O zanedbanom Slovensku, uhle pohľadu a pravde, ktorá vlastne ani neexistuje

Čítal som knihu od Bána Slon na Zemplíne a Anetka tvrdí, že to nie je dobrá kniha a ja to tvrdím tiež, akurát že ona to tvrdí preto, že ona takýto typ literatúry neobľubuje a ja pre samotný obsah knihy.

Celá je o Slovensku a o tom, ako ho ovládlo niekoľko nenažraných jedincov pod vedením strany Smer. Ako si ho rozkradli, rozparcelovali a ako si na ňom “naši ľudia” vytvorili divoký východ, na ktorom im slúžili všetci od policajtov až po prokuratúru. A tam, kde to nerozkradli, na to sa vykašľali a o tie časti Slovenska nikdy ani nezakopli. Neboli pre nich zaujímavé. Zle sa to číta, lebo Slovensko je pekná krajina, len  ľudia sú na seba ako svine, lebo im svine vládnu a huckajú ich proti sebe.

Strašia utečencami, hoci tu žiadni nie sú a ani nikdy nebudú, lebo kto by už išiel do krajiny, v ktorej “nič nie je”, čo by tu, sakra, robili? Strašia homosexuálmi, hoci Pellegrini a Počiatek patria medzi nich a práve tí, čo obdivujú Pellegriniho, majú s nimi najväčšie problémy a bojujú za tradičnú rodinu. Nehovoriac o tom, že najväčší bojovník za tradičnú rodinu má 10 mileniek a s nimi 15 detí. Približne.

A potom si tí, ktorí majú problémy s homosexuálmi, sadajú večer čo večer k telke a ukrutne sa bavia na seriáloch s Maštalírom, Koleníkom, Kostelným a vôbec im nevadí, že aj oni patria medzi 4- percentných, či koľko ich vlastne je.

No a v tej knihe bola aj ešte aj kapitola o Partizánskom. Konkrétne o nejakom psovi Ťapkovi, ktorý sa už niekoľko rokov túla mestom a schováva sa na zimu do vchodov bytoviek,  v ktorých ho kŕmia obyvatelia barakov a dávajú mu toľko žrádla, že keby to všetko Ťapko spráskal, tak by ho rozvalilo.  A keďže je to rozumný pes, tak nikdy všetko nezožerie a niečo nechá aj myšiam, potkanom a krysám, ktoré zvyškami rozhodne nepohrdnú a čo nezožerie pes, zožerú ony. A veselo sa kotia…

No a raz sa nejaký správca bytovky zdravo naštval a rozhodol sa, že Ťapka šupne do útulku, ani nie preto, aby sa zbavil jeho, ale aby sa zbavil hlodavcov. Na to sa v Našom meste strhla búrka nevôle, začali sa spisovať petície za záchranu túlavého psa, lebo sa úplne nepravdivo roznieslo, že Ťapka sa chystajú utratiť, čo síce nebola pravda, ale v alternatívnom svete šialených ochranárov by celkom dobre mohla byť.

No a tak sa stalo, že z Ťapka je mediálna hviezda, ktorú si chodili nakrúcať televízie a, naopak, správca je podľa obyvateľov Nášho mesta ten najväčší ko.ot, hrdlorez, špina nepoznajúca zľutovanie, častujú ho všemožnými nadávkami, a to len preto, že chcel ľuďom v bytovke dobre a chcel ich ochrániť pred chorobami, ktoré roznášajú hlodavce.

Obraz Slovenska. Urobte ľuďom dobre a oserú vám nohy. Ľudia, ktorí sa vám snažia pomôcť, skončia ako najväčšie svine, lebo to, čo vám rozprávajú, sa vám nijako dobre nepočúva a dokážete si vsugerovať, že všetko sú to iba klamstvá a blbá závisť. A vlastne nič z toho, čo vám hovoria, nemôže byť v žiadnom prípade pravda.

Divný svet, v ktorom sú zvieratá chránené viac ako ľudia. Koľkí z tých, ktorí podpísali petíciu za záchranu psa, by sa postarali o bezdomovca? Predpokladám, že naňho by zavolali policajtov a spísali by petíciu za vysťahovanie niekam za mesto. Toľko chorých ľudí a detí a my riešime, že zviera nie je vec.

Svet je hore nohami, dobrí sú zlí a zlí sú tí najlepší. A ťažko sa je v tom zmätku zorientovať, lebo pravda v podstate neexistuje, existuje iba uhol pohľadu. A tí zlí veľmi dobre vedia, ako tento uhol naklopiť a kam nasmerovať váš pohľad. Tak sa dobre pozerajte. Nech sa nenecháte oklamať, nech sa k tej pravde priblížite čo možno najviac. Nedajte sa zastrašiť, majte oči otvorené a používajte zdravý rozum. Nech sa to už na Slovensku začne preklápať k lepšiemu.