Vedkyňa a „instagramerka“ v jednej osobe

Čo vás ovplyvnilo pri výbere štúdia? Prečo ste si vybrali práve Prírodovedeckú fakultu UK?

Ešte na gymnáziu som sa venovala chemickej olympiáde a zúčastnila som sa letných škôl chemikov, na ktorých prednášali vysokoškolskí profesori. Prednášky docentky Marty Sališovej a docenta Martina Putalu ma natoľko oslovili, že som sa rozhodla rovno prihlásiť na Prírodovedeckú fakultu UK. Začala som štúdiom biochémie, v rámci magisterského stupňa som pokračovala už bioorganickou chémiou.

Zaspomínajte si na svoje vysokoškolské časy na UK. Aké bolo štúdium, učitelia? Boli nejakí, ktorí boli inšpiratívnejší?

Na čas strávený na katedrách biochémie aj organickej chémie spomínam veľmi často a rada. Atmosféra medzi spolužiakmi bola fantastická, priateľstvá, ktoré sme nadviazali, nám vydržali do dnešného dňa. Počas štúdia v Bratislave som dokonca spoznala svojho manžela.

Pokiaľ ide o vyučujúcich, veľmi rada spomínam na prednášky z fyziky a matematiky v podaní manželov Košinárovcov. Rovnako rada spomínam na profesora Štefana Tomu, vďaka jeho prednáškam a ľudskému prístupu sa moje nadšenie pre organickú chémiu prehĺbilo. Po bakalárovi na katedre biochémie som v rámci magisterského štúdia pokračovala v skupine profesora Radovana Šebestu, ktorý bol fantastickým mentorom a rozvíjal nielen vedomosti a zručnosti, ale aj osobnosť svojich študentov. Lepšieho mentora, než bol on, som nezažila a aj touto cestou by som sa mu rada poďakovala.

K akým predmetom ste ako študentka inklinovali najviac?

Veľmi ma bavila organická chémia, čo bol dôvod, prečo som sa rozhodla prestúpiť z biochémie na bioorganickú chémiu. Ešte počas bakalárskeho štúdia mi učarovala aj genetika a fyzika, no napokon u mňa zvíťazilo nadšenie pre chémiu.

Dnes sa veľa hovorí o prepájaní štúdia s praxou – ako ste to vnímali ako študentka a ako to vnímate teraz, s odstupom času?

Som presvedčená o tom, že spolupráca medzi praxou (priemyselným využitím základného výskumu) a akademického sektora má celosvetovo veľa medzier. Ako študentke mi chýbali možnosti stáže v priemysle. Myslím si, že by mi kontakt s priemyslom nielen rozšíril obzory a naučil ma mnoho nových zručností, no získala by som aj množstvo tzv. mäkkých zručností. Tým sa na univerzite, minimálne v časoch, keď som bola študentkou, nevenovala žiadna pozornosť.

Vyštudovali ste chémiu a dnes ste forenznou chemičkou vo Švajčiarsku. Nedá sa mi nespýtať: čím ste chceli byť ako dieťa?

Odmalička ma to ťahalo ku skúmaniu prírody. Ako malé dieťa som chcela byť lekárkou – ako moja stará mama. Neskôr som snívala o astrofyzike, zvažovala som dokonca aj farmáciu.

Čo pre vás znamená vaša práca? Necítite sa občas ako hrdinka sci-fi filmov?

To v žiadnom prípade, vedci sú úplne bežní ľudia ako ktokoľvek iný. Moja práca pre mňa znamená možnosť realizovať sa a môcť ovplyvniť kontrolu kvality liečiv. Počas práce potrebujem mať pocit, že tým niekomu pomáham.

Ako ste už naznačili, skúmate bezpečnosť liečiv a produktov, ktoré sa z nich pripravujú. Skúste nám svoju prácu trošku priblížiť.

Proces prípravy biofarmaceutických produktov sa v dnešnej dobe čoraz viac opiera o používanie materiálov na jedno použitie, ktoré sú často vyrobené z rôznych plastových materiálov. Ich použitie uľahčuje celý proces, sú totiž lacné, sterilné a jednoducho nahraditeľné. Ak však príde do kontaktu s takýmto materiálom médium alebo roztok, začnú sa do neho uvoľňovať rôzne zlúčeniny – mono- a oligoméry, stabilizátory, surfaktanty, farbivá atď. Prítomnosti týchto látok v konečnom produkte sa nedá predísť, musíme ich preto byť schopní charakterizovať, stanoviť ich množstvo a toxikológiu – aby sa zabezpečila bezpečnosť pre pacienta. Aj na to sa zameriavame v skupine forenznej chémie, kontrolujeme bezpečnosť produktov a snažíme sa charakterizovať látky uvoľnené do liečiva počas kontaktu s materiálmi z výrobného procesu alebo počas administrácie pacientovi.

A čo to teda v laickej reči znamená „bezpečný liek“?

Zameriavame sa na kontrolu prítomnosti tzv. extractables a leachables, teda zlúčenín, ktoré sa do lieku dostanú v procese jeho výroby, čistenia, skladovania a podávania. Zisťujeme, o aké látky ide, koľko sa ich v lieku nachádza a či tieto látky nepredstavujú toxikologické riziko pre pacienta.

Aké zaujímavé metódy, techniky či postupy pri práci používate?

Prehľad jednotlivých techník, ktoré používame, je na samostatný článok. V našich laboratóriách používame hmotnostnú spektrometriu v kombinácii s ultravysokoúčinnou kvapalinovou alebo plynovou chromatografiou. Ak analyzujeme zložité vzorky, používame aj tandemový hmotnostný spektrometer. Medzi ďalšie techniky patria skenovacia elektrónová mikroskopia, rôzne spektroskopické metódy ako FTIR alebo Raman, nukleárna magnetická rezonancia, iónová chromatografia či metóda indukčne viazanej plazmy. Ja pracujem najmä s hmotnostnou spektrometriou, ktorá vzorku najprv ionizuje a následne na detektore rozdelí podľa pomeru hmotnosti a náboja. Každá látka má rôzny vzorec tvorby fragmentov, na základe čoho dokážeme určiť identitu zlúčeniny.

Aké boli vaše začiatky na doktorandskom štúdiu vo Švajčiarsku? A to tak z pohľadu odbornej pripravenosti zo slovenskej vysokej školy, ako i jazykových kompetencií.

Odborná a jazyková pripravenosť z Bratislavy bola pre mňa v prvých mesiacoch veľkou oporou. Na rozdiel od skúseností zo Slovenska sa naša výskumná skupina skladala z 12 národností a často sme komunikovali dokonca v nemčine. Keďže sa však môj doktorát svojím zameraním pohyboval na rozmedzí chémie a biológie, na začiatku som sa musela venovať najmä technikám molekulárnej biológie, s ktorými som predtým vôbec neprišla do kontaktu.

Teraz pracujete v súkromnej sfére, neláka vás však akademický sektor? Ministerstvo školstva v spolupráci s rezortom financií ešte v roku 2015 spustilo grantový program Návrat domov, ktorým chce späť na Slovensko prilákať slovenských vedcov pôsobiacich v zahraničí. Nepremýšľali ste nad tým, že by ste svoj výskum priniesli „domov“?

V žiadnom prípade, jednorazová injekcia financií od štátu mi príde vyslovene smiešna, pretože nerieši žiadne problémy s dostávaním grantov v rámci dlhodobejšieho časového horizontu, problémy s financovaním vedy, vydržiavanie seniorov na pozíciách, ktoré by mali byť obsadené mladými vedcami, ani rodinkárstvo.

Tak to skúsme z opačnej strany: čo vám najviac učarovalo na Švajčiarsku?

Syr, čokoláda, prekrásne hory a príroda, možnosť medzinárodných vedeckých spoluprác a v Bazileji aj úžasná tolerantná atmosféra, či už ide o kultúru, prisťahovalectvo, ale aj o sexuálnu orientáciu.

Nedá sa mi nespýtať aj na váš profil na Instagrame @science_exercises.eu, kde pridávate zaujímavé príspevky, pokusy. Vidím za tým aj dobrý prostriedok, ako nenútenou a uvoľnenou formou informovať verejnosť o svete vedy, prípadne aj prilákať mladých ľudí do vedy. Záľuba prerástla do užitočnej veci. Môžete nám o celej „instakomunite“ okolo vás povedať viac?

Profil na Instagrame som zakladala pred štyrmi rokmi s úmyslom zvýšiť povedomie o našej webstránke www.priklady.eu, na ktorej nájdete kompletné riešenia príkladov z matematiky, fyziky a chémie pre stredné a vysoké školy úplne zdarma. Dôvod bol jednoduchý, chcela som ukázať, že autormi sú vedci, a priblížiť problematiku nášho výskumu. Neskôr sa z toho stal samostatný projekt, ktorý do dnešného dňa prilákal viac než 28-tisíc sledovateľov. Uverejňujem fotografie a videá z vlastného výskumu, návštev vedeckých múzeí a konferencií alebo opisujem, o čom práve píšem pre slovenské alebo zahraničné médiá ako vedecká žurnalistka. Snažím sa vedu a kritické myslenie dostať do povedomia mladých a ukázať im, že veda je zábavná, zaujímavá a všade okolo nás. Tiež propagujem dôležitosť zastúpenia žien a menšín vo vede.

A ešte otázka na záver: oplatí sa vybrať si štúdium aj za našimi hranicami? Resp. čo by ste odkázali našim študentom, ktorí majú možnosť vycestovať za štúdium do zahraničia?

Nebojte sa vyskúšať to, v zahraničí nemusíte ostať. Ak pôjdete, vylepšíte si CV, jazykové zručnosti, naučíte sa väčšej tolerancii a v neposlednom rade získate skúsenosti s technikami, ktoré sa možno nerobia nikde inde na svete.

Zdenka Krasňanská
Foto: Archív M. Ribar Hestericovej