať pozornosť od rozsiahlej korupcie, ktorá sa negatívne prejavuje na blahobyte krajiny a ktorá predstavuje skutočný problém. Tento paradoxný vplyv konšpiračných teórií bol skúmaný aj experimentálne.[2] V porovnaní s účastníkmi výskumu, ktorí neboli vystavení konšpiračným teóriám,  účastníci výskumu, ktorí im boli vystavení, považovali za príčinu spoločenských problémov skôr jednotlivcov alebo malé skupiny ľudí, než aby videli systémové problémy a chyby. Do väčšej miery tiež tvrdili, že sú spokojní so súčasným stavom. Čosi podobné môžeme pozorovať aj na Slovensku, keď konšpiračné teórie šíria aj reprezentantmi štátnej moci a prijímajú ich aj ľudia, ktorí doterajší stav vecí obhajujú.[3]

Navyše na to, aby nás konšpiračné teórie ovplyvňovali, nemusíme byť ani presvedčení o ich pravdivosti, úplne stačí, ak sme im vystavení. A v súčasnej dobe je snáď zložitejšie im nebyť vystavení, keďže ich môžu zdieľať napríklad naši „priatelia“ na sociálnych sieťach, prípadne nám ich často samé ponúkajú rôzne vyhľadávače a stránky.[4] Možno máme o sebe predstavu, že aj keď niekde zahliadneme konšpiračne zamerané texty, neznamená to automaticky, že nás to ovplyvní a že budeme náchylnejší veriť v konšpiračné vysvetlenia udalostí. Výskum britských výskumníkov Douglasovej a Suttona[5] však ukázal, že po prečítaní konšpiračne ladených výrokov, účastníci výskumu pozmenili svoje postoje ku konšpiračným teóriám a do väčšej miery s nimi súhlasili. A pokiaľ si myslíte, že sa to týka najmä druhých ľudí a vás nie, tak uvedený výskum zistil aj to, že hoci účastníci výskumu dokázali odhadnúť, že prečítanie konšpiračne ladených výrokov bude mať vplyv na postoje iných ľudí, vplyv na vlastné postoje odhadnúť už nedokázali a podcenili ho.

Zdá sa, že okrem vplyvu na presvedčenia, vystavenie konšpiračným teóriám má vplyv aj na angažovanosť ľudí v rôznych oblastiach. Mnohé konšpiračné teórie tvrdia, že za sprisahaniami sú vlády (čo v mnohých krajinách nemusí byť ďaleko od pravdy, ale často sú to tvrdenia prehnané a nepodložené). V jednom britskom výskume[6] si ľudia napríklad mohli prečítať buď konšpiračné vysvetlenie smrti princeznej Diany (ktoré obviňovalo z jej smrti vládu) alebo „mainstreamové“ vysvetlenie. Účastníci výskumu sa mali následne vyjadriť, či pôjdu v budúcich voľbách voliť. Ľudia vystavení konšpiračnej teórii, že za smrťou princeznej Diany je britská vláda, vyjadrili menšiu ochotu zúčastniť sa budúcich volieb ako ľudia, ktorí si prečítali „mainstreamové“ vysvetlenie. Prečo tomu tak bolo? Výskumníci zistili, že u ľudí vystavených konšpiračným teóriám sa zvýšila miera pocitov bezmocnosti, ktoré ovplyvnili ich zámer ísť voliť.

Veľmi podobné boli aj zistenia v oblasti environmentálneho správania[7] a očkovania.[8] Ak boli ľudia vystavení konšpiračným teóriám týkajúcich sa klimatických zmien, do menšej miery boli ochotní správať sa v budúcnosti spôsobom šetrnejším k životnému prostrediu.  Aj v tomto výskume sa ukázalo, že sa u ľudí zvýšili pocity bezmocnosti, dezilúzie a nedôvery voči klimatológom, ktoré následne ovplyvnili zámer správať sa ekologickejšie.

Pri očkovaní boli konšpiračné presvedčenia (napr. o  vzťahu očkovania a autizmu) u rodičov spojené s nižšou ochotou dať dieťa očkovať. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, aj v tomto výskume sa ukázalo, že ak boli účastníci vystavení anti-vakcinačnej konšpiračnej teórii,  prejavili sa u nich pocity bezmocnosti, dezilúzie a nedôvery, ktoré sa následne preniesli do ich nižšej ochoty dať očkovať (hypotetické) dieťa.

Z týchto výskumov vyplýva, že vystavenie konšpiračným teóriám nielenže ovplyvňuje naše postoje bez toho, aby sme si to uvedomovali, ale môže ovplyvniť aj zámer správať sa určitým spôsobom. Hoci zdroje šíriace konšpiračné teórie sa často stavajú do pozície akýchsi bojovníkov proti systému, je možné, že konšpiračné teórie spôsobujú tzv. „tunelové videnie“ a umožňujú tak vytváranie obetných baránkov na úkor ignorovania potreby rozsiahlych systémových zmien. Zároveň sa podľa uvedených výskumov konšpiračné teórie podpisujú na šírení pocitov bezmocnosti, dezilúzie a nedôvery, čo sa negatívne prejavuje na ochote ľudí participovať na demokratických procesoch, na ich ochote spraviť niečo v boji proti klimatickým zmenám alebo na ohrozovaní zdravia populácie znižovaním ochoty ľudí zaočkovať deti, čo sa už reálne negatívne prejavilo návratom epidémií ochorení, ktoré boli v minulosti už eradikované (vyhubené). Práve z tohto dôvodu nemožno vplyv konšpiračných teórií podceňovať – je dôležité si uvedomiť zhubnosť aj ich nenápadného vplyvu, ktorý sa môže v nečakanej chvíli prejaviť naplno, ako sme toho boli svedkom už v minulosti.

Článok bol spracovaný na základe štúdie Douglasovej a Suttona.[9]

Marek Jurkovič

Vedecký pracovník na Ústave experimentálnej psychológie CSPV SAV

[1] Imhoff, R., & Bruder, M. (2014). Speaking (Un-)truth to power: Conspiracy mentality as a generalised political attitude. European Journal of Personality, 28(1), 25–43. https://doi.org/10.1002/per.1930

[2] Jolley, D., Douglas, K. M., & Sutton, R. M. (2018). Blaming a Few Bad Apples to Save a Threatened Barrel: The System-Justifying Function of Conspiracy Theories. Political Psychology, 39(2), 465–478. https://doi.org/10.1111/pops.12404

[3] Cuprik, R. (2018, December 26). Prieskum Focus pre SME: Financoval protesty Soros? – domov.sme.sk. SME. Retrieved from https://domov.sme.sk/c/22014352/prieskum-focus-pre-sme-kto-financoval-protesty-za-slusne-slovensko.html

[4] Niektoré sa po rokoch prebudili, napr. YouTube chce zredukovať odporúčania na videá obsahujúce konšpiračné teórie (https://youtube.googleblog.com/2019/01/continuing-our-work-to-improve.html)

[5] Douglas, K. M., & Sutton, R. M. (2008). The hidden impact of conspiracy theories: perceived and actual influence of theories surrounding the death of Princess Diana. The Journal of Social Psychology, 148(2), 210–221. https://doi.org/10.3200/SOCP.148.2.210-222

[6] Jolley, D., & Douglas, K. M. (2014a). The social consequences of conspiracism: Exposure to conspiracy theories decreases intentions to engage in politics and to reduce one’s carbon footprint. British Journal of Psychology, 105(1), 35–56. https://doi.org/10.1111/bjop.12018

[7] Jolley, D., & Douglas, K. M. (2014a). The social consequences of conspiracism: Exposure to conspiracy theories decreases intentions to engage in politics and to reduce one’s carbon footprint. British Journal of Psychology, 105(1), 35–56. https://doi.org/10.1111/bjop.12018

[8] Jolley, D., & Douglas, K. M. (2014b). The effects of anti-vaccine conspiracy theories on vaccination intentions. PLoS ONE, 9(2). https://doi.org/10.1371/journal.pone.0089177

[9] Douglas, K. M., & Sutton, R. M. (2018). Why conspiracy theories matter: A social psychological analysis. European Review of Social Psychology, 29(1), 256–298. https://doi.org/10.1080/10463283.2018.1537428

Zdroj ilustračného obrázku.